/ Cirkev / Blahoslavenstvá /

Otcovia východnej a západnej cirkvi prispeli k vernému tradovaniu a vysvetľovaniu jednotlivých zjavených právd. Teológia špecifikuje spomedzi Cirkevných Otcov skupinu Apoštolských otcov.

Apoštolskí Otcovia sú prvokresťanskí cirkevní spisovatelia, ktorí boli skutočnými alebo údajnými učeníkmi apoštolov a podávali pravovernú tradíciu, ktorú od nich prijali. Ich spisy, ktoré sú po grécky, formálne i obsahovo nadväzujú na Sväté Písmo, najmä na listy apoštolov.

Medzi apoštolských Otcov patria:

Klement Rímsky (+97),
Ignác Antiochijský (+107),
Polykarp (+156),
Papiáš (+ okolo r. 130),
Hermas,
ako aj autori Barnabášovho listu, Listu Diognetovi, Druhého Klementovho listu a Náuky dvanástich apoštolov.

Cirkevní Otcovia v užšom zmysle slova sú starokresťanskí cirkevní spisovatelia, ktorí mali osobitnú autoritu v učení viery a mravov. Pôvodne sa týmto názvom označovali biskupi ako svedkovia kresťanskej tradície. Na Západe sa doba cirkevných Otcov skončila Izidorom zo Sevilly (+636) a na Východe Jánom Damascénskym (+749). Cirkevných otcov v užšom zmysle slova delíme na západných cirkevných otcov a východných cirkevných otcov.

Západní cirkevní otcovia sú:

sv. Augustín,
sv. Ambróz,
sv. Hieronym a 
Gregor Veľký
Izidor zo Sevilly (+636).

Východní cirkevní otcovia sú:

Bazil Veľký,
Gregor Naziánsky,
Gregor z Nyssy,
Cyril Jeruzalemský,
sv. Atanáz
Ján Damascénsky (+749)
a ďalší.