Archív značiek: Zamyslenia

Zamyslenie manželov Hoxarovcov 2020. 05. 11.

Pondelok 11.5.2020

„Máme nepriateľa, ktorý sa nebeskému kráľovstvu stavia na odpor. V 14. kapitole Skutkov apoštolov vidíme dva spôsoby, akými sa to deje. Prvý je zrejmý. Nepriateľ burcuje ľudí, aby sa postavili proti evanjeliu. Toto sa stalo v Ikóniu. Každý bol proti Pavlovi a Barnabášovi – ľudia aj ich vodcovia, pohania i Židia. Boli tak pobúrení, že chceli apoštolov zabiť ukameňovaním. Zamýšľali spáchať násilnú davovú vraždu. Duchovná atmosféra v Ikóniu bola pre evanjelium nepriateľská a všetci ňou boli ovplyvnení, preto Pavol a Barnabáš utiekli do Lystry. Čo sa z toho môžeme naučiť? Nie každé miesto príjme evanjelium. Takže, ak si sa pokúsil hlásať evanjelium a ľudia sa proti tebe búrili, neurobil si nič zle. Problémom je duchovná atmosféra daného miesta. Pavol a Barnabáš síce opustili Ikónium bez víťazstva, no nezlyhali. Vieš o tom, že filmy, knihy, sociálne médiá, sociálne skupiny, počítačové hry, pracoviská, bohoslužobné miesta a spoločenstvá majú svoju duchovnú atmosféru? Ak sa lepšie pozrieš, môžeš nájsť svoje vlastné Ikónium. Keď ho spoznáš, odíď odtiaľ.

Druhý spôsob, akým náš nepriateľ bojuje proti evanjeliu, je povzbudzovanie ľudí, aby oslavovali radšej iných ľudí ako Boha. Toto sa stalo v Lystre. Boh cez Pavla a Barnabáša uzdravil chromého človeka, ľudia však vzdávali chválu a vďaku Pavlovi a Barnabášovi, a nie Bohu. Apoštolom sa v poslednej chvíli podarilo zabrániť davu, aby im priniesol obetu. Ľudia ich považovali za bohov. Boli schopní uctievať kohokoľvek. Každé dobré dielo sprevádza pokušenie oslavovať skôr jeho vykonávateľov, ako Boha. A dobrí služobníci sú zas vystavení pokušeniu myslieť si, že si zaslúžia chválu. Na miestach, kde panuje duchovná atmosféra ľudskej slávy, nie je priestor pre Boha. Ak v tvojich filmoch, knihách, sociálnych médiách, atď., nájdeš svoju vlastnú Lystru, odíď odtiaľ.

Toto sú dva z viacerých dôvodov, prečo dnes Boh v myslení mnohých ľudí nefiguruje. Žalmista má riešenie na tento problém. „Nie nás, Pane, nie nás, ale svoje meno osláv pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernosť.“ Je to milosť, keď Boh oslavuje svoje meno a nie dobrých služobníkov, pretože taká je pravda. Sme ako deti s plastovými kladivami. Ak si myslíme, že to my odvádzame dobrú prácu, vedie nás to k pokusom vykonávať ďalšiu prácu bez spoliehania sa na Boha. To je pýcha a vždy to spôsobí problémy, kým pokora znamená byť malým dieťaťom s veľkým Otcom. „Prečo majú pohania hovoriť: „Kdeže je ten ich Boh?“

Ako sa teda máme vo všetkom spoliehať na Boha? Ježiš nám to hovorí: „Duch Svätý vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“ Čo nás Duch Svätý učí? Všetko, čo potrebujeme vedieť. Takže, ak nás nevedie Duch Svätý, učíme sa veci, ktoré nás vlákajú do jednej z dvoch spomenutých pascí nášho nepriateľa. Jednou je zablúdiť na miesto s duchovnou atmosférou opozície voči Bohu, druhou je oslavovať iných ľudí a hľadať slávu pre seba. Ak si nepripomíname, čo povedal Ježiš, nie sme vedení Duchom Svätým. Rýchla „strelná“ modlitba je preto vždy užitočná. Tu sú niektoré „strelné“ modlitby: Ježišu, ako vidíš túto situáciu? Ako vidíš mňa? Ako vidíš ich? Aký výsledok by bol v súlade s tvojím učením? (Toto nie je o úspechu alebo neúspechu, je to o vedení Duchom.) Aký je motív môjho srdca? Aký by mal byť podľa Teba? Po „strelnej“ modlitbe sa zastav a minútu premýšľaj. Vynoria sa myšlienky, obrazy a pocity. Pomôžu ti danú vec rozlíšiť. Potom, keď budeš sledovať, ako Boh pracuje, vzdaj mu chválu.

Ježiš povedal: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec (ten spozná lásku, ktorá k nemu prichádza); aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“

Viac informácií o duchovnej atmosfére nájdeš v zajtrajšom čítaní.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov Piatok 03.04. 2020.

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca

Piatok 03.04. 2020.


„„Hrôza zôkol-vôkol.“ Jeremiáš predpovedal pohromu a ťažkosti pre ľud Júdu a Jeruzalema. Tak ho bili, vysmievali a napádali. A ľudia okolo neho ho pozorovali a čakali na jeho pád. Jeremiášovou útechou bolo, že Pán bol s ním ako mocný hrdina.


Teraz, keď toto píšem, sa v Európe vyskytuje koronavírus. Taliansko každý deň oznamuje nárast počtu postihnutých a rastúce počty úmrtí. Krajiny zatvárajú svoje hranice, svoje školy, univerzity, rušia svoje stretnutia. Priateľka, ktorá je lekárkou, si uvedomuje riziká, ktorým sú vystavení zdravotníci. Sleduje tiež sociálne médiá, facebook a lekárske skupiny. Aj keď tu nie je hrôza zôkol-vôkol, je tu dosť veľa strachu.


Aká je odpoveď? Neviem, aká je odpoveď z lekárskeho hľadiska. Prenechávam to tým, ktorí sú kvalifikovaní na zvládanie infekcie a vedia, ako sa bude šíriť. Neviem, aká je odpoveď zo sociálneho hľadiska. Prenechávam to tým, ktorí sú vo vláde a verím, že sa snažia urobiť to najlepšie pre svoju krajinu vo veľmi ťažkých podmienkach. Potom dodržiavam rady týkajúce sa hygieny, sebaizolácie a organizačné pokyny autorít. Žalm 18 nám dáva odpoveď. Vo svojej úzkosti volám k Pánovi a on počul môj hlas.


Pred niekoľkými rokmi som bola na odľahlom mieste so skupinou asi 70 ľudí. Od lekárskej pomoci sme boli vzdialení na hodiny cesty a jazdy lietadlom. Nebola som tam ako lekárka, ale keď sa veci začali zhoršovať, ľudia sa obracali na mňa. Niekto zomrel, iní boli zranení, niektorí vážne, a došlo tam aj k emocionálnym problémom. Cítila som sa, ako keby sa na mňa valili smrtiace prívaly a ničivé záplavy. Vo svojej úzkosti som volala k Pánovi a on mi pripomenul Žalm 18. Vytiahol ma z hbočiny, zachránil ma a priviedol ma na priestranné miesto. Keď som čítala tento žalm, najprv som bojovala. Vo veršoch 7 – 15 Boh prichádza v hneve, a keď je nahnevaný, nie je bezpečný. Ale potom som si uvedomila, že sa nehnevá na mňa. Hnevá sa na toho, ktorý prináša smrť a skazu. Hnevá sa na Zlého.


Koronavírus nie je poslaný ako Boží trest. Náš Otec nie je takýto. Žijeme v jeho milosti a milosrdenstve. Náš Otec nás miluje a jeho dokonalá láska nás môže oslobodiť od strachu. Môže tiež všetko obrátiť na dobré. Takže čokoľvek teraz prežívate, pozývam vás volať k Otcovi a hovoriť s ním. Jeho slová prinášajú život. Buďte požehnaní, aby ste boli oslobodení od strachu, aby ste poznali jeho lásku a zotrvali v pokoji.“

#Zamyslenie #Hoxarovci #ZamyslenieManželovHoxarovcov #DennéZamyslenie #OtcovoSrdce #Jeremiáš #Žalm18 #Boh #Zlý #BohSaNehneváNaNás #BohNetrestá

Zamyslenie manželov Hoxarovcov 02.04. 2020

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca

Štvrtok 02.04. 2020.

Evanjelium podľa Jána − Jn 8, 51-59

„Ježiš povedal Židom: „Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.“
Židia mu povedali: „Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel aj proroci, a ty hovoríš: ‚Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.‘ Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš?“
Ježiš odpovedal: „Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: ‚On je náš Boh,‘ a nepoznáte ho. Ale ja ho poznám. A keby som povedal: Nepoznám ho, bol by som luhár ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam. Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa.“
Židia mu vraveli: „Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?“
Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som.“
Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.“

Zamyslenie:
„V týchto častiach Písma Ježiš žiada, aby jeho poslucháči zaujali k nemu postoj. To isté žiada od teba i odo mňa. ‚Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo neuvidí smrť naveky.‘ Jeho poslucháči sú ohromení a dospeli k záveru, že je posadnutý. Pripomínajú mu, že Abrahám zomrel, a tiež aj všetci proroci. Hovoria, ‚Kto si myslíš, že si?‘ Musíš byť šialený!

Ježiš nepotrebuje, aby mu to pripomínali, pretože si tú udalosť pamätá. Keď Boh hovoril s Abrahámom, Ježiš tam bol tiež. Ako je to možné? Pretože sú večne zjednotení. Ježiš raz povedal: ‚Ja a Otec sme jedno.‘ Žalmista nám pripomína, že Pán večne pamätá na svoju zmluvu; takže Ježiš nikdy nezabudne na zmluvu, ktorá bola uzavretá s Abrahámom. Toto je alternatívna perspektíva. Ježiš nie je posadnutý ani šialený; on je Boh. Ale uvidia jeho poslucháči pravdu? Boží prísľub Abrahámovi, potvrdený Izákovi, bude záväzný pre tisíce generácií. A aký je to prísľub? ‚A tebe i tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, v ktorej si ako prišelec, celú zem Kanaán do večného vlastníctva; a budem vašim Bohom.‘ Izraelčania žijú aj teraz v krajine Kanaán. Abrahámovi tiež povedal, ‚Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach.‘ Izraelčania boli povinní preukázať obriezkou, že boli oddelení pre Boha.


Židia nemohli prijať Ježišovo tvrdenie, že Boh je jeho Otcom. Ani to, že bol s Abrahámom, ktorý sa radoval, že vidí jeho deň. Ani to, že on je JA SOM, čo znamená, že je Boh. Tak zdvihli kamene, aby ho zabili. Rozhodli, že Ježiš bol hodný smrti, pretože sa robil rovným Bohu. Ale čo je zvláštne, nemôžu ho zabiť, pretože Ježiš sa skryl a odišiel z chrámového nádvoria. Neokúsil smrť!


Veríte v Ježiša? Veríte, že nikdy neuvidíte smrť? Mnohí kresťania nevedia, čo naozaj veria. Veria v Ježiša, ale tiež veria, že uvidia smrť. Ale Ježiš nám nedal takúto možnosť voľby. Prečo neveriť tomu, čo povedal; že nikdy neuvidíte smrť. Vaša duša bude žiť naveky. Ježiš vás chce konfrontovať s rozhodnutím. Urobte správne rozhodnutie a budete pokojní a plní nádeje až do chvíle, keď poviete svoje posledné Zdravas Mária. Urobte zlé rozhodnutie a strach zo smrti ukradne vaše životné šťastie. Buďte šťastní, nebojte sa.


Ako sa Covid šíri národmi, môžeme si byť istí, že náš Boh dodržiava svoje zmluvy. Môže byť užitočné preskúmať prísľuby, ktoré vám dal. Jedným z užitočných je pre mňa Žalm 62. „On je moja pevnosť, nikdy sa nezakolíšem.“ To sú slová piesne, ktoré boli pre mňa silné v mojich ťažkých chvíľach. Ich sila je stále so mnou. Zvlášť, keď ich spievam a vyhlasujem ako jeho pravdu. Sú vzaté z Žalmu 62. Možno by ste mohli aj vy vyhlásiť ich pravdu.


Žalm 62, 7-9
[7] Iba on je moje útočište a moja spása, moja opora, nezakolíšem sa.
[8] V Bohu je moja spása i sláva; Boh je moja sila a v Bohu je moje útočište.
[9] Dúfajte v neho, ľudia, v každom čase, pred ním si srdce otvorte; Boh je naše útočište.“

#Zamyslenie #Hoxarovci #ZamyslenieManželovHoxarovcov #DennéZamyslenie #OtcovoSrdce #Otec #Syn #Ježiš #Abrahám #JaSom #Boh #SmrťNaveky #Viera #KtoZachováMojeSlovo #NeuvidíSmrťNaveky #Kameňovanie #Chrám #Odišiel

Vlastná úvaha:

Prvé, čo ma zarazilo bolo, že Ježiš hovorí: „neuvidí smrť naveky“ a židia hoc Ho citujú predsa hovoria „neokúsi smrť naveky“. Ježiš hovorí: „Kto zachová moje slovo“. Židia nezachovali Jeho slovo ani na krátku chvíľu. Možno ani nepočúvali poriadne Jeho slovo. Možno už mali v hlavách svoj plán. Možno počúvali len to, čo chceli počuť. Ale konflikt eskaluje ďalej, keď Ježiš označuje židov za luhárov: „bol by som luhár ako vy“. Ježiš používa slová samotných židov „vy hovoríte: -On je náš Boh,- a nepoznáte ho.“

Druhé, nad čím som sa zamyslel, bolo, že Abrahámovi Boh povedal: „Tebe a tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, v ktorej si ako cudzinec; celú zem Kanaán do večného vlastníctva a budem ich Bohom.“ Ak veríme Bohu, ak veríme Božiemu slovu, sme Abrahámovo potomstvo. Na Zemi sme ako pútnici na ceste. Vo svete sme cudzinci. A predsa Boh hovorí, že Svet, Zem, „Kanaán“, nám dáva do večného vlastníctva. Zmluva, ktorú uzatvára Boh s Abrahámom má len jednu stranu: Boh uzatvára zmluvu s Abrahámom a hovorí: „budem ich Bohom.“

Tretí moment mojej úvahy je v slovách: „Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.“ Ježiš, ktorý sa skrýva. Ježiš, ktorý vychádza z chrámu. Ježiš, ktorého idú kameňovať – už len vrhnúť kameň z ruky. Kedy idem kameňovať Ježiša? Kedy Ho nútim skryť sa predo mnou? Kedy kvôli mne On odchádza z chrámu? Je to môj hriech? Je to moja slabosť?

„Kto zachováva moje slovo, neuvidí smrť naveky.“ „…oslavuje ma môj Otec,… ja ho poznám… a jeho slovo zachovávam.“ „Ja Som.“ Veríme tomu? Veríme Jemu? Myslím, že to, čo skutočne dokáže vyhnať Ježiša zo srdca človeka – z Jeho chrámu, je neveriť. Odmietnuť veriť. Spraviť opak toho, čo spravil Abram. Zrieknuť sa práva byť Abrahámovým potomstvom.

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Streda 01.04. 2020.

Z Evanjelia podľa Jána
Jn 8, 31-42:

„Ježiš povedal Židom, ktorí mu uverili: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“
Odpovedali mu: „Sme Abrahámovo potomstvo a nikdy sme nikomu neotročili. Akože hovoríš: ‚Budete slobodní?!‘“
Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrok. A otrok neostáva v dome navždy; navždy ostáva syn. Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.
Viem, že ste Abrahámovo potomstvo; a chcete ma zabiť, lebo sa moje slovo vo vás neujíma.
Ja hovorím o tom, čo som videl u Otca. Aj vy robíte to, čo ste počuli od otca.“
Odpovedali mu: „Naším otcom je Abrahám.“
Ježiš im povedal: „Keby ste boli Abrahámovými deťmi, robili by ste skutky Abrahámove. No vy ma chcete zabiť – človeka, ktorý vám povedal pravdu, čo som počul od Boha. To Abrahám nerobil. Vy robíte skutky svojho otca.“
Povedali mu: „My sme sa nenarodili zo smilstva; máme len jedného otca, Boha.“
Ježiš im odvetil: „Keby bol vaším otcom Boh, milovali by ste ma, lebo ja som z Boha vyšiel a od neho prichádzam. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal.““

Meditácia:

„Rovnako ako včerajšiu, aj dnešnú stať z Písma milujem kvôli prvej a poslednej vete. Včera hovoril Ježiš s nepriateľmi, dnes hovorí s učeníkmi.

„Ježiš povedal tým Židom, ktorí v neho verili.“ To je prvá veta. Židia, ktorí v neho verili,  zahŕňali niektorých farizejov, o ktorých sme hovorili včera; tí, ktorí v neho verili kvôli spôsobu, akým hovoril. Všetci jeho poslucháči sú spasení. Majú život. Ale to nestačí; Ježiš má pre nich oveľa viac.

‘…… my sme sa nenarodili zo smilstva. Máme jedného Otca, Boha. Keby bol Boh tvojím Otcom, miloval by si ma, pretože som prišiel od Boha a som tu; Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal. “Toto sú posledné vety.

Ježiš vysvetľuje, že je jedna vec veriť v Boha. Ďalšou vecou je veriť, že je náš jediný Otec. Ak tak urobíme, bude to mať ovocie; budeme milovať Ježiša. Jedna vec je poslúchať Ježiša, pretože je naším Pánom. Je ale iná skúsenosť to robiť, pretože ho milujeme ako svojho brata.

A ak miluješ Ježiša, nebudeš mu chcieť ublížiť. Už nebudeš viac otrokom hriechu. Otroci nezostanú v dome navždy, ale deti áno. Takže deti majú večný život s Otcom. Ježiš vedie Židov od starej zmluvy k novej.

A čo ty a ja? Tiež môžeme byť v starej zmluve alebo v novej. Môžeme si vybrať. Nech si vyberieme čokoľvek, môžeme byť spasení vierou. Ale naša skúsenosť života bude veľmi odlišná. V starej zmluve prežívame strach, hriech, vinu a obetu. Kedykoľvek sa rozhodneme hrešiť, vstupujeme späť do starej zmluvy a chceme urobiť nejakú obeť, aby sme odčinili náš hriech. Ale kedykoľvek sa rozhodneme milovať Ježiša, nehrešíme; a aj keď neúmyselne hrešíme, on za to zaplatí, takže sa môžeme zbaviť strachu viny a hanby. A aký je kľúč k milovaniu Ježiša? Ver, že všetci máme toho istého Otca a buď jeho synom alebo dcérou. 

Stať sa synom alebo dcérou milujúceho Nebeského Otca znamená zažiť lásku, pokoj a šťastie. Buďte požehnaní.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov Piatok 20.3. 2020.

Pre dieťa existujú dva možné životné štýly. V prvom sa dieťa snaží zaslúžiť si priazeň svojich rodičov; alebo sa snaží ju nestratiť. V tom druhom dieťa verí, že má priazeň rodičov neustále. Je veľa detí, ktoré žijú tým prvým štýlom; veľmi málo tým druhým. Dospeláci sú tie isté osoby, ktoré boli kedysi tými deťmi. Majú to isté srdce. Následkom toho sa väčšina dospelákov snaží získať pochvalu od iných ľudí; alebo sa snaží si ju udržať. Iní nepotrebujú žiadnu chválu na to, aby mali o sebe dobrú mienku. Takže väčšina ľudí prijíma šťastie cez slová a skutky iných ľudí. Ale zopár ľudí má šťastie vo svojej prirodzenosti. V dnešnom čítaní vidíme niečo veľmi neobvyklé. Dvaja sebavedomí ľudia vedú rozhovor. Ich vzájomný rešpekt spôsobil úctu jedného voči druhému, ale spôsobil aj strach vo všetkých ich poslucháčoch. 

Zákonník príde k Ježišovi s otázkou: „Ktoré prikázanie je zo všetkých najdôležitejšie?“ Nepíše sa tam, že Ježiša skúša, takže jednoducho chce poznať tú odpoveď pre seba, pretože hľadá pokoj a šťastie. Ježiš vie, že jednoduchá odpoveď je “Milovať budeš Pána, svojho Boha”. Táto odpoveď by ale nepriniesla ten požadovaný pokoj a šťastie. Tak Ježiš pridáva trochu viac informácii. “A svojho blížneho ako seba samého.” Pokoj a šťastie prichádzajú z troch vzťahov lásky; s Bohom, s tvojím blížnym a so sebou samým. 

Zákonník počuje pravdu a dostane ten pokoj a šťastie, ktoré hľadá. Všetky tie obety a dary majú malú hodnotu v porovnaní s troma vzťahmi lásky. On potvrdzuje Ježišove slová. Ježiš ho počúva a povzbudzuje. „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ Na túto konverzáciu vznikli dve reakcie. Po prvé, Ježiš a zákonník si ctili jeden druhého a povzbudili sa. Prečo? Pretože obaja mali vieru, úctu a povzbudenie ako hodnoty vo svojom srdci. Po druhé, všetci ostatní mali strach. Prečo? Pretože oni záviseli na obetiach a daroch, aby sa cítili sami dobre. Ale teraz počujú, že tie obety a dary majú veľmi malú hodnotu. Predstav si, že si šetríš peniaze už roky, aby si si kúpil cenný obraz: potom, ako si sa vytešoval, že ho máš už veľa rokov, zistíš, že je to falzifikát. Celé to úsilie bolo nanič. Potom sa Ježiša už nik neodvážil vypytovať. Možno by tá ďalšia otázka vyprodukovala inú odpoveď, ktorá by ešte viac zničila ich rešpekt voči sebe. 

Tak čo ty a ja? Sme ako Ježiš a ten zákonník? Ak áno, tak náš modlitebný život bude veľmi príjemný. Alebo sme ako tí poslucháči; snažiaci sa získať si priazeň človeka a Boha robením niečoho; len aby sme zistili, že to čo sme urobili nám nedáva to, v čo sme dúfali? A aká je vhodná reakcia? Mali by sme prestať byť tak zaneprázdnení a začať byť viac milujúci. The Beatles mali predsa pravdu: “Všetko, čo potrebuješ, je láska.”

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – Streda 18.3.2020

„Zákon je dobrý, pretože Božia vôľa je, aby jeho deti vo svojom jednaní medzi sebou boli férové. Zamyslite sa nad tým chvíľu. Niektorí ľudia si myslia, že Božie deti sa môžu správať tak, ako sa im páči, pretože im Otec vo svojej láskavosti vždy odpustí. Ak si to niekedy myslíte, dajte si studenú sprchu. Táto perspektíva je úplne sebecká. Ignoruje problémy, ktoré naše hriechy spôsobujú ľuďom okolo nás. Ignoruje tiež tvrdosť nášho vlastného srdca, ktorá ničí našu schopnosť vidieť, počuť a ​​porozumieť Bohu. Zamyslite sa nad inou časťou písma. „Všetko je dovolené, ale nie všetko je pre teba dobré.“ (1 Kor 10, 23). Teraz sa pozrite na Písmo v Deuteronómiu. Prečo bolo prikázané deťom Izraela, aby dodržiavali Zákon? Aby ostatné národy videli, že sú odlišní; že ako národ majú úzky vzťah s Bohom. Ostatné národy by videli ovocie; že žijú a zmocňujú sa krajiny, ktorú im Boh dal. Poslušnosť, ak by to bolo možné, by bola evanjelizáciou!

Ale Ježiš nás pozná. Bez jeho pomoci nemôžeme Zákon dodržať. Prečo? Pretože poslušnosti vždy bránia srdcia slobodných ľudí. Inými slovami, Zákon nevieme dodržať, kým ho naše srdce neocení viac ako svoju slobodu. A iba láska spôsobí, že ľudia sa budú chcieť vzdať slobody, aby pomohli inej osobe. Ježiš teda vyriešil problém za nás. Prišiel, aby v nás žil skrze svojho Ducha. Ten istý Duch nás spája s láskou nášho Otca. Táto láska nás napĺňa, až z nás pretečie na iných ľudí. Dáva nám moc robiť to, čo by sme sami nikdy nemohli urobiť. Podľa jeho vlastných slov „Neprišiel som Zákon zrušiť, ale ho naplniť.“

Sme skutočne slobodní; bez otroctva hriechu. Využívame svoju slobodu a vyberáme si lásku; a keď milujeme, sme féroví vo vzájomnom jednaní. Stáva sa našou prirodzenosťou byť dobrým. A čo je ovocím? Iní ľudia budú chcieť to, čo máme my. Láska je účinná evanjelizácia!

Autentická viera, vyjadrená láskou, je nákazlivejšia ako akýkoľvek koronavírus. Ak by bol taký vírus verejným nepriateľom číslo jedna, potom je naša viera tým najlepším dobrom, aké sa môže ľudstvu stať. Zamyslite sa nad týmito pravdami a už sa nebudete cítiť menejcenne. Ste skutočne Kráľmi a Kráľovnami; vládnete nad sebou a svojimi vzťahmi s ostatnými, s láskou.“

Zamyslenie Rohra

Richard Rohr:

„Niektoré východné náboženstvá, hlavne budhizmus, dôkladne preskúmali prirodzenosť Hlavy ako centra. To je, myslím si, jeden z dôvodov, prečo to Thomasa Mertona priťahovalo k štúdiu istých budhistických praktík. S čím všetci (východné tradície) súhlasia je, že prirodzenosťou Mysle je úplné ticho, stíšenie a priestor. Bezhraničné ticho, pokoj, jasnosť, naveky vekov amen. Preto by som povedal, že centrum hlavy nám dáva možnosť cítiť, rozpoznať Večnú prítomnosť, ktorá je práve tu, uprostred javu….  

A máme tu proces otvárania sa tichu, obrovskej slobode, pokoju, jasnosti duše, ducha…Vidíš, že tvoje myšlienky sa dejú. (Avšak) to, čo ich obklopuje a je v ich vnútri je tento nesmierny pokoj a tíš. A ….táto tíš nie je nečinná…Tíš…prináša pocit, že viem, rozlišujem, rozumiem, prináša múdrosť. Don (Riso) a ja sme ho nazvali pocitom, že máme sprievodcu, kde ti je akosj jasné, že nejde ani tak o myslenie. Je to čosi ako spontánne spoznanie pravdy/reality, ktoré jednoducho prichádza. Nemusíš ho plánovať. Ako keď sa iba uvoľníš a zrazu – aha, tu je to. Rovno v mysli.

Ak túto Prítomnosť bezprostredne poznáš, preživaš ju ako základ všetkého a najmä základ seba samého. A keď toto vieš, vieš tiež, že to, kým si, je práve jej výrazom – jadro toho, kým si, nemožno zraniť, nedá sa ti odňať.

Zostaň kde si, otvor sa tichu a vedz, že to čo hľadáš je už tu a má v sebe všetko – to, čo robíš, každý krok tvojej cesty, vedie ťa, podporuje ťa v tvojom vnútri, okolo teba. Nemôžeš to stratiť! A vždy ťa podrží.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Pondelok 16.3.2020

„Keď sa urazíme, môže to zablokovať Božie požehnanie.

Náman bol dôležitým človekom, zvyknutým na pocty a obdiv. V mnohých bitkách pre svojho kráľa vydobyl víťazstvo. Žiaľ, ochorel na malomocenstvo. Nádej mu prinieslo svedectvo dievčaťa – otrokyne. Oznámil to svojmu kráľovi, ktorý následne kontaktoval izraelského kráľa so žiadosťou o uzdravenie. Bol tu obrovský potenciál pre vznik nedorozumenia. Izraelský kráľ si myslel, že ide o zámienku na vyvolanie vojny. Keď sa Elizeus dopočul, čo sa stalo, pozval Námana na návštevu.

Elizeus Námana nakoniec ani nestretol. Iba mu odkázal, aby sa sedemkrát okúpal v Jordáne. Námanove očakávania neboli naplnené. Jeho sebavedomie a pýcha ho viedli k tomu, že sa urazil a v hneve sa obrátil, aby odišiel. Počúvol však svojich sluhov, keď apelovali na jeho udatnosť a veľkosť. Keby sa vyžadoval nejaký veľký skutok, určite by ho vykonal, tak prečo neskúsiť túto maličkosť. Výsledkom bolo jeho uzdravenie.

Ježiš rozpoznal, že podobná urážka okradla ľudí z Nazareta o Božie požehnanie. Aké by to bolo, byť v ten deň v synagóge v Nazarete? Keď Ježiš čítal z Izaiáša, vyvolal údiv a úžas. Moc a prisľúbenia jeho slov sa dotýkali sŕdc ľudí. To sa však zmenilo, keď si ľudia uvedomili, že Ježiš je Jozefov syn. Pretože ho poznali, začali ním pohŕdať. Ako mohol tvrdiť, že je prorok? Ako mohol hovoriť, že je pomazaný Bohom? A tak požadovali znamenie. Ježiš odpovedal, že prorokom sa nedostáva uznania v ich vlastnom domove, ale inde. Keď Ježiš odmietol dať znamenie, dav čoskoro zaujal nepriateľský postoj. Boli urazení, nahnevaní a pokúsili sa ho zabiť, ale Ježiš jednoducho prešiel pomedzi nich a odišiel.

Pravda Ježišových slov platí v Izraeli dodnes. Mnohí nepoznajú Ježiša ako Mesiáša. No jeho odkaz je po celom svete odovzdávaný tým, ktorí sú ochotní ho prijať.

Môžeš pomôcť šíriť tento odkaz. Podal si, ako dievča – otrokyňa, svedectvo o tom, čo pre teba Otec urobil? Niekomu to môže zmeniť život, ako sa to stalo Námanovi. Bol si urazený a nahnevaný, keď sa nesplnili tvoje očakávania? Možno by si si mohol vybaviť túto situáciu a spoznať, čo sa ti Otec snažil ukázať. „

#Boh #DennéZamyslenia #Zamyslenia #Hoxarovci #ManželiaHoxarovci #Elizeus #Ježiš #Malomocenstvo #UzdravenieZMalomocenstva #ProrokVoVlastnomDomove #StarýZákon #Uzdravenie #Predpoklad #UraziťSa #Urazenosť #Urazený #NesplnenýPredpoklad #Predpokladať

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

„Niektorí ľudia si myslia, že Boh môže urobiť čokoľvek, ale to nie je pravda. Dokáže vytvoriť svetlo alebo tmu, ale nemôže spôsobiť, aby oboje nastalo na jednom mieste súčasne. Keď dal Mojžišovi Desatoro prikázaní, uzavrel s človekom zmluvu založenú na spravodlivosti. Neskôr prišiel Ježiš, aby priniesol novú zmluvu s človekom, založenú na milosrdenstve. V ľudskom srdci však nemôžu obe zmluvy pôsobiť súčasne. Dieťa sa môže báť svojho otca alebo zažívať jeho lásku, nemôže však súčasne zakúšať strach aj lásku.

Ak sa niekto pokúša uchovávať vo svojom srdci obidve zmluvy, je to akoby prišil  novú záplatu na starý odev. Ak tak spraví, záplata sa po opraní odevu zrazí. Odtrhne sa od starej látky a diera bude väčšia než predtým. Ježiš nám tiež hovorí, že je to ako naliať nové víno do starých mechov. Nové víno ešte kvasí. Pri fermentácii produkuje plyny. Starý mech na víno sa už nemôže viac roztiahnuť. Takže ak doň vlejete nové víno, svojím rozpínaním roztrhne starý mech.

Srdce, ktoré túži po spravodlivosti a oceňuje ju, sa nemôže roztiahnuť. Je ako starý odev alebo starý mech na víno. Tvrdé srdce nemôže ustúpiť alebo sa zmeniť, aby prijalo novú perspektívu. Tam, kde je potrebné milosrdenstvo, pravidlá v srdci kričia: „To nie je fér!“ A pravidlá sa musia dodržiavať, aj keď to spôsobuje bolesť a utrpenie. Keď je tvrdé srdce napadnuté, stáva sa ešte tvrdším. Pravidlá sa posilnia. Diera je väčšia ako kedykoľvek predtým. Niekedy sa vzťah ukončí, pretože sa to tak zdá byť správne a spravodlivé. Starý mech na víno praskne.

V srdci premenenom Otcovou láskou však staré pravidlá, založené na spravodlivosti, nahradia iné pravidlá, založené na láske. Milosrdenstvo je cennejšie ako spravodlivosť. Takéto srdce dokáže uspokojiť potreby druhých, aj keď to nie je fér. Ak niekto poruší niektoré z našich pravidiel, môžeme pohotovo zareagovať modlitbou: „Otče, odpusť im, pretože nevedia, čo robia.“ Jednoducho dodržiavajú pravidlá vo svojom vlastnom srdci, keďže musia. Náš vínny mech nepraskne. A ak potrebujeme zmeniť niektoré z našich vlastných pravidiel z lásky k druhej osobe, pomôže nám Otcova láska. Nová záplata sa nezrazí a nevytvorí väčšiu dieru. Namiesto toho je odev natrvalo opravený.

Ako zistíš, či je tvoje srdce motivované spravodlivosťou alebo láskou? Reptanie a sťažovanie sa sú jasnými známkami posudzovania. Preukazovanie úcty a povzbudzovanie sú zaručenými znakmi lásky. Takže, ak sa pristihneš pri reptaní a sťažovaní sa, premýšľaj o svojich myšlienkach a pocitoch. Čomu z toho, v čo veríš, Ježiš neverí? Požiadaj o nové pravidlo, založené na jeho láske. Keď sa najbližšie ocitneš v podobnej situácii, zareaguješ inak a tvoje vzťahy sa zlepšia. Ako môžeš niekoho oceniť alebo povzbudiť?

Toto je cesta do života hojnosti s Ježišom. „

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

„Niekedy ľudia požiadajú Roberta alebo mňa, aby sme sa za nich modlili. Myslia si, že naše modlitby sú efektívnejšie. Že máme na Boha horúcu linku a že nás bude počúvať, keď ich nepočúva. To nie je pravda. Boh vo svojej milosti a milosrdenstve oslovuje všetok svoj ľud. Hľadá vzťah so všetkými.

Vidíme, ako Ježiš oslovuje malomocného v reakcii na jeho slová: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Ježiš mal súcit, natiahol sa a dotkol sa ho. Neuzdravil len jeho pokožku. Mohol povedať „buď zdravý“ a nedotknúť sa ho. To by uzdravilo jeho pokožku, ale nie jeho srdce. Jeho srdce bolo zlomené izoláciou a odmietnutím, ktoré malomocní zažívali. Ježišov dotyk priniesol hlboké uzdravenie.

Zoberme si izraelský tábor pri Eben-Ezeri. Čelia náročnej situácii. Zahynulo 4 000 mužov a Filištínci sú stále pripravení bojovať. Čo budú robiť? Spomenuli si na Archu zmluvy v Šíle. To bolo ich miesto na stretnutie s Bohom. Archa obsahovala najcennejšie predmety Izraela: kamenné tabule 10 prikázaniami, Áronovu tyč a nejakú mannu. Kňazi mali ísť do vnútornej miestnosti raz ročne, vstúpiť do svätyne svätých a kropiť krv, aby pokryli hriechy ľudu. Tu bolo miesto Archy. Ale Eliho synovia Boha nerešpektovali ani ho nectili, a tak priniesli Archu na bojisko.

Filištíni počuli, že Archa dorazila a boli vystrašení. Uctievali síce modly, ale uznali, že Boh Izraelitov je mocný. Vedeli, že Boh Izraelitov bol s nimi, keď utekali z Egypta a umožnil im zvíťaziť v mnohých bitkách. Napriek svojmu strachu sa zaviazali bojovať naplno.

Izraeliti nechápali, že existuje rozdiel medzi Božou prítomnosťou a Božími symbolmi. Verili, že Boží symbol vyhrá bitku za nich. Nie je to tak. Ich nárek je zaznamenaný v Žalme.

Ceníme si symboly a používame ich na to, aby nás spojili s Bohom. Sú užitočné, pokiaľ nám to umožňujú, ale nenahrádzajú vzťah s Bohom. Keď držíte kríž, ruženec, keď sa pozeráte na svetlo sviečky alebo akýkoľvek obrázok alebo symbol, ktorý máte, použite ich na zameranie sa na jedného z členov Trojice a na rozhovor s nimi, ako by ste boli tvárou v tvár inej osobe. „