Archív značiek: Poslušnosť

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 11.11. 2020.

Streda

Chovatelia oviec dávajú svoje ovce do dezinfekcie. Ovce sa berú z poľa a ponoria sa do kúpeľa, ktorý ich čistí a lieči infekcie. Keď my prechádzame kúpeľom znovuzrodenia, tak ako ovce, zanechávame staré veci a stávame sa novými. Pavol dáva do kontrastu starý spôsob života s novým. Nie je to okamžitá, ale celoživotná cesta premeny, aby sme sa viac podobali Ježišovi.

Starý spôsob života je momentálne viditeľný v uliciach Liverpoolu. Mali by sme byť v lockdowne bez toho, aby sme sa stretli s kýmkoľvek mimo svojej domácnosti. Mali by sme dodržiavať sociálne odstupy a po desiatej večer žiaden alkohol. Ale to, čo vidíte v Liverpoole, vyzerá ako čas párty, keď sa ľudia zhromažďujú a pijú, otroci túžob a pôžitkov. Neexistuje žiadna poslušnosť a rešpekt voči autorite. Môžem sa klamať tým, že si myslím, že ja by som to neurobila, ale možno v iných oblastiach, ako je dodržiavanie rýchlostných limitov, nie som taká dobrá, ako si myslím. Ďalšími aspektmi starého spôsobu sú nenávisť voči sebe a iným, závisť a žiarlivosť a skutky, ktoré ubližujú ostatným alebo spôsobujú im utrpenie.

Ježišova obeta nás dvíha z tohto starého spôsobu života. Niektoré vzorce správania okamžite odpadnú, zatiaľ čo iným to trvá dlhšie. Sme povolaní byť poslušní voči autorite a rešpektovať ostatných ľudí. Každý je iný a je dobré ich prijať takých, akí sú. Pokúšať sa zmeniť ostatných tak, aby sa správali tak, ako si myslíme, že by mali, vedie iba k zlým vzťahom. S Robertom sme sa dlho snažili zmeniť jeden druhého. Nikdy to nefungovalo. Je oveľa pokojnejšie prijímať jeden druhého, akí sme. Je tiež dobré myslieť si to najlepšie o ostatných ľuďoch a veriť dobrým motívom ich činov. Robert mi jedného dňa povedal: „Chcem, aby si vedela, že som nikdy nemal úmysel ti ublížiť“, keď som zareagovala na niečo, čo povedal alebo urobil. Pomohlo mi to prestať mu robiť výčitky. Namiesto toho som sa začala obzerať vo svojom vnútri, aby som zistila, prečo reagujem tak, ako reagujem. Keď sme schopní byť vďační za zlých okolností, robíme pokrok. Nie som tam vždy, ale teraz som bližšie, ako keď som sa prvýkrát stretla s Ježišom.

Ježiš stretol desať malomocných, ktorí prosili o uzdravenie, ale iba jeden mal vďačné srdce. Všetci desiati sa poslušne išli ukázať kňazovi, aj keď neboli uzdravení. K ich uzdraveniu došlo na ceste. Za svoju poslušnosť dostali požehnanie. Ten, ktorý sa vrátil, aby poďakoval, dostal väčšie požehnanie; spásu od Ježiša, aj keď bol Samaritán. Jeho bolo požehnanie za vďačnosť. Väčšie požehnanie za väčšiu cnosť.

Môže byť dobré požiadať Ducha Svätého, aby vám pomohol identifikovať oblasti starého života a pomohol vám zmeniť sa. Povzbudí vás tiež tým, že vám ukáže oblasti, v ktorých ste sa už zmenili. Vidíte situácie, keď ste boli požehnaní kvôli poslušnosti alebo vďačnosti? Začnete praktizovať poslušnosť a hlavne vďačnosť? Buďte požehnaní.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 04.11. 2020.

Streda

Vo včerajšom zamyslení sme sa pozreli na postoje nášho srdca. Pavol nás povzbudil, aby sme mali ten istý postoj ako Kristus; to znamená mať dobrý postoj k sebe samému. Tento postoj je založený na pravde, že sme zjednotení s Kristom a tak máme jeho spravodlivosť. V dnešnom čítaní sa Pavol pozerá na náš postoj k práci, ktorý by mal byť tiež taký istý ako Kristov.

Pavol začal povzbudením cirkvi vo Filipách pre ich poslušnosť, dokonca aj v Pavlovej neprítomnosti. Keď odídeme z domu a naši tínedžeri zostanú doma sami, dúfame, že sa budú správať poslušne voči našim želaniam, ale nie sme tam, aby sme na nich dohliadli. Keď sa vrátime a zistíme, že naozaj boli poslušní, máme ich ešte radšej, lebo sa rozhodli urobiť nám radosť, namiesto aby si urobili po svojom. Ukázali, že ich poslušnosť vychádza z ich vlastného želania. A tak to bolo aj s Filipanmi. Chceli poslúchať Pavla aj keď mohli byť prenasledovaní za svoju vieru. Domnievam sa, že toto mal Pavol na mysli, keď ich povzbudzoval, aby s bázňou a chvením pracovali na svojej spáse. Nežiada ich, aby poslúchali bez strachu. Uznáva, že chcú poslúchať, aj keď ich to môže priviesť do nebezpečenstva.

Poslušnosť na pracovisku znamená uznať, že Boh na nás pracuje – v tom, čo chceme, i v tom, čo konáme. Inými slovami, môže nám darovať chuť do práce a zároveň aj silu na jej vykonávanie. To sú nádherné dary od Boha. Ak ich neprijmeme, potom sa nám nechce pracovať alebo nemáme schopnosť pracovať dobre. Vtedy hundreme na šéfa alebo spochybňujeme jeho rozhodnutia. Ježiš mal silnú túžbu konať iba vôľu svojho Otca a schopnosť robiť to s láskou vo svojom srdci. Ako je to s tebou a so mnou? Máme silnú túžbu plniť vôľu tých, ktorí majú nad nami autoritu? Máme silu na to, aby sme urobili ešte viac než žiadajú? To je to, čo by robil Ježiš. Ak nás požiadajú ísť míľu cesty, rozhodneme sa ísť dve, aby sme im prejavili našu lásku?

Pavol nám hovorí, čo bude výsledkom toho, že budeme mať ten istý postoj ako Kristus. Budeme svietiť ako svetlá uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia. Skúste to. Naozaj to funguje. Fungovalo to aj u Jozefa, ktorý svietil ako svetlo, napriek tomu, že bol väzňom. A napokon bol povýšený a stal sa druhým mužom v krajine hneď po faraónovi. Fungovalo to u Daniela, ktorý svietil ako svetlo zoči-voči hroznému prenasledovaniu. Bol povýšený na veľmi významnú pozíciu. Fungovalo to u Ježiša, ktorý bol poslušný až na smrť na kríži. Bol vzkriesený a sedí po pravici Boha. A bude to fungovať aj pre Teba. Miluj tých, čo majú autoritu a oni ťa povýšia. Oponuj im a oni ťa budú ignorovať alebo ťa degradujú. Nebudeš bežať preteky života nadarmo. Víťazstvo určite príde, ak budeš mať ten istý postoj ako Kristus. Pavol vie, že jeho budúcnosť bude dobrá napriek tomu, že trpí za svoju vieru. Tak je plný radosti z toho, že Filipania objavili tú istú pravdu. Mal by ešte väčšiu radosť keby zistil, že aj my sme poslušní, aj keď sme Krista nikdy nevideli.“

Vlastná úvaha

Nedá mi nenapísať úvahu. Čo ak autorita, ktorá je nad nami, robí zlú vec, a nariaďuje ju nám? Vychádza to azda z mojej vlastnej zlej skúsenosti s autoritami. Mnohé autority v mojom živote išli takou cestou, že som nad nimi vyhlásil: vám nikdy nebudem poslušný. Byť im poslušný som považoval za hriech. Oni ale trvali na mojej poslušnosti a ja som sa nakoniec podriadil. Nemal som sa vtedy podriadiť a mal som byť poslušný vyššej autorite.
Druhým rizikom je byť poslušný, aby som bol povýšený.

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – utorok 25.08.2020

Utorok 25.8.2020

„V tejto krátkej evanjeliovej pasáži je ukrytá veľmi dôležitá múdrosť. Je o prioritách.

Väčšina ľudí považuje dobro za absolútne, no nie je to tak. Určité dobro je dôležitejšie, než iné dobro. Napríklad, je dobré vykonávať svoju prácu najlepšie ako dokážeme. Tiež je dobré venovať čas svojej rodine. Niektorí ľudia však pracujú tak tvrdo, že zanedbávajú svoju rodinu. Môže to viesť k rozpadu manželstva. Čo sa stalo? Menej dôležitému dobru bola priznaná väčšia hodnota, než dôležitejšiemu dobru. A prečo sa to stalo? Pretože priority v srdci človeka boli nesprávne usporiadané. Táto osoba, v snahe robiť dobro, zanedbala iné dobro.

Tu je ďalší príklad. V istom úryvku sv. Písmo hovorí: „Manželky nech poslúchajú svojich manželov.“ Inde sa píše: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev.“ To druhé je dôležitejšie, pretože láska je dôležitejšia ako poslušnosť. Keď manžel požaduje to prvé a zároveň zanedbáva to druhé, prinesie to manželstvu škodu a nie dobro.

Farizeji mali tento zmätok vo svojich srdciach. Mysleli si, že poslušnosť je dôležitejšia ako láska. Zákon dodržiavali do posledného písmenka, ešte aj zo svojich záhradných byliniek odvádzali desiatok. Ale keď došlo na spravodlivosť a milosrdenstvo (lásku k blížnemu), alebo vieru (lásku k Bohu), ostávali ľahostajní. Žili prekrútenú verziu pravdy, pretože nerozumeli nebeským prioritám. Ničilo im to vzťahy s blížnymi aj s Bohom.

Pamätajte na slová sv. Pavla. Keď sa všetko pominie, zostanú iba tri veci. Inými slovami, iba tri veci sú večné, a teda nebeské. Sú to viera, nádej a láska. A najväčšia z nich je láska. Božou prioritou číslo jedna je láska. Potom viera a nádej a po nich ďalšie cnosti. Ak si ceníme niečo menej dôležité viac ako inú vec, ktorá má vyššiu prioritu, nezotrvávame v Božej vôli. Ale keď máme Božie priority, pripodobňujeme sa Kristovi.

Predstav si nejaký zložitý vzťah, ktorý by si chcel zlepšiť. Keď sa vzťah zhoršil, stalo sa tak kvôli určitým nesprávnym prioritám v srdci jedného alebo viacerých ľudí. Bol si jedným z nich? Aká by teraz mala byť tvoja priorita? Vieš si predstaviť nejaký čin, ktorým by si tomu druhému ukázal tvoje nové priority? Budeš užasnutý, ako rýchlo sa niektoré vzťahy môžu zmeniť.“