Nebuďme ovce, nosme rúška!
Archív značiek: Ovce
Zamyslenie manželov Hoxarovcov
Z Otcovho Srdca
Utorok 7.7.2020
„Tieto dve čítania poukazujú na kontrast medzi tými, ktorí sa rozhodli nepočúvať Pána, a tými, ktorí načúvali a počuli jeho hlas.
Izrael bol v prvej skupine. Spomínate si, ako sa rozhodli zhotoviť zlaté teľatá, aby ich mohli uctievať? Desať izraelských kmeňov sa oddelilo od Júdska, pretože kráľ Roboam bol tvrdým pánom. Roboam bol synom Šalamúna a Naamy, Amončanky. Bol teda synom jednej zo Šalamúnových pohanských manželiek, ktoré stavali chrámy bohom Moabska a Amonu. Toto mi pripomína príbeh pádu. Eva jedla ovocie z nesprávneho stromu, zatiaľ čo Adam neurobil nič, aby ju zastavil. Šalamún nezabránil výstavbe pohanských chrámov, čo svedčí o tom, že prestal počúvať Boha. Keď sa stal kráľom jeho syn Roboam, nedal svätyne zbúrať. Desať kmeňov sa vzbúrilo a oddelilo sa od Júdska. Následne si postavili svoje vlastné chrámy so zlatými teľatami, aby Izraeliti nechodili do Jeruzalema uctievať Pána. Keď Roboam prestal počúvať Boha, zožal, čo zasial. Rovnako ako on zneuctil Boha, ľudia zneuctili jeho.
Ježiš, samozrejme, patrí do druhej skupiny. Hovorí iba to, čo počuje od svojho Otca, takže neustále načúva Bohu. A jeho nasledovníci zase počúvajú jeho hlas. Dnes má Ježiš na celom svete nasledovníkov, ktorí stále počujú jeho hlas vo svojich myšlienkach a predstavivosti. V Matúšovom evanjeliu vidíme ovocie nasledovania takejto nebeskej múdrosti. Ježiš vyliečil každú chorobu. Svojim učeníkom povedal niečo neobvyklé. Hovoril o pastierovi, pánovi a ovci. On je dobrý pastier, Otec je pán a učeníci boli jeho ovcami. Ježiš ich však povzbudzoval, aby sa stali pastiermi. Nepovedal im, čo majú robiť. Povedal im, aby požiadali Otca, aby vyslal robotníkov na žatvu. Prečo? Chcel, aby najprv sami počúvali Božie slovo a potom ho hlásali. Tí, čo počujú hlas Majstra, ktorý ich vysiela, sa sami stanú pastiermi. Tí, čo nepočujú, zostanú ovcami – čo je ešte stále veľmi dobrý výsledok.
V Liste sv. Pavla Rimanom 10, 17 je napísané: „Viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.“ Viera nepochádza zo slova, ale z vypočutia slova. Inými slovami, viera pochádza z osobného vzťahu s Otcom. Šalamún ho stratil, Ježiš si ho zachoval.“
Zamyslenie manželov Hoxarovcov
Z Otcovho Srdca
„Kedysi sme žili vo Walese, krajine s miliónmi oviec. Na poli za domom boli ovce. Majú príznačné tiesňové volanie. Keď sa ocitli v tiesni, vykríkli a my sme to počuli. Raz som našiel ovcu s hlavou uviaznutou v drôtenom plote. Pokúšala sa dostať k tráve na druhej strane plota. Inokedy sme našli ovcu, ktorá sa prevrátila na chrbát. Nevedela sa opäť postaviť, tak som ju chytil za vlnu a vytiahol na nohy. Na pár sekúnd sa na mňa pozrela. Zabľačala a potom odišla. Som si istý, že sa pokúšala povedať: „Ďakujem.“ Raz som dokonca našiel ovcu, ktorá uviazla na strome! Ako sa vyšplhala hore, to neviem, ale zliezť nevedela. Načiahol som sa a pritiahol ju k sebe. Potom som ju spustil na zem. Táto nepovedala nič a utiekla. Ovce bez pastiera sa skrátka dostanú do problémov. Nie sú veľmi inteligentné a nechápu dôsledky nebezpečného správania. Nemám potuchy, prečo o nás Ježiš uvažuje ako o ovciach.
Ježiš sa pozrel na zástup a bolo mu ho ľúto. Ľudia ho celé hodiny nasledovali na odľahlé miesto, kde nebolo čo jesť. Učeníci mali málo jedla, takže si mysleli, že zmenou okolností problém vyriešia. „Pošli ich preč,“ povedali. Ježiš odpovedal: „Vy im dajte jesť.“ Pre nich to bolo nemožné, nie však pre Ježiša. Učeníci boli ako ovce, ktoré potrebovali svojho pastiera. Dali jedlo Ježišovi, on ho požehnal a lámal. Keď ho učeníci rozdávali, jedlo v ich rukách sa rozmnožilo.
O čo tu ide? Ježiš chce cez nás robiť nemožné veci, aby sme zažili premenu srdca. Problémy v živote nemôžeme riešiť neustálymi zmenami okolností. Ježiš však môže prostredníctvom nás vyriešiť problémy, ak mu dáme to, čo máme. Čo máme? Máme srdce, myseľ a svedectvo. Ak dovolíme, aby Ježiš zmenil pravidlá v našom srdci, zmenil naše myslenie a otvoril naše oči pre jeho dielo v našich životoch, uvidíme, ako skrze nás vykoná veľké veci. Každý deň môžeme milovať, odpúšťať, žehnať, ctiť, modliť sa alebo sa starať o aspoň jednu osobu. Keď si stanovíme za cieľ, aby sme každý deň pre jednu osobu boli ako Ježiš a aby sme jej odovzdali naše svedectvo, tento vzťah bude prekvitať. Duchovne môžeme kŕmiť tisíce ľudí. Viem to, pretože s Vicki žijeme túto skúsenosť. Otcova láska premieňa tisíce ľudí. Cítime sa ako vo sne.
Navyše, keď duchovne kŕmite ľudí, máte viac lásky, než títo ľudia dokážu prijať. Máte lásku nazvyš, ktorú môžete odovzdať ďalším. Láska nie je ako peniaze. Keď utratíte peniaze, sú preč, ale keď rozdáte Otcovu lásku, nakoniec jej máte ešte viac, ako ste mali na začiatku. Ježiš začal s piatimi bochníkmi chleba a dvoma rybami. V rukách učeníkov sa to znásobilo. Päťtisíc mužov sa najedlo a zvýšilo dvanásť košov zbytkov! V Anglicku existuje krátke príslovie:
„Poznal som muža, čo šialený sa zdal.
Čím viac dával, tým viac mal.“
Ty a ja môžeme byť ako ten muž.“