Archív značiek: Otcovo Srdce

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 16.01. 2021.

Sobota 16.1.2021

„Robert včera písal o tom, ako každý z nás vidí a počuje rôzne veci v tej istej situácii. Tak isto je to aj s Bibliou. Dvaja ľudia môžu čítať ten istý úsek a zobrať si z neho úplne iné posolstvo. Pamätám si, ako som raz pri modlitbe poprosila jednu ženu, aby sa pozrela na určitú časť Písma. Ja som tam videla povzbudenie a nádej. Ona videla strach. Prekvapilo ma to, lebo ja som nevidela to, čo videla ona. V skutočnosti ten úsek odhalil myšlienky jej srdca; jej srdce bolo zaťažené strachom. 

Božie slovo je ostrejšie ako každý meč. Tento obraz pôsobí nebezpečne. Sme poznaní intímne a nič nie je skryté; všetko je nahé a odhalené. Pri tomto obraze môžeme cítiť hanbu a možno sa chceme schovať. Musíme sa zodpovedať za naše skutky. Tento obraz môže spôsobiť, že sa cítime ako na procese v súdnej sieni. Ale my máme vznešeného veľkňaza, ktorý rozumie. Tým, že prišiel na zem ako človek, Ježiš trpel tak, ako trpíme my. Ježiš pozná každé pokušenie a tým, že bol slobodný od hriechu, bol schopný zvíťaziť nad smrťou. Bol vzatý do neba, zasadol po pravici Otca a žije, aby sa za nás prihováral. On je naším obhajcom, a ešte nikdy nijaký proces neprehral. Vďaka tomu, čo urobil, môžeme s odvahou pristupovať k trónu milosti. Prijímame milosrdenstvo, odpustenie a pomoc.

Ježiš vie všetko. On neodsudzuje, ale rozumie a prijíma nás takých, akí sme. Už nie je miesto pre hanbu, vinu, strach, alebo odsúdenie. Namiesto toho sa nám núka milosrdenstvo a milosť. Medzi nami a Ježišom už nie sú žiadne tajomstvá. Tajomstvá sú skryté veci, ktoré vytvárajú prekážky vo vzťahoch. Pred nejakým časom sme boli na seminári o kráčaní vo svetle. Po tomto seminári sme si s Robertom povedali o veciach, ktoré sme pred sebou ukrývali. Museli sme si navzájom odpustiť, ale tým, že sme to spravili, náš vzťah bol ešte bližší. Sú nejaké veci, ktoré v sebe ukrývaš a potrebuješ ich vyniesť na svetlo? Možno tým svetlom bude spoveď, alebo nová otvorenosť medzi tebou a niekým, kto ti je blízky. Ale buď rozumný v tom, pred kým sa otvoríš. Nie je dobré ísť s desaťtonovou dodávkou po moste, ktorý má nosnosť päť ton. Tým myslím to, že je dobré odhaliť to, čo je v tebe. Ale keď ten človek nie je schopný počuť to bez toho, aby to nejakým spôsobom poškodilo váš vzťah, potom je lepšie počkať. Ježiš sám povedal svojim učeníkom: “Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli.” (Ján 16,12)“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 13.01. 2021

Streda 13.1.2021

Keď sa deťom povie, že je čas spať, nestretáva sa to zvyčajne s nadšením, ale so sklamaním. „Musím?“ To isté sa deje s niektorými malými deťmi, keď musia ísť do školy. Náš trojročný by najradšej zostal doma a nám sa ujde krik: „Musím ísť? Musím si robiť domáce úlohy? Musím urobiť poriadok? Musím napísať úlohu?“ … Existuje veľa úloh, ktoré spôsobujú, že nám stisne srdce a my plačeme: „Musím?“ Možno pri čítaní týchto riadkov spoznáte niektoré z vecí, kvôli ktorým sa pýtate „Musím?“ Avšak sú chvíle, kedy to, čo musíme urobiť, má prednosť pred tým, čo by sme chceli robiť.  

Pre Ježiša to bolo tiež tak. Jeho cieľ bol taký dôležitý, že urobil to, čo musel, aby ho dosiahol. Nebolo to ľahké. V Getsemanskej záhrade bojoval a ronil trpké slzy (Lukáš 22, 39–46). V podstate povedal: „Musím ísť na kríž? Ale nie moja vôľa, ale tvoja vôľa“. Zaujímalo ho, či existuje iná cesta, ale prijal skutočnosť, že kríž je jediný spôsob, ako zaplatiť cenu za naše hriechy, čo otvorí dvere obnovenému vzťahu s Otcom. A jeho smrť na kríži zničila moc smrti, moc diabla. 

Ježiš je úplne Boh, ale aj úplne človek. Prišiel ako telo a krv, rovnako ako my sme telo a krv. Podobal sa nám v každom smere: poznal ťažkosti, skúšky a pokušenia života na zemi. Prišiel preto, aby spoznal, zažil a pochopil, aké je to byť človekom. Z tohto dôvodu je schopný mať empatiu, súcit a milosrdenstvo voči každému z nás. 

Ježišova láska mu umožnila povedať „Nie moja vôľa, ale tvoja“. Bol poslušný. Existujú oblasti, kde aj vy môžete opustiť to „Musím?“ a odovzdať svoju vôľu Otcovi? Až nabudúce budete mať chuť povedať „Musím?“ odovzdajte úlohu Otcovi. A požiadajte ho, aby vám pomohol urobiť to s radostným srdcom.“

Vlastná úvaha
A musím? Nemusím!
Musím žiť? Nemusím, ale… som tu . 🙂
Musím pracovať? Nemusím, ale… chcem jesť / baví ma práca / …
Musím nehrešiť? Nemusím…
Musím byť dokonalý? Nemusím…
Musím mať vždy pravdu? Nemusím…
Musím milovať? Nemusím…
Musím zomrieť? Zdá sa, že áno…
Musím ísť pred Otca? Zdá sa, že áno…
Musím sa rozhodnúť, či s Ním chcem žiť? Zdá sa, že áno…

Musel Ježiš prísť na svet? Nemusel!
Musel Ježiš trpieť a zomrieť na kríži? Nemusel!
Musel Ježiš byť poslušný Otcovi vo všetkom? Nemusel!

To, čo chceme má omnoho hlbší význam ako to, čo musíme. „Musím“ nás okráda o slobodu a užiera z našej radosti v živote. „Chcem“ nás vovádza do slobody a aj do radosti zo života. Toto „chcem“ má byť ale aj s dôsledkami. Teda „Chcem a preto musím“ 🙂 Chcem mať titul? Musím úspešne dokončiť vysokú školu. Chcem byť vzdelaný? Musím sa pravidelne a efektívne učiť. Chcem zabehnúť maratón? Musím naň trénovať. Chcem byť spasený? Musím prijať dar spásy.

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 12. 01. 2021.

Utorok 12.1.2021

„Niektorí ľudia si myslia, že anjeli sú nadradení obyčajným ľuďom, a že sú od nich mocnejší. V Starom zákone anjeli vystupujú ako mocné stvorenia. Napomínajú ľudí, keď idú nesprávnou cestou (Balám). Preklínajú nepriateľov Pána (Kniha Sudcov 5). Sú nástrojom Božieho súdu (2. kniha Samuelova 24, 16–17). Zabíjajú celé armády (2. kniha Kráľov 19, 35), ale tiež ľudí zachraňujú (Daniel 3, 25 a 6, 22). Stručne povedané, konajú tak, že trestajú ľudí, ktorí odmietli Božie cesty, ale naprávajú a pomáhajú tým, ktorí dodržiavajú Zákon.

Keď sa pozrieme do Nového zákona, tam sa z anjelov stali poslovia, ktorí povzbudzujú a vedú Bohom vyvolený ľud. Prečo sa ich úloha tak pozoruhodne zmenila? Vysvetlenie nám podáva autor Listu Hebrejom: Urobil si človeka, na chvíľu len o niečo menšieho od anjelov, no potom si ho ovenčil slávou a cťou a všetko, vrátane anjelov, si mu položil pod nohy. V tomto čítaní sú obsiahnuté dva pohľady. Jeden z nich hovorí o Ježišovi, ktorý bol na dobu, keď sa stal človekom, postavený nižšie ako anjeli. Keď však porazil hriech a smrť, stal sa väčším od anjelov. Druhý pohľad hovorí o ľudských bytostiach, ktoré boli menšie od anjelov, keď sa v Starom zákone oddelili od Boha. Keď sa však ľudia zjednotili s Ježišom prostredníctvom viery, stali sa vyššími od anjelov.

Na počiatku boli všetci anjeli v nebi, ale tretina z nich bola neskôr zvrhnutá na Zem so Satanom, ktorý bol vyhnaný z neba. O týchto padlých anjeloch možno uvažovať ako o démonických alebo nečistých duchoch. V dnešnom evanjeliu sv. Marka je muž s nečistým duchom. Nečistý duch vie, kto je Ježiš (poznal ho skôr, ako padol), a pretože je zjednotený s človekom, vie aj ten človek, kto je Ježiš. Stačilo vysloviť niekoľko slov a nečistý duch odišiel. Muž je teraz prostredníctvom viery zjednotený s Ježišom a je uzdravený.

Dnešné úryvky obsahujú duchovnú pravdu, ktorá je veľmi povzbudivá. Predstavme si, že sa človek chce zbaviť nečistých duchov. Jediné, čo musí urobiť, je zjednotiť sa s Ježišom prostredníctvom viery. Nečistí duchovia potom odídu na príkaz človeka, ktorý zdieľa Ježišovu moc nad nimi. Uvediem príklad. Predpokladajme, že človek je nečistým duchom zvádzaný k sledovaniu pornografie. Mnohokrát sa s tým pokúšal prestať, ale nedokázal to. Potom sa stretol s Ježišom a uveril v neho. Vie, že zdieľa Ježišovu autoritu a rozkáže nečistým duchom, aby odišli. Oni to urobia. Jedného dňa sa opäť ocitne v pokušení pozrieť si pornografiu. Je však zjednotený s Ježišom, ktorý v ňom žije. Zastaví sa, aby sa pomodlil: „Ježišu, máme spoločnú moc nad mojimi očami, rukami, celým telom. Chceš, aby som sa pozeral na tieto obrázky? Ak je to proti tvojej vôli, neurobím to, pretože by to znamenalo zneužitie autority.“ Muž odhodí pornografiu a je slobodný. Prečo? Vďaka viere v Ježiša. Duchovná pravda skrytá v dnešných úryvkoch je tá, že nečistí duchovia nemajú dosah na toho, kto si je vedomý svojho spojenia s Ježišom prostredníctvom viery. Viem, že táto viera ničí túžbu pozerať pornografiu, pretože toto je moje osobné svedectvo.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 11.01. 2021.

Pondelok 11.1.2021

Boh hovorí. Na počiatku prehovoril a nastalo stvorenie. V celom Starom zákone hovoril prostredníctvom prorokov. V evanjeliách hovoril prostredníctvom Ježiša, svojho syna, a potom pokračoval v rozprávaní cez Pavla a ďalších autorov Nového zákona. Boh sa nemení, a tak hovorí stále. Možno aj preto vraví: „Stíšte sa a počúvajte“. Zistila som, že keď si vyhradím čas na to, aby som sa stíšila a počúvala, dokážem ho počuť zreteľnejšie a častejšie. Je ťažké počuť niekoho hovoriť v preplnenej, hlučnej miestnosti alebo pri dopravnom hluku. Je preto užitočné utiahnuť sa na tiché miesto a počúvať. Ježiš to tak robil, je dobré ísť v jeho šľapajách.

Starý zákon predchádzal Ježiša a jeho príchodom sa naplnil. Ježiš Kristus je dokonalá teológia. Takže ak nájdeme v Písme nejaké nejasnosti alebo chceme poznať definitívnu pravdu, môžeme sa obrátiť na Ježiša a skúmať, čo hovoril a čo robil. Keď jeho slová čítame v evanjeliách a Zjavení, počúvame Boží hlas.

Autor Listu Hebrejom nám hovorí, kým je Ježiš:
Je to Boží Syn, Všemohúci Boh je jeho Otec.
Je nadradený anjelom.
Je „dedičom všetkého“, takže sme jeho dedičstvom.
Je tvorcom vesmíru.
Vyžaruje Božiu slávu.
Dokonale zosobňuje Boha Otca. Ak ste videli alebo počuli Ježiša, potom ste videli alebo počuli Otca.
Všetko udržuje tým, čo hovorí – svojím slovom.
S konečnou platnosťou sa vysporiadal s problémom hriechu.
Sedí po Božej pravici, s mocou a autoritou.
Je hoden uctievania.

Bol v plnosti človekom, takže nás pozná a spolucíti s nami v našich ťažkostiach a slabostiach. Rozumie nám, pretože trpel rovnako ako my. Vo všetkom, čo robil, môžeme vidieť, ako s láskou vystiera ruky ku všetkým, ktorých stretol. Keď potrebujeme jeho útechu a lásku, je tu s nami. Je v plnosti Bohom, takže keď potrebujeme jeho pomoc a ochranu, môžeme si byť istí, že je tu s nami a pre nás.

Kým je pre teba Ježiš?“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 03.01. 2021

Nedeľa 3.1.2021

„Keby si mohol požiadať o nejaký dar, čo by si si zaželal? Keby si vyhral v lotérii, na čo by si minul peniaze? Mnohí z nás by sa snažili uspokojiť svoje materiálne potreby a potom uspokojiť aj potreby svojich blízkych. Ale Otec nás obdarúva a požehnáva inak. 

Náš úžasný nebeský Otec nás vidí zabalených do Krista. Preto nám dáva z lásky všetko duchovné požehnanie. Vyvolil si nás dokonca skôr než bol stvorený svet, aby sme boli s ním. Vidí nás svojim pohľadom ako svätých a nepoškvrnených. Sme nevinní, oblečení v bielom, čistí a žiariaci. A sme adoptovaní do jeho rodiny. On je náš Otec a my sme jeho deti. Keďže patríme do rodiny, máme miesto pri stole; už nie sme outsideri, patríme sem a už viac nebudeme sami. Sme tiež dediči a máme večné dedičstvo, ktoré nikdy nemôže zaniknúť ani uvädnúť. 

Čo to pre teba znamená, keď vieš, že si vyvolený, nepoškvrnený a adoptovaný? Otec ti daroval tieto veci ešte pred stvorením sveta. Chce byť tvojim Otcom a dať ti tieto dary z lásky. Prijmeš ich? Dlho na teba čakal a naďalej bude trpezlivo čakať, kým nebudeš pripravený povedať mu ‘áno’. Bude to dnes?“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 02.01. 2021

Sobota 2.1.2021

„Bazil Veľký obraňoval Nicejské vyznanie viery pred herézou. Keď budeš nabudúce hovoriť Nicejské vyznanie viery, možno by si mohol vysloviť modlitbu vďaky, pretože bez Bazila Veľkého sme sa mohli odkloniť od pravdy. Jedna heréza (arianizmus) učila, že Ježiš bol nedokonalý, a teda bol podriadený Otcovi. Ďalšia heréza (apollinarizmus) išla zas do opačného extrému. Učila, že Ježiš bol tak božský, že nie je možné, aby mal ľudskú dušu. Za skutočnosť, že poznáme Ježiša ako plne ľudského a plne božského, a že máme Trojicu, vďačíme práve dielu Bazila Veľkého.  

Gregor Naziánsky žil v tom istom čase ako Bazil Veľký. On tiež obraňoval a vysvetľoval tajomstvo Trojice s veľkou autoritou. Vládca Valens veril v arianizmus. Poslal posla s úlohou presvedčiť Gregora, aby sa podriadil tejto heréze. Gregor odpovedal, že ho presvedčia jedine násilím, ale Valens nechcel použiť násilie. Namiesto toho sa Valens stretol s Gregorom, keď oslavovali liturgiu na Zjavenie Pána. Valens bol Gregorom tak očarený, že mu ponúkol kus zeme na jednoduchý domček, nemocnicu a hospic. Takže Gregor pomohol definovať hranice svetskej moci nad cirkvou. Nabudúce, keď budeš môcť slobodne chváliť, bez strachu z prenasledovania svetskými predstaviteľmi, môžeš vysloviť modlitbu vďaky za Gregora Naziánskeho.

Čo sa môžeme naučiť od týchto veľkých mužov? Po prvé, že zjavená pravda o Božskej podstate v Nicejskom vyznaní zachováva Cirkev v jednote. Po druhé, že pravda je mocnejšia ako akýkoľvek protivník, aj keby to mal byť vládca. 

Dávno pred Bazilom Veľkým a Gregorom Naziánskym ľudia tiež odporovali evanjeliu. V jeho prvom liste, Ján obraňuje pravdu evanjelia pred klamármi a vysvetľuje ju. Ján učil, že pomazanie (Duch Svätý), nám všetko vysvetľuje, to znamená že k tomuto vedeniu už nie je potrebný žiadny ďalší učiteľ. Čo to znamená? Dokonca aj dnes evanjeliu odporujú tí, ktorí pridali nové učenie. Moslimovia veria, že potrebujú učenie ich Proroka, tak ako aj Mormóni. Jedného dňa, ak budú chcieť, ich Duch Svätý uvedie do plnej pravdy.

Čítanie z listu Hebrejom to vysvetľuje: “Mnoho ráz hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi” (Hebrejom 1,1-2). Ježiš je pravda. Aj dnes majú ľudia prorocké dary. Ale cieľom proroctva už nie je pridávať definície pravdy, ale počúvať Boží hlas a zvestovať jeho posolstvo, ktoré bude stále povzbudzujúce.“

Nicejsko-Carihradské vyznanie viery

Verím v jedného Boha,
Otca všemohúceho,
Stvoriteľa neba i zeme,
sveta viditeľného i neviditeľného.

Verím v jedného Pána Ježiša Krista,
jednorodeného Syna Božieho,
zrodeného z Otca pred všetkými vekmi;
Boha z Boha,
Svetlo zo Svetla,
pravého Boha z Boha pravého,
splodeného, nie stvoreného,
jednej podstaty s Otcom:
skrze neho bolo všetko stvorené.

On pre nás ľudí a pre našu spásu
zostúpil z nebies.
A mocou Ducha Svätého
vzal si telo z Márie Panny
a stal sa človekom.
Za nás bol aj ukrižovaný
za vlády Poncia Piláta,
bol umučený a pochovaný,
ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého písma.
A vystúpil do neba,
sedí po pravici Otca.
A znova príde v sláve
súdiť živých i mŕtvych
a jeho kráľovstvu nebude konca.

Verím v Ducha Svätého,
Pána a Oživovateľa,
ktorý vychádza z Otca i Syna.
Jemu sa zároveň vzdáva
tá istá poklona a sláva
ako Otcovi a Synovi.
On hovoril ústami prorokov.

Verím v jednu, svätú, katolícku a apoštolskú Cirkev.

Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov.
A očakávam vzkriesenie mŕtvych
a život budúceho veku.

Amen.

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 21.12. 2020.

Pondelok

Otec ku mne nedávno hovoril cez Písmo. Odkaz znel „Buď ticho a počúvaj.“ Prvé slovo v Piesni piesní je „Počúvajte“ a potom nasleduje pokyn „Pozrite“ (v angl. znení “Listen”, “Look”, v slovenskom znení “Hlas”, “Hľa”- pozn. prekl.). Snažím sa počuť tichý hlas, ktorý počul Eliáš (1Kr 19,12), a hľadám, čo mi ukáže (Habakuk 2, 1). Pridáte sa ku mne a vyhradíte si každý deň na počúvanie a pozeranie? Môže to byť aj 10 minút. Môže to byť aj dlhšie. Čokoľvek vám vyhovuje. 

Keď počúvam Pieseň piesní, počujem, že som krásna a milovaná; a počujem pozvanie prísť. Obdobie sa mení, od studeného a zimného až po jarné obdobie a zber úrody. Začína sa plodné obdobie a čas na spev. Moje miesto je skryté, chránené a bezpečné.

Vypočujte si pieseň holubice. Holubica predstavuje Ducha Svätého. Duch volá a tí, ktorí počúvajú, ho budú počuť a reagovať rovnako ako Alžbeta. Dieťa v jej lone spoznalo prítomnosť Boha a poskočilo od radosti. Alžbeta uctievala a chválila Boha. 

O pár dní budeme sláviť Ježišov príchod. Nech vás naplní radosť, tak ako sa naplnilo radosťou aj dieťa Ján, keď sa stretlo s Kráľom kráľov, Pánom pánov, Kniežaťom pokoja. Prišiel ako dieťa, bezmocný a zraniteľný. Klaňajme sa v úžase, chváľme ho, pozerajme sa a počúvajme, čo nám hovorí.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 12.11. 2020.

Štvrtok

V Ježišových časoch si veľa ľudí myslelo, že Nebeské kráľovstvo prinesie veľkú zmenu v pomeroch na zemi. Rímska nadvláda bude nahradená židovským štátom s centrom v Jeruzaleme. Rímske právo nahradia zákony a tradície judaizmu. Z Rímskych daní sa stanú desiatky a hlavou štátu by bol namiesto cézara Boh. Rimania by však dobrovoľne neodišli, preto boli židovskí fanatici pripravení na revolúciu a vojnu.

Ježiš má inú perspektívu. Kráľovstvo nebeské znamená osobnú zmenu srdca, nie prevrat v spoločnosti. On povedal, že Nebeské kráľovstvo nie je fyzickým Kráľovstvom, ale duchovným. Neusilujte sa teda o dokonalú spoločnosť, pretože ju nedosiahnete. Namiesto toho otvorte oči, aby ste videli, že Nebeské kráľovstvo je už tu a vy ste v ňom! (Nebeské kráľovstvo je medzi vami). 

Ako nastalo Nebeské kráľovstvo v mojom srdci? Jedného dňa, predtým ako som sa stal kresťanom, som hovoril s mladým kňazom. Chcel som, aby cirkev pokrstila naše bábätko. Kňaz však chcel vysvetliť význam krstu a čo mám odpovedať, a či to myslím vážne? Ak to myslím vážne, potom ochotne moje dieťa pokrstia. Inak nie. Bol som teda nútený premýšľať nad týmito slovami. Páčila sa mi tá debata, a tak som sa pýtal na význam slov. V jednej chvíli som si pomyslel niečo, čo určite nie je moje bežná úvaha. „Všetko, čo hovorí tento kňaz, je pravda.“ Prestal som sa hádať a zažil som hlboký pokoj. V ten deň som sa naučil, že nenájdem pokoj tým, že sa oň budem usilovať a bojovať oň. Ale ak počúvam a prijímam to, čo mi hovoril kňaz, potom pokoj určite nájdem. V ten deň som sa stal kresťanom. Bolo to, akoby niekto zapol jasné svetlo v tmavej miestnosti. Všetko vyzeralo inak, hoci sa nič nezmenilo. (Tak ako sa zablysne blesk a rozžiari oblohu z jednej strany na druhú, taký bude aj Syn človeka vo svojom čase). V ten deň som prijal do svojho srdca Syna človeka. A čo pokoj? Zostal so mnou? Nie. Niekedy prišiel a niekedy som ho stratil. Keď sa moja myseľ sústredila na Ježiša a jeho lásku ku mne, prišiel. Ale keď ma starosti sveta rozptýlili, stratil som ho. Teraz, o mnoho rokov neskôr, sa oveľa častejšie zameriavam na Ježiša a takmer stále sa cítim pokojne. (Ježiš povedal: ‚Ktokoľvek zostane vo mne a ja v ňom, prinesie veľa ovocia.‘)

Takže ak ste frustrovaní, zmätení alebo nešťastní, nepotrebujete vo svojich okolnostiach revolúciu. Nemusíte ani viesť vojnu proti svetu, telu a diablovi. Musíte len prijať pravdu vo svojom srdci. A čo je pravda? Ježiš vás miluje, žije vo vás, už vyhral bitku. Duch Svätý vám tiež vloží do hlavy myšlienky, aby vás viedol a ste Božím dieťaťom. A čo viac, ste uzdravení, obnovení, máte odpustenie a večný život. Uvažujte nad týmito vecami a vo vašom srdci zavládne pokoj.

Každý kresťan čelí mnohým problémom. Ak sa sústredíte na problémy, stratíte pokoj.
Ale ak sa sústredíte na Nebeské kráľovstvo, tu a teraz, potom budete prinášať veľa duchovného ovocia bez toho, aby ste zmenili svoje okolnosti.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 11.11. 2020.

Streda

Chovatelia oviec dávajú svoje ovce do dezinfekcie. Ovce sa berú z poľa a ponoria sa do kúpeľa, ktorý ich čistí a lieči infekcie. Keď my prechádzame kúpeľom znovuzrodenia, tak ako ovce, zanechávame staré veci a stávame sa novými. Pavol dáva do kontrastu starý spôsob života s novým. Nie je to okamžitá, ale celoživotná cesta premeny, aby sme sa viac podobali Ježišovi.

Starý spôsob života je momentálne viditeľný v uliciach Liverpoolu. Mali by sme byť v lockdowne bez toho, aby sme sa stretli s kýmkoľvek mimo svojej domácnosti. Mali by sme dodržiavať sociálne odstupy a po desiatej večer žiaden alkohol. Ale to, čo vidíte v Liverpoole, vyzerá ako čas párty, keď sa ľudia zhromažďujú a pijú, otroci túžob a pôžitkov. Neexistuje žiadna poslušnosť a rešpekt voči autorite. Môžem sa klamať tým, že si myslím, že ja by som to neurobila, ale možno v iných oblastiach, ako je dodržiavanie rýchlostných limitov, nie som taká dobrá, ako si myslím. Ďalšími aspektmi starého spôsobu sú nenávisť voči sebe a iným, závisť a žiarlivosť a skutky, ktoré ubližujú ostatným alebo spôsobujú im utrpenie.

Ježišova obeta nás dvíha z tohto starého spôsobu života. Niektoré vzorce správania okamžite odpadnú, zatiaľ čo iným to trvá dlhšie. Sme povolaní byť poslušní voči autorite a rešpektovať ostatných ľudí. Každý je iný a je dobré ich prijať takých, akí sú. Pokúšať sa zmeniť ostatných tak, aby sa správali tak, ako si myslíme, že by mali, vedie iba k zlým vzťahom. S Robertom sme sa dlho snažili zmeniť jeden druhého. Nikdy to nefungovalo. Je oveľa pokojnejšie prijímať jeden druhého, akí sme. Je tiež dobré myslieť si to najlepšie o ostatných ľuďoch a veriť dobrým motívom ich činov. Robert mi jedného dňa povedal: „Chcem, aby si vedela, že som nikdy nemal úmysel ti ublížiť“, keď som zareagovala na niečo, čo povedal alebo urobil. Pomohlo mi to prestať mu robiť výčitky. Namiesto toho som sa začala obzerať vo svojom vnútri, aby som zistila, prečo reagujem tak, ako reagujem. Keď sme schopní byť vďační za zlých okolností, robíme pokrok. Nie som tam vždy, ale teraz som bližšie, ako keď som sa prvýkrát stretla s Ježišom.

Ježiš stretol desať malomocných, ktorí prosili o uzdravenie, ale iba jeden mal vďačné srdce. Všetci desiati sa poslušne išli ukázať kňazovi, aj keď neboli uzdravení. K ich uzdraveniu došlo na ceste. Za svoju poslušnosť dostali požehnanie. Ten, ktorý sa vrátil, aby poďakoval, dostal väčšie požehnanie; spásu od Ježiša, aj keď bol Samaritán. Jeho bolo požehnanie za vďačnosť. Väčšie požehnanie za väčšiu cnosť.

Môže byť dobré požiadať Ducha Svätého, aby vám pomohol identifikovať oblasti starého života a pomohol vám zmeniť sa. Povzbudí vás tiež tým, že vám ukáže oblasti, v ktorých ste sa už zmenili. Vidíte situácie, keď ste boli požehnaní kvôli poslušnosti alebo vďačnosti? Začnete praktizovať poslušnosť a hlavne vďačnosť? Buďte požehnaní.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 10.11. 2020.

Utorok

Dnes si pripomíname jedného z najpozoruhodnejších pápežov, svätého Leva Veľkého. Je známy tým, že vďaka správnym slovám osobne odvrátil celonárodnú katastrofu. Zastav sa na chvíľku a predstav si tú situáciu: Pohanské vojsko zmietlo všetko, čo mu prišlo do cesty a teraz sa blíži k bránam Ríma. Nič mu nezabráni v tom, aby mesto vyplienilo a všetkých jeho obyvateľov zahubilo. Urobilo tak v Miláne, vtedajšom hlavnom meste Západorímskej ríše. Vodca armády Attila bol kvôli svojej praxi ničenia rímskych miest s maximálnou brutalitou známy ako „Flagellum Dei“ – „Bič Boží“. Viedol armádu dvestotisíc bojovníkov, ktorí porazili rímske légie. Vieš si predstaviť strach a zúfalstvo Rimanov! Neexistoval spôsob, ako sa vyhnúť skaze, ktorá prichádzala. Potom sa však Atilla osobne stretol so svätým Levom Veľkým. Bič Boží sa stretol s Božím vyslancom. Niečo v povahe svätca alebo niečo v jeho slovách Attilu presvedčilo, aby sa dal na ústup. Niekoľko slov môže zmeniť chod dejín.

To, čo hovoríš, je dôležitejšie, než si myslíš. Preto nám dnes sv. Pavol hovorí, aby sme hovorili iba to, čo je v súlade so zdravou náukou. Starší muži, vaše slová by mali byť mierne, dôstojné, rozvážne a mali by byť vyslovené vo viere, láske a vytrvalosti. Predtým, ako prehovoríte, je dobré krátko sa pomodliť a uvedomiť si svoje myšlienky. Keď dohovoríte, strávte chvíľku uvažovaním. Ak boli vaše slová vhodné, poďakujte sa za víťazstvo. Podobne, aj staršie ženy by mali hovoriť úctivo a nie ohovárať. Slová by nemali byť ovplyvnené alkoholom, ale mali by učiť mladšie ženy milovať svojich manželov a deti. Mali by ich tiež učiť sebaovládaniu, cudnosti, dobrému spravovaniu domácnosti a podriadenosti ich manželom. Manželia by na oplátku mali pri rozprávaní preukazovať sebaovládanie. Ich slová by mali podporovať každý dobrý skutok, mali by byť dôstojné a čisté od kritiky. Nie je problém podriadiť sa manželovi, ktorý svoju manželku miluje tak, ako Kristus miluje cirkev, a obetuje za ňu svoj život. Aj toto je Pavlovo učenie.
Ježiš to povedal takto: „Kto ma miluje, zachováva moje slovo.“ To znamená, že bude používať rovnaké slová ako Ježiš, pretože vo svojom srdci zachováva Ježišove slová. Otec ho bude milovať a príde k nemu.

Jánovo evanjelium zaznamenáva Ježiša, ktorý nás učí, ako máme hovoriť. Ak chceme zachovávať jeho slová, nemali by sme prostredníctvom slov hľadať vlastnú slávu. Namiesto toho máme povedať: „Sme iba služobníci, ktorí hovorili tak, ako nám bolo prikázané.“ Prečo je to taká dôležitá zásada? Ak budeme hovoriť Ježišove slová, uvidíme úžasné veci – ako Lev Veľký. Niekoľko slov zmenilo brutálneho tyrana na priateľa, ktorý v pokoji opustil Rím. Ak si myslíme, že sme to dokázali sami, staneme sa pyšnými – a pyšní ľudia nezachovávajú Ježišove slová. No ak sme iba služobníci, ktorí robia to, čo im bolo povedané, potom môžeme byť vďační Bohu za to, že nám ukázal úžasné veci.

Zamysli sa nad svojimi dnešnými slovami. Ak si hovoril tak, ako učil sv. Pavol, konal si správne a môžeš Bohu ďakovať za víťazstvo. Ak nie, zrejme máš v srdci nejaké skryté pravidlá, ktoré tvoje slová vedú iným smerom. Nájdi a zmeň tieto pravidlá a v budúcnosti budeš schopný zachovávať Ježišove slová.“