Archív značiek: Otcovo Srdce

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 02. 02. 2021.

Utorok 2.2.2021

Niektoré úryvky zo sv. Písma sú ako starí priatelia. Keďže sme sa s nimi už toľkokrát stretli, vieme presne, čo očakávať. Aj starí priatelia nás však niekedy prekvapia tým, že o sebe prezradia niečo, čo sme nikdy nevedeli. Možno nepovedali nič nové, ale ako naša láska k nim rastie, zlepšuje sa aj naša schopnosť počúvať ich. A tak sa stalo, že keď som si opäť raz prečítal dnešnú stať z Lukášovho evanjelia, istý verš mi po prvýkrát začal dávať zmysel.

„On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli…” Kedysi som si myslel, že to znamená, že mnohí nositelia autority, ako sú zákonníci, farizeji a veľkňazi, stratia svoj vplyv, zatiaľ čo iní, napríklad učeníci, nadobudnú väčší vplyv. Teraz si však uvedomujem, že prorocké slová sú darmi určenými pre srdce. Ježiš spôsobí pád prirodzeného človeka s jeho sirotským srdcom – starý človek zomrie (Rim 6,6). A čo povstane namiesto neho? Duchovný človek, alebo presnejšie, duchovné spojenie Boha a človeka v ľudskom srdci.

Duch Svätý pracuje v našich srdciach, aby nás premieňal na Ježišovu podobu. Duchovný rast, rovnako ako ten telesný, nastáva automaticky, keď sú naň vhodné podmienky. Na druhej strane, duchovný a fyzický rozklad tiež prebieha automaticky, keď nastanú vhodné podmienky. Z každého chlapca vyrastie chlap, ak dostáva výživu a ochranu. Nemusí sa na tom sám aktívne podieľať. A každý človek nakoniec fyzicky zostarne a zomrie. Dá sa to oddialiť, ale nikdy sa tomu nevyhneme. Rovnako, ak človek dostáva duchovnú výživu a ochranu Ducha Svätého, dozrieva v láske. Ale každý, kto vedome zanedbáva alebo sa obracia chrbtom vedeniu Ducha Svätého, nakoniec stratí aj tú vieru, ktorú kedysi mal. Keď sa Simeon stretol s Ježišom, vedel, že stretol svojho a nášho Spasiteľa. Podmienky sa v jedinom okamihu zmenili a nevyhnutným dôsledkom bude Božie kráľovstvo rastúce v ľudských srdciach.

Malachiáš to predpovedal, keď napísal: “I sadne si a bude vytápať a čistiť striebro (uzdraví fyzický svet – pozn. autora); a vyčistí synov Léviho (uzdraví ľudské srdcia – pozn. autora). „Ktože vydrží deň jeho príchodu?“ Starý človek musí zomrieť. Ale keď dorastie nový človek, jeho obeta sa bude páčiť Pánovi. A obetou Bohu milou je ponížené (premenené) srdce a skrúšený (kajúci) duch (Žalm 51, 19).

Túžiš po duchovnom raste? Ak áno, túžiš po dobrej veci. Ale nemusíš ju realizovať ty sám. Príde pomerne automaticky, keď sa zameriaš na vedenie Ducha Svätého v tvojom vnútri. Ako na to? Nájdi si pokojné miesto a zamysli sa nad dnešnou staťou z Lukášovho evanjelia. Napríklad, zisti, s ktorou osobou z príbehu sa stotožňuješ. Je to Mária, Jozef, Ježiš, Simeon, Anna, niekto z davu alebo nikto?

Nech už je tvoja odpoveď akákoľvek, opýtaj sa Ducha Svätého, kde v príbehu ťa vidí. Toto je proces premeny. Najskôr si uvedom svoje vlastné myšlienky a pocity, potom spoznaj Božie myšlienky a pocity. Následne požiadaj Ducha Svätého, aby ti pomohol vidieť tvoju situáciu jeho očami. Chlapec si nikdy neuvedomuje, že každý deň trochu podrástol, no napriek tomu vie, že sa z neho časom stane dospelý chlap. Rovnako aj tvoje srdce sa môže postupne premieňať, až kým si jedného dňa neuvedomíš, že si sa stal pokojným a spokojným v každej situácii.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 29.01. 2021

Piatok 29.1.2021

Včera sme počuli, ako Ježiš použil logickú úvahu, aby oslovil svojich poslucháčov. Povedal, že osoba, ktorá skrýva svoju vieru, je ako človek, ktorý vloží svetlo pod posteľ. Nikto ho tam nevidí a tak je zbytočné. Dnes skúma ďalší dôvod našej viery. Máme vieru preto, aby sme mali úžitok z diela, ktoré Boh koná. Predstav si, že človek zasadí nejaké semiačka. Rastú a dozrievajú skrze Božie dielo zabudované do ich prirodzenosti. Potom si ten človek užíva zber obilia, hoci nemal žiadny podiel na jeho raste. Alebo si predstav človeka, ktorý zasadí horčičné semienko. Bez námahy toho človeka z neho vyrastie mimoriadne veľký strom. Napriek tomu si on môže užívať jeho tieň. A tak je to aj v srdciach veriacich. Duch Svätý premieňa naše srdce vďaka našej viere, a my máme úžitok z tohto premeneného srdca; dostávame lásku, radosť, pokoj, trpezlivosť a tak ďalej. Takže Božia práca je plodná aj mocná a my si môžeme vychutnávať jej ovocie.

Včera sme sa pozreli na vieru jednej osoby, ktorá žiarila svetlom do srdca druhého. To sa nedosahuje žiadnou činnosťou toho veriaceho človeka. Musia iba počúvať na úrovni srdca a Boh to všetko urobí v srdci toho druhého.

Dnes sa pozrieme na odmenu, ktorú veriaci človek získa z počúvania. Vo vzťahu je dobré ovocie. Oboch ľudí to baví. A veriaci človek je požehnaný rastom toho druhého. S Vicki máme pocit, že o pôsobení Boha v ľudských srdciach sa dozvedáme viac z modlitebnej služby, než z akejkoľvek inej činnosti. A keď lepšie pochopíme jeho spôsoby, sami si s ním vytvoríme lepší vzťah. Týmto spôsobom sa dáva viac tým, ktorí už majú. Ale nie vždy sme boli takí. Boli chvíle, keď sme robili veľa kresťanských aktivít bez toho, aby sme niekedy porozumeli srdcia našich bratov a sestier. Takáto činnosť nerozvíja vzťahy a môže viesť k vyhoreniu. Takto môžu ľudia poškodiť aj svoj vzťah s Bohom, ktorý už mali.

Robíte duchovné aktivity s niekým iným? Aký je váš cieľ? Je ním to, aby ste im pomohli porozumieť ich vlastnému srdcu, a aby ste lepšie porozumeli tomu svojmu, keď budete spolupracovať? To sa dosiahne jednoduchým počúvaním pri práci. Alebo je vaším cieľom uspieť v spolupráci s týmto človekom v dobrej práci pre Boha? Či tak alebo onak, budete mať dobré výsledky. Prvý prístup avšak prináša viac duchovných požehnaní ako ten druhý.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 26.01. 2021.

Utorok 26.1.2021

Bývame v spoločnom dome s našou dcérou, jej manželom a deťmi. V Spojenom kráľovstve je veľmi neobvyklé, aby tri generácie žili pod jednou strechou. Je to škoda, pretože je to veľkým požehnaním – nielen z praktických dôvodov, ako je starostlivosť o deti, ale aj kvôli blízkym rodinným väzbám, ktoré sa takto vytvoria.

Timotejova matka bola Židovka, ktorá sa vydala za pohana. Jej viera musela byť silná, pretože zmiešané manželstvá vtedy veľa ľudí tvrdo odsudzovalo. Predpokladá sa, že Timotejov otec zomrel, keďže sa o ňom ďalej už nič neuvádza. A tak, ako mnoho dnešných rodín s jedným rodičom, aj Eunika (Timotejova matka) potrebovala podporu svojej matky Loidy. Máme tu teda trojgeneračnú rodinu. Timotej však potreboval otca a možno aj preto s ním Pavol zaobchádzal ako so svojím synom.

Všetci dobrí otcovia dávajú svojim deťom to najlepšie. Aj Pavol dal Timotejovi to najlepšie, čo mal. Vkladaním rúk mu dal dar Ducha Svätého. Tento duch sa nepodobal tomu, ktorého Timotej dostal od svojej vlastnej rodiny. Pavol mu nedal ducha bojazlivosti, ale ducha sily, lásky a rozvahy. Každý chlapec potrebuje otca, aby by ho naučil, ako sa stať mužom. Pavol to učil Timoteja. Buď si vedomý toho, kým si! Nehanbi sa za svoju vieru, ani za mňa! Timotej mal otca v nebi a otca v Pavlovi. Už nebol bez otca. A vieme, že Timotej počúval Pavla, pretože v sebe roznietil Boží dar. Stal sa prvým kresťanským biskupom v Efeze, kde zomrel okolo roku 97. Je zaujímavé, že v tom čase v Efeze žil aj svätý Ján, takže Timotej mal ďalšieho duchovného priateľa, ktorý mu pomáhal. Ján zomrel v Efeze niekedy po roku 98.

Keďže Boh zjavne rozmýšľa viacgeneračne, je dobré, aby sme sa všetci starali o duchovné dedičstvo našich detí. Môžu to byť naše vlastné deti alebo duchovné deti. Ako to máme robiť? Pavol nám radí. Máme byť Bohu vďační za tieto vzťahy a neustále na ne pamätať vo svojich modlitbách, vo dne i v noci. Máme túžiť po opätovnom stretnutí s nimi a očakávať radostné zvítanie, plní dôvery v ich úprimnú vieru. Samozrejme, že v tomto momente nemusia preukazovať veľa úprimnej viery, ale Boh je verný. Žije v nich tá istá viera, ktorá žila v minulých generáciách a tá vzplanie v pravý čas.

Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si zjavil maličkým (svojim deťom) tajomstvá Božieho kráľovstva.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 25.01. 2021.

Pondelok 25.1.2021

„Šavol bol oduševnený a presvedčený o svojej misii, ale jeho horlivosť bola pomýlená. Veril, že má pravdu, a to až do tej miery, že bol pripravený trestať smrťou napriek tomu, že zákon hovoril „Nezabiješ“. Šavlovi sa darilo. Keďže mal potrebnú kvalifikáciu pre vysoký úrad, smeroval k poprednej funkcii v Sanhedrine. Sledujúc svoj cieľ – zničiť kresťanov a chrániť zákon – vydal sa na cestu do Damašku. Pri stretnutí s Ježišom však spadol na zem. Všetci, ktorí boli s ním, videli svetlo a počuli zvuk, no iba Pavol uvidel Ježiša a hovoril s ním.

V ten deň sa Šavlov život zmenil. Uberal sa istým smerom, ale po tomto okamihu sa obrátil o 180°. Šavol bol Bohom vybraný, aby dobrú zvesť o spáse priniesol pohanom, hoci jeho kvalifikácia ho jednoznačne predurčovala na odovzdanie posolstva Židom. Božie cesty sa však líšia od tých našich. Vyberá si slabých a bláznivých, aby sme sa museli spoliehať na neho a dôverovať mu. Účinok Šavlovho obrátenia vidíme, keď si čítame o jeho cestách v Skutkoch apoštolov a zahĺbime sa do jeho listov v Novom Zákone.

V celej Biblii sú ľudia, ktorí prežijú stretnutie s Bohom a odpovedajú. Niektorí ho počujú, ako s nimi hovorí, iní majú vízie alebo sny. Božie volanie prichádza mnohými rôznymi spôsobmi. Nie každý má dramatický zážitok z cesty do Damašku. Boh však stále volá svoj ľud, aby išiel do sveta a hovoril ľuďom o Ježišovi. Možno nie si podkutý učiteľ teológie, no stačí, aby si hovoril o tom, akú zmenu v tvojom živote spôsobil Ježiš alebo Otec. Nik nemôže nesúhlasiť s tvojím osobným svedectvom.

Rozpoznávaš, že si bol pre niečo rovnako oduševnený ako Šavol, no tvoje nadšenie bolo pomýlené? Ak áno, prijmi Ježišovo odpustenie tak ako Šavol a začni nový život. Mal si zážitok podobný ceste do Damašku? Uberá sa tvoj život teraz iným smerom, než predtým? Ak áno, naber odvahu a povedz o tom niekomu.

Počúvala som desať najobľúbenejších britských chválových piesní. Pieseň na 10. mieste (autor Dan Schutte) má tieto slová: „Tu som, Pane. Voláš ma? V noci som počul tvoj hlas. Pôjdem, Pane, ak ma povedieš. Ponesiem tvoj ľud vo svojom srdci.“
Potrebuješ odpovedať?“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 23.01. 2021.

Sobota 23.1.2021

„Boh dal Mojžišovi pokyny, ako postaviť svätyňu, alebo stan stretnutia. Táto svätyňa bola postavená preto, aby Boh mohol prebývať medzi svojim ľudom. Oveľa neskôr dostal Dávid plány na to, aby postavil chrám. Aj napriek tvrdosti sŕdc a hriešnosti ľudí chcel Boh stále prebývať medzi nimi. Svätyňa a chrám slúžili “obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti.” (Hebr 8,5) Vonkajšia časť svätyne bola svätým miestom, kde bol svietnik, stôl a obetné chleby. Kňazi, ktorí tam slúžili, zastupovali ľud, a prinášali obety za hriechy. Raz do roka vstúpil veľkňaz dovnútra, do Svätyne svätých, aby konal pokánie za hriechy ľudu. Predtým, ako vstúpil, sa očistil, aby jeho prítomnosť bola prijateľná pred Bohom. 

Obeta, alebo pokánie za hriechy bola krvavá, a vo svätyni a v chráme sa uskutočnilo množstvo obiet. Ale keď prišiel Ježiš, on uskutočnil jednu a konečnú obetu, keď zomrel na kríži. On zaplatil cenu za všetky hriechy, minulé, prítomné a budúce. Už nebola potrebná žiadna ďalšia bariéra medzi Svätyňou a Svätyňou svätých. Keď zomrel, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje od vrchu až po spodok. Bariéra medzi človekom a Bohom, medzi Otcom a jeho deťmi, bola zničená. V skutočnosti už nebol potrebný ani chrám, a my vidíme jeho zničenie Rimanmi v roku 70 AD. 

Vidíme, ako Ježiš vystupuje na trón, sprevádzaný radostnými zvolaniami. Zasadol po pravici Otca. Čo je ešte lepšie, prichádza, aby prebýval v nás, takže my môžeme žiť v Božej prítomnosti; čo bolo jeho pôvodným zámerom.

Vieš si predstaviť Svätyňu a Svätyňu svätých, ktoré oddeľovala opona? Opona bola roztrhnutá vo dvoje, takže už nič nebráni nášmu stretnutiu s Ježišom a s Otcom. Chcel by si sa stretnúť s Otcom? Chcel by si prejsť cez túto oponu? Keď som si to predstavovala prvýkrát, tak som len opatrne nahliadla cez oponu. Nebola som si istá, akú bude mať Otec náladu, a či je bezpečné prísť k nemu bližšie. Neskôr som už bola schopná prejsť a sadnúť si Otcovi na kolená. Keď som sa tretíkrát snažila prejsť, vstup bol zatvorený. Cítila som, ako mi Otec hovoril, že už tou cestou nepotrebujem ísť, keďže on žije vo mne. Žehnám tvoju predstavivosť, aby si bol schopný spojiť sa s Otcom spôsobom, ktorý ťa požehná.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 22.01. 2021.

Piatok 22.1.2021

Dnes je deň modlitieb za právnu ochranu nenarodených detí. Po celom svete sa vedie boj o životy nenarodených detí. Mnohí chcú zmeniť zákony o potrate, aby matke umožnili lepší prístup k potratu. Ale čo tie deti? Majú právo byť ochraňované a obraňované. Je teda dobrý deň modliť sa za ochranu nenarodených detí a opýtať sa Otca, či chce, aby ste podnikli nejaké kroky. (Pamätajte, že každé konanie bude vyjadrovať lásku.) Ak stretnete niekoho, kto išiel na potrat, potrebuje pochopenie, nie odsúdenie. Pamätajte, ako sa Ježiš správal k žene prichytenej pri cudzoložstve v  Jánovi 8, 1–11, a nasledujte jeho príklad.

Môžeme sa tiež modliť za tie deti, ktoré sa vyvíjajú v maternici a potrebujú ochranu. Diabol prichádza kradnúť, zabíjať a ničiť. Neberie ohľad na vek a začína útočiť už od okamihu počatia. Modlitba za nenarodené deti je teda veľkým požehnaním.

Prvýkrát som bola oboznámená s dôležitosťou modlitby za obdobie v lone matky, ​​keď som sa modlila za mladého muža. Celý život žil s hrôzou. Keď mi rozprával svoj príbeh, spomenul náhlu neočakávanú smrť v rodine, keď mal 7 mesiacov v maternici. Cítila som, že je to dôležité, a modlila som sa za požehnanie a pokoj a oslobodenie od šoku a traumy. Na druhý deň sa ku mne vrátil a povedal, že hrôza, ktorú prežíval celý život, bola preč. Bola som ohromená.

Inokedy som sa modlila s jednou slečnou, ktorá sa vždy cítila sama a akoby nikam nepatrila. Nedávalo jej to zmysel. Modlili sme sa za jej čas v maternici. Aj keď necítila nič, uvedomila si, že tam Boh Otec nebol, keď sa narodila, napriek jeho prísľubu v žalme 71, 6, že ju vyvedie z lona matky. Takže s ním hovorila a on jej povedal, že ho vyhodila už pri počatí. Činila pokánie a pozvala ho do svojho života. Jej svedectvom bolo, že potom vedela kam patrí; už nebola tak mimo.

Tieto svedectvá a mnohé ďalšie mi otvorili oči v súvislosti s dôležitosťou modlitby za nenarodené deti. Takže ak si tehotná, požehnávaj a hovor slová lásky a vítaj svoje dieťa. Ak poznáte tehotnú osobu, môžete urobiť to isté pre jej nenarodené dieťa. Ak sa stalo niečo ťažké, dajte im vedieť, že to nebola ich chyba a že ich máte radi. Hovorte slová lásky a útechy a zároveň sa jemne dotýkajte dieťaťa v maternici. Takže modlitbou môžeme osloviť a pomôcť chrániť nenarodené deti.

Ježiš prichádza s novou zmluvou; novým spôsobom myslenia. Je to zmluva lásky, ktorá je napísaná na našich srdciach a v našich mysliach a ktorá ovplyvní naše činy. V Markovi sme videli, ako Ježiš pomaly, ale isto vnáša do každej situácie lásku a súcit, milosť a milosrdenstvo. Láskavosť a pravda sa stretli v osobe Ježiša. Nech naše slová a modlitby nesú rovnakú lásku.“

Vlastná úvaha
Hoci som svoj pohľad na vec hovoril a komunikoval už mnoho krát, tento text ma pohol, aby som to spravil i na tomto mieste. Bolo by podľa mňa super a skvelé, keby atmosféra a nastavenie našej spoločnosti bolo také, že priama právna ochrana nenarodeného dieťaťa bude skutočne najlepšie chrániť nenarodené dieťa. Myslím si však, že dnes a teraz je najlepším spôsobom, ako pomôcť nenarodenému dieťaťu, konkrétna a adresná podoba lásky voči jeho matke.

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 21.01. 2021.

Štvrtok 21.1.2021

„V dnešnom čítaní môžeme nájsť duchovný princíp. Je to poklad skrytý pre tých, ktorí budú požehnaní tým, že ho nájdu. Kľúčom k nájdeniu tohto pokladu, alebo iného pokladu ukrytého v Písme, je objavenie perspektívy, ktorá prináša veľké duchovné ovocie. Ovocie je dôkazom požehnania, ktoré bolo skryté, aby ste ho našli. Pre mňa je myšlienka objavenia pokladov ukrytých v Biblii perspektívou, ktorá robí moje čítanie zaujímavým aj nádejným. Prináša dobré ovocie a požehnanie. 

Dnešný duchovný princíp je zhrnutý v prvom verši čítania z Hebrejom. „Ježiš je vždy schopný spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral.“ 

Jeden človek si predstavuje Ježiša, ktorý sedí s Bohom niekde ďaleko a spolu nás sledujú. Človek chce vzťah s Bohom prostredníctvom modlitby k Ježišovi. Zakaždým, keď dôjde k hriechu, ktorý preruší spojenie medzi ním a Bohom, Ježiš ho zachráni tým, že hovorí s Bohom v jeho mene. Mnoho ľudí má túto perspektívu, keď náš vzťah k Bohu nie je blízky ani dôverný. Sme iba účastníkmi rozhovoru, ku ktorému sa nemôžeme pripojiť, aj keď z toho môžeme mať úžitok. Myslím na hodnotiteľov, ktorí diskutujú o tom, akú známku majú po skúške udeliť študentom. Študenti môžu dúfať v dobré známky, ale nie sú súčasťou rozhovoru, ktorý určí ich budúcnosť. Študenti, ktorí čakajú na výsledky skúšky, žijú skôr v nádeji na požehnanie než v skúsenosti. 

Ďalší človek verí, že Ježiš svojou smrťou a zmŕtvychvstaním zaplatil za hriechy všetkých veriacich. Samotná skutočnosť, že Ježiš žije a sedí s Bohom Otcom, je teda večným tichým príhovorom v mene veriacich. Nemusíme byť oddelení od Otca kvôli hriechom, za ktoré sa neustále a večne platí vierou v Ježiša. Tento rok sú školské skúšky detí pre Covid zrušené. Namiesto toho spolupracujú a diskutujú o svojej situácii so svojimi učiteľmi, ktorí im dajú predpokladané známky. Učiteľ je na strane študentov a chce dať najlepšiu známku, aká je možná. Takže spolupracuje so študentom, aby ho zachránil pred slabými známkami. Toto je osobnejší a dôvernejší obraz nášho vzťahu s Ježišom. 

Stále však existuje hlbšia perspektíva. Ďalší človek si myslí, že Ježiš a Otec Boh nie sú niekde ďaleko, ale že žijú vo vnútri veriaceho človeka. Táto perspektíva umožňuje človeku prežívať nepretržitú vnútornú komunikáciu s Bohom prostredníctvom jeho myšlienok a pocitov. Je to ako študent, ktorý trvale žije so svojím učiteľom (učeník). Študent aj učiteľ majú jediný cieľ. Chcú, aby sa študent stal ako učiteľ. To povýši študenta z niekoho, kto je hodnotený, na niekoho, kto pracuje a žije s príhovorcom, kým sa sám neprihovára za ostatných. 

Ktorá z týchto perspektív vám najlepšie vyhovuje? Všetky sú dobré, ale niektoré sú plodnejšie ako iné. Modlite sa k Duchu Svätému, aby vás viedol vo všetkej pravde. Osobne môžem odporučiť neustály vnútorný dialóg s Otcom i Ježišom. Je to dôverné a vedie to k väčšej láske, radosti, pokoju a trpezlivosti; a môže sa v tom pokračovať za každých okolností. Ďalej nás vedie k modlitbe za ostatných. Tieto modlitby sú vždy Božou vôľou, a tak zažívame dobré ovocie tak v sebe, ako aj v iných.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 20.01. 2021.

Streda 20.1.2021

Tieto prvé Markove kapitoly popisujú päť konfliktov. Pred dvoma dňami sme sa pozreli na tri stupňujúce sa konflikty medzi Ježišom a náboženskými vodcami; trikrát spochybnili jeho činy. Včera sme sa pozreli na štvrtý, ktorý sa týkal dodržiavania soboty: Učeníci boli hladní a zbierali zrno, ale náboženskí vodcovia to považovali za porušenie zákona. Ježiš vysvetlil, ako videl sobotu. Človek nemal byť obmedzovaný zákonom soboty. Sobota mala byť pre človeka požehnaním. Bola ustanovená, aby vyhovovala potrebám ľudí; bol to deň odpočinku, svätý deň. 

Dnešné čítanie ukazuje piaty konflikt. Ježiš využil túto príležitosť a spochybnil myslenie farizejov. Muž s vyschnutou rukou bol v spoločnosti vyvrheľom. Jeho hendikep znamenal, že sa mu vyhýbali a odmietali ho ako nečistého. Žil na okraji spoločnosti a Ježiš mu povedal: „Poď sem“. Priviedol ho do centra všetkého, čo sa dialo. Všetky oči smerovali k Ježišovi a k mužovi. Vieš si predstaviť seba v tomto príbehu? Kto si a kde si? Aký je to pocit byť stredobodom pozornosti? 

Ježiš spoznal tvrdé srdcia farizejov. Vedel, že sa sústreďovali iba na dodržiavanie zákona. Bolo pre nich dôležitejšie, aby konali podľa zákona, než aby sa starali o ľudí v ich blízkosti. Ježiš odpovedal hnevom. Je to jeden z mála prípadov, keď sa Ježiš nahneval. Jeho hnev bol spravodlivý (na rozdiel od hnevu, ktorý prejavujú ľudia). Ježiš sa im neustále snažil ukázať, že existuje lepšia cesta než zákon. Je to cesta lásky vyjadrená vzťahom; vedie to k životu. Ale farizeji ho nepočuli. Zamerali sa na ochranu zákona vraždením porušovateľov zákona, ako bol Ježiš. Spojili sa s herodiánmi, úradmi, ktoré mali moc odsúdiť zločincov, a hľadali spôsob, ako zabiť Ježiša. 

Každý deň budeme čeliť podobnej voľbe. Môžeme sa rozhodnúť prejaviť lásku a súcit tým, ktorí sa správajú zle, alebo ich môžeme odsúdiť a zavrhnúť vo svojom srdci. Inými slovami, môžeme si zvoliť, či budeme mať pravdu, alebo budovať vzťah. Môžete sa pozrieť späť na posledných pár dní a zistiť, aké rozhodnutia ste urobili? Poznáte, či ste mali ťažké srdce? Ak ste sa rozhodli dodržiavať pravidlá a mali pravdu, prinieslo to život do vzťahu alebo to viedlo k vzdialeniu, ktoré časom prináša každému vzťahu smrť?“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 18.01. 2021.

Pondelok 18.1.2021

Ježišova služba sa začala v tichosti, no veľkolepo, keď na svadbe v Káne premenil vodu na víno. Netrvalo však dlho a dostal sa do problémov. Najprv niekomu odpustil hriechy a uzdravil ho. Iba Boh môže odpustiť hriechy, a tak ho vodcovia obvinili z rúhania. Bolo to v rozpore so zákonom. Po druhé, jedol s hriešnikmi. V Starom zákone platilo, že keď sa niekto nečistý dotkol niekoho čistého, čistý človek sa stal nečistým. Aj to teda bolo v rozpore so zákonom. Po tretie, on ani jeho učeníci sa nepostili. Keď Mojžiš priniesol zákon, iba jeden deň v roku bol dňom pôstu. V Ježišových časoch však už existovalo veľa dôvodov na pôst a mnoho dní bolo pôstnych. Ježiš teda opäť raz porušoval zákon.

Keď sa ho pýtali na pôst, použil obraz svadby. Kto by sa postil na svadobnej hostine? Je to čas radosti a osláv. On je náš ženích – poznať ho a byť s ním znamená, že aj my sa môžeme radovať a oslavovať. Nie sme povolaní postiť sa, ale ak nás oddanosť Bohu vedie k pôstu, potom je to dobrá vec.

Ježiš použil ešte dva ďalšie príklady: o novej záplate na starom odeve a novom víne v starých vínnych mechoch. Ani jedno z toho nefunguje. Starý odev a starý mech na víno predstavujú Starú Zmluvu: riaď sa Zákonom. Novú látku a nové mechy na víno zjavil Ježiš. Všetko je o vzťahu. Všetko je to o láske – láske, ktorá sa prejavuje ako dobrota voči druhým.

Nasledujúce otázky nám môžu pomôcť zistiť, akým spôsobom žijeme: Keď sa pozriem na svoj život: kde robím veci, pretože musím, a nie kvôli láske? Chodím do práce, aby som zarobil peniaze, alebo chcem byť požehnaním pre svoje okolie, predovšetkým pre môjho šéfa? Chodím na omšu, pretože by som mal, alebo aby som rozvíjal svoj vzťah s Ježišom? Sú prípady, kedy sa riadim zákonom a túžbou mať pravdu namiesto toho, aby som sa rozhodol pre lásku? Rozhodnutie pre lásku pravdepodobne povedie k radosti a oslave.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 17.01. 2021.

Nedeľa 17.1.2021

Mám rád čítania, ktoré predstavujú čitateľovi celkom novú perspektívu. Dnešné čítanie je jedno z nich. Najprv kladie otázku, ktorú si väčšina kresťanov nikdy nepoložila; potom dáva odpoveď, ktorú by dalo iba málo kresťanov.

Položená otázka znie, ‘Načo je ľudské telo?’ Inými slovami, prečo sme boli vlastne stvorení s fyzickými telami? Boh stvoril celé nebo a nebeské bytosti, ale to mu nestačilo. Stvoril fyzický svet, ktorý obývame, spolu so všetkými rastlinami a stvoreniami. Potom z prachu Zeme stvoril fyzické telo pre Adama. Inak povedané, všetko, čo bolo predtým, viedlo k fyzickému stvoreniu Adama ako domova pre jeho ducha, Dych Života. Duch Boží našiel bydlisko a to bola ľudská bytosť. Takže to je odpoveď na túto otázku. Ľudské telá mužov a žien majú byť príbytkami pre Božieho ducha. A ak v človeku neprebýva Boži duch, je ako rodinný dom, ktorý je neobývaný a chátra. To je pre mnohých ľudí úplne nová perspektíva.  

Ale pravdaže, do ľudských sŕdc vstúpil hriech a dych Života v Duchu odišiel, lebo Boh a hriech nemôžu byť spolu. Ako mohol Boh vyriešiť tento problém? Veď všetci zhrešili a nebol nikto, u koho by si mohol urobiť príbytok. Keďže tu nebol nikto, kto by mu ponúkol domov, býval na najsvätejšom mieste, aké mohol nájsť; jeho sláva spočívala medzi cherubmi na vrchnáku Archy zmluvy, skrytá pred ľuďmi. Niekedy spočinul na ľuďoch ako Mojžiš alebo proroci, ale Božia sláva sa časom strácala. To mi pripomína človeka vymknutého zo svojho domu, ktorému je stále viac zima. 

Jedinou cestou dopredu bolo odstrániť hriech od mužov a žien a zaplatiť zaň ako požadoval Zákon. To urobil Ježiš. Zaplatil zničením svojho tela a tak mohol získať naše telá. A teraz žije v každom veriacom. A tak v mojom tele nežije jeden ale dvaja. To som ja a Ježišov Svätý Duch. Dych Života sa vrátil. A tak Ježiš vidí všetko, čo vidím ja. Ježiš počuje všetko, čo počujem a prežíva so mnou všetko, čo robím. Takže som zodpovedný za to, aby som svoje telo používal tak, aby sa to Ježišovi páčilo. Prečo? Pretože vlastní moje telo. Zaplatil zaň. Ak sa pridržiavam týchto právd vo svojom srdci, vtedy nemravnosť alebo akýkoľvek hriech prestanú byť pre mňa príťažlivé. Ak zhreším, je to preto, lebo som zabudol na tieto pravdy alebo som ich nerešpektoval. To je odpoveď na tú otázku. Zmyslom a účelom môjho tela je poskytnúť domov pre Ježiša, v ktorom bude rád bývať.

Keď si nabudúce uvedomíš pokušenie k hriechu, uvažuj o svojom tele a jeho zmysle, a o tom, kto v ňom býva a z akých zážitkov by sa tešil. Čoskoro pocítiš príťažlivosť k iným činnostiam než predtým. A budeš mať viac Života než kedykoľvek predtým.“

Vlastná úvaha
Dnes by to bolo na rozsiahlejšie písanie.
Viaceré veci ma v tomto zamyslení vyrušili. Tak ich len nakúsnem:

„Ježiš zaplatil“ je jednou z nich. Myslím, že to nie je úplne to, čo sa stalo Ježišovým životom, smrťou a zmŕtvychvstaním. Na „zaplatenie“ predsa stačilo, aby na zlomok času vstúpil Ježiš do Sveta a zase odišiel. Na to nebol potrebný kríž. Nie žeby kríž nebol potrebný. Bol! Ale myslím, že nie k tomuto účelu.
Spája sa my s tým skôr slovo „zadosťučinil“, než zaplatil. Zadosťučinil spravodlivosti, lebo Boh je verný sám sebe a svojmu Slovu, teda aj Zákonu, ktorý sám vytvoril.

„Takže som zodpovedný za to, aby som svoje telo používal tak, aby sa to Ježišovi páčilo. Prečo? Pretože vlastní moje telo. Zaplatil zaň.“ je druhé miesto, ktoré ma vyrušuje. Prečo? Pretože v Ňom hýbeme sa a sme. Sme Božím vlastníctvom? A to preto, že Ježiš zomrel a vstal? Boh nás stvoril, a udržiava, ale sme preto Jeho vlastníctvom? Myslím, že nie. Myslím, že tu je dôležitý práve prvok ľudskej slobody, ktorú človek dostal od Boha. Som od Boha. Som Bohom stvorený. Som Bohom chcený. Som Bohom udržiavaný v každý moment môjho bytia. Som v Bohu. A predsa som slobodný odmietnuť patriť Bohu. To bol a je hriech. Čo si myslím, že Ježiš spravil a robí naprieč vekmi, je práve to, že jedno rozhodnutie nie je naveky. Že moje rozhodnutia nepatriť Bohu môžem predniesť Ježišovi a hoci podľa zákona by som bol trvalo oddelený, v milosrdenstve Kristovho príchodu, smrti a zmŕtvychvstania, je obnovené moje spojenie s Bohom. Čiže som Božím vlastníctvom, ale nie len preto, že Ježiš zomrel, ale svojou smrťou toto odovzdanie sa do vlastníctva opäť umožnil. Hriech potom môžeme v istom kontexte vnímať ako spreneveru: ja ako správca Božieho majetku hriechom tento majetok odovzdávam diablovi alebo niekomu inému, alebo si ho beriem pre seba. Prichádzam (som vedený) k Ježišovi a On my umožňuje (On sám to robí) dať veci na poriadok. Ba viac, lebo nie so už „len správca“, ale som aj spoluvlastník. Keď sa spájam s Ježišom, už nie som len správca Božieho majetku, ale som aj spoluvlastníkom. Už nie som len dedičstvom, ale som aj dedičom.
V ľudskej povahe akosi je, že o to svoje sa starám nejak lepšie, než o to cudzie a Boh dobre pozná ľudskú povahu.

Tých vecí k úvahe by tu bolo viac, ale na dnes stačí.