Archív značiek: Otcovo Srdce

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Stredu 01.06. 2022.

Vložiť komentár

„Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si mi dal, aby boli jedno, ako sme my jedno.“

„Pamätáte si, keď anjel Pánov vo sne prehovoril k Jozefovi: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ Meno, ktoré dal Otec Boh, bolo Ježiš. Koho zachránil? Svoj ľud, teda tých, ktorí v neho veria. A pred čím nás zachránil? Pred následkami nášho hriechu. A ako sa to podarilo? Jednotou! „…aby boli jedno, ako my sme jedno.“ Otec a Ježiš sú zjednotení. Sú jedno. Táto modlitba vás a mňa pozýva do duchovnej jednoty s nimi. S Ježišom a Otcom sme zjednotení duchovne tak, ako s ním bola Mária fyzicky zjednotená počas tehotenstva. Nie je to tak, že sa vo všetkom zhodneme. My asi nie a učeníci tiež nie. Ale napriek našim rozdielom sme duchovne zjednotení. Ak tomu uveríte, zmení to, ako zmýšľate o Bohu, ako zmýšľate o sebe a ako o druhých, s ktorými ste zjednotení.

Dnes náš zať James priniesol novú kolóniu včiel, aby žili v úli na záhrade. Včely sú dokonalým príkladom niečoho. Celok je väčší ako súčet častí. Všetky včely sú jednotlivci, ale správajú sa tak, že celá kolónia je väčšia ako všetky včely spolu. Celá kolónia má odlišný účel a život, ktorý nemôžu splniť jednotlivé včely. Keď sme zjednotení s Otcom a Ježišom, sme schopní mať odlišný cieľ a život, ktorý by inak nemohol nastať. Naším cieľom je byť súčasťou nebeského kráľovstva tu na zemi. Náš život je duchovný život, v ktorom nie sme pod kontrolou. Každý, kto je ochotný, sa podriaďuje Božej vôli, aby celé spoločenstvo mohlo dosiahnuť Otcov zámer pre celé spoločenstvo; teda cirkev.

Keď budete nabudúce chcieť vedieť, aká je Otcova vôľa pre váš život, spomeňte si na včely. Jeho vôľa je pre niečo väčšie ako vy alebo ja osobitne. Jeho vôľou je, aby sme boli s ním zjednotení, aby mohol uskutočniť svoju vôľu cez nás všetkých. Už nepatríme do sveta, kde je každý jednotlivo. Patríme Ježišovi. A Ježiš hovorí, že nás bude strážiť a ani jeden z nás sa nestratí. Náš duchovný život v jednote s Otcom a Ježišom pokračuje aj po skončení nášho fyzického života. A Ježiš sa postará o to, aby sme sa vy ani ja nestratili. Ako to môže byť? Sme s ním zjednotení.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Utorok 31.05. 2022.

Vložiť komentár

„Zvítania a rozlúčky sú dôležité – odrážajú, nakoľko si ľudí vážime. Pavol sa lúčil so svojimi priateľmi z Efezu s vedomím, že má poslednú príležitosť s nimi hovoriť. Najprv im pripomenul čas, ktorý spolu strávili a potom hovoril o zmysle svojho života, ktorým bolo oznamovať radostnú zvesť o Božej milosti. Čo je však milosť? Je to nezaslúžená priazeň, čo znamená, že Boh s nami zaobchádza lepšie, než si zaslúžime. Zaslúžime si byť odsúdení, uznaní za vinných, pretože sme zhrešili, ale Ježiš nás oslobodzuje (Rim 3, 23-24). Ďalej, jeho milosť je mocná a umožňuje nám žiť svoj život lepším spôsobom. Pozri napr. 1 Kor 15,10 alebo 2 Kor 9,8 a 12,9. Možno poznáš ďalšie príklady. Mne je blízka Božia milosť ako sila, ktorá mi pomáha v mojej slabosti. Pamätám si tú úzkosť a neistotu, keď som sa cítila slabá, neistá a bezmocná. Ale jeho milosť mi pomohla dôverovať Bohu, prekonať svoju slabosť a vzdať sa potreby ovládať každú situáciu. Jeho milosť nám tiež pomáha odpúšťať neodpustiteľné: V roku 1987 v Severnom Írsku odpálili teroristi bombu, ktorá zabila mladú zdravotnú sestru. Jej otec Gordon Wilson tiež uviazol v troskách, ale prežil. O svojej strate hovoril: „Stratil som svoju dcéru a bude nám chýbať. Ale neživím v sebe horkosť. Necítim nenávisť.“ Tento otec odpustil vrahom svojej dcéry (prevzaté z Consolatio.com). Vojna vyplavuje v ľuďoch na povrch to najlepšie aj najhoršie.

A napokon, keď sa Ježiš lúči, počujeme jeho slová úžasnej pravdy. Máme večný život, pretože poznáme Ježiša a poznáme Otca. Aká radosť!“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Piatok 10.12. 2021.

Vložiť komentár

„Pán príde, choďte mu v ústrety; on je to, knieža pokoja.“
„Ježiš povedal zástupom: „Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.‘ Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: ‚Je posadnutý zlým duchom.‘ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘ No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.““
Mt 11, 16-19

„V tomto úryvku z písma je jeden princíp. Je skrytý, aby ho našli Božie deti, ale pre duchovné siroty je neviditeľný. Je úplne racionálny pre Božie deti, ale nezmyselný pre duchovné siroty. Dokonca aj Božie deti ho musia hľadať, kým im nebude zjavený. Preto je napísané: ‚Pán príde, vyjdite mu v ústrety!‘ Je zjavený tým, ktorí ho hľadajú. A toto je ten princíp. Slobodu možno nájsť iba v podriadení sa Otcovej vôli. Svet sa tomuto princípu vysmieva. Myslia si, že sloboda znamená, že človek môže robiť, čokoľvek sa mu zachce. Ale kto si kedy môže robiť čokoľvek, čo chce? Pre Pavla to nebolo možné. Niekedy sa pristihol, že robí presne to, čo nechcel. Pre nikoho iného to nie je viac možné. Prečo? Pretože očakávanie, že činy zmenia srdce, nás vždy sklame. Falošné útechy neriešia problém nenaplnených potrieb lásky. Hlad po láske sa opäť vracia, ešte silnejší. Nakoniec ľuďom ubližuje prebytok falošných útech. A všetko, čo naozaj chceli, bolo byť milovaní.

Nie, sloboda znamená, že človek môže robiť čokoľvek, čo chce Otec v nebi. A môžeme to robiť, keď zažijeme jeho bezpodmienečnú lásku k nám. Vieme, že nikdy nebude chcieť nič, čím by nám chcel ublížiť. V srdci už nereagujeme na to, čo iní ľudia hovoria alebo robia. Namiesto toho premyslene odpovedáme na svoje okolnosti pod vedením Ducha Svätého. Telesné žiadosti nás ťažšie odvádzajú alebo rozptyľujú, pretože máme iné zameranie. A Otec nás utešuje vo všetkých našich ťažkostiach, aby sme my mohli utešovať iných v ich ťažkostiach. Ak žiadame iných ľudí, aby naplnili naše potreby, potom nie sú slobodní. Sme na nich závislí. Ale ak Otec naplní naše potreby lásky, potom môžeme byť slobodne darcami lásky v medziľudských vzťahoch. Vzťahy pre nás nie sú obchodom, ale darom.

Ježiš sa rozprával so sirotami okolo seba. Prirovnal ich k deťom hrajúcim na flautu na trhu. Potrebovali ostatných, aby sa zapojili do ich hry, inak to nebola zábava. Keď hrali na flaute, potrebovali tanečníkov, no žiadni neprišli. Keď hrali žalospev, potrebovali smútiacich, ale žiadni neprišli. Boli frustrovaní, pretože ostatní sa ich rozhodli ignorovať a pokračovať v nakupovaní! Chceli, aby iní ľudia uspokojili ich potreby. Ale nemôžete očakávať, že iní ľudia budú tancovať na vašu melódiu, keď sa všetci ostatní snažia robiť to isté. Je to ako byť v kmeni, kde je každý náčelník a neexistujú žiadni nasledovníci. Chaos!

Potom Ježiš svojim poslucháčom hovorí, že on aj jeho učeníci vedia, aké to je cítiť sa tak frustrovane. Nakoniec ponúka zmenu srdca, ktorá prináša skutočnú slobodu. Ale veľa ľudí sa rozhodne pokračovať vo svojom neplodnom spôsobe života a robia to preto, lebo veria, že sloboda znamená možnosť robiť si, čo chcú.

Potom ich Ježiš naučil niečo úžasné. “No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“ Milujem tento verš, pretože mi pripomína, že pravá viera prináša slobodu aj dobré ovocie v životoch ľudí. Naša viera je dobrá, keď funguje. A pre Ježiša fungovala. Bol slobodný a jeho život bol plný dobrého ovocia. A tak nasledovanie Otcovej vôle, ako to urobil Ježiš, nám prináša slobodu spolu s láskou, pokojom a radosťou.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na štvrtok 09.12. 2021.

Vložiť komentár

„Dnes večer sme vyzdvihli našich dvoch vnukov zo školy a zobrali sme ich na zákusok do miestnej kaviarne. Keď sme vyšli z kaviarne, bola tma, ale bolo dosť svetla, aby sme videli na cestu. Išli sme teda na prechádzku po vrchole útesu a pomedzi stromy. Stromy boli tmavšie a náš malý štvorročný povedal, že sa bojí, tak som ho vzala za ruku a zapli sme baterku na telefóne. Zvyšok prechádzky sme mohli pokračovať bez strachu. Keď bol schopný držať telefón, naozaj si užíval vytváranie tieňov a vytváranie vecí, ktoré sa objavovali a mizli, keď pohyboval svetlom. Bola radosť ho sledovať.

V Izaiášovi čítame, že Pán nás chytí za ruku a kráča s nami. Takže sa nemusíme báť, pretože nám pomôže. Je náš vykupiteľ a zaplatil cenu, aby nás vykúpil späť z otroctva hriechu. Vďaka nemu dokážeme prekonávať naše ťažkosti (hory a vrchy) a naše suché miesta a pustatina sú premenené jeho prítomnosťou. Včera sme videli, ako Mária premýšľala o Božích slovách k nej. Dnes môžeme uvažovať o Božích slovách, ktoré nám povedal: ‚Neboj sa, ja ti pomôžem‘ a zistiť, čo to pre nás znamená.

Ján Krstiteľ bol posledným zo starozákonných prorokov, jediný, ktorý hlásal, že Mesiáš je tu teraz; priblížilo sa nebeské kráľovstvo. Bol najväčší, pretože videl a vyhlásil Ježiša za Mesiáša. Bol prvý, kto ho spoznal. Kráľovstvo nebeské je pre nás dostupné práve teraz; je tu a vstupujeme do neho, keď prijímame Ježiša. Aj keď sme možno najmenší v kráľovstve, Ježiš nám hovorí, že sme väčší ako Ján. Bez ohľadu na to, aká malá sa cítim, môžem byť ako malé dieťa, ktoré drží Otcovu ruku a dovoľuje Ježišovi, aby osvetlil cestu predo mnou. S ním sa nebojím, pretože mi pomôže. Vidíte ho kráčať s vami vo vašej situácii?“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Sobotu 04.12. 2021.

Vložiť komentár

„“Toto je cesta, kráčajte po nej!”

Nedávno som sa rozprávala s jedným mužom, ktorý bol schopný ma úplne presne navigovať do jedného kostola. Bolo to, ako keby mal v hlave mapu. Poznal tú cestu a vedel ju aj dobre vysvetliť. Všetci potrebujeme mapu pre náš život, ktorá by nám pomohla na našej ceste a potom ju môžeme povedať ostatným. Keď bol Ježiš so svojimi učeníkmi, povedal im: “Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.” (Jn 14,6) On nám ponúka mapu pre naše životy, a jej cieľom je Otec. 

Otec chce byť našim Otcom. Môže byť našim Pánom, sudcom, zákonodarcom, ale je k nám milostivý a súcitný hneď, keď konáme pokánie. Keď si vyberieme vzťah s ním založený na našom pokání a jeho odpustení, potom je súd spravodlivý, keďže milosrdenstvo sa vyvyšuje nad súdom (Jk 2,13). On počúva naše volanie o pomoc a neignoruje ho. Je to taká jednoduchá modlitba, ale keď prežívame ťažké okolnosti, je to často to najlepšie čoho sme schopní. Ale stačí to. Aj keď máme ťažké obdobie, on nás nikdy neopúšťa. Ten jemný hlas, ktorý šepká lásku do našich myšlienok, je jeho. 

Boli časy, keď sa takáto tichá myšlienka objavila v mojej mysli. Zvyčajne je to varovanie. Niekedy sa stalo, že sme s Robertom odignorovali takúto myšlienku a potom sa stalo niečo zlé. Spätne sme si uvedomili, že sme nepočúvali. Ak by sme počúvali, ušetrili by sme si nejakú ťažkosť. Stalo sa ti už niečo také? Inokedy si uvedomíme, že čelíme tomu istému problému zas a znova (chodíme okolo tej istej hory). Rozpoznáme, že sme tam už niekedy boli a pýtame sa Otca, Ježiša alebo Ducha Svätého, čo nám chcú ukázať. Zvyčajne je tam nejaký súd, pre ktorý potrebujeme konať pokánie, alebo nejaký koreň z detstva, ktorý si vyžaduje odpustenie. Keď to urobíme, prestaneme chodiť okolo tej hory; naše správanie a slová sa zmenia, keď sú naše zlomené srdcia uzdravené. Si si vedomý nejakých opakujúcich sa vzorcov správania v tvojom živote? Je tam nejaký súd, alebo zranenie z detstva, ktoré sa ti snaží Otec ukázať? On chce, aby si bol slobodný, On nás vedie do slobody a slávy Božích detí (Rim 8,18-21); na miesto hojnosti a priazne.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Štvrtok 02.12. 2021.

Vložiť komentár

„30. novembra sme čítali, že každý, kto ústami vyzná, že Ježiš je Pán, a vo svojom srdci uverí, že Ježiš vstal z mŕtvych, bude spasený.

Dnes Ježiš hovorí: „Nie každý, kto mi hovorí. „Pane, Pane“ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba tí, ktorí plnia vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.”

Keď vezmeme tieto čítania spolu, vidíme dôležitosť srdca. Srdce je miesto, kde si zachovávame svoje presvedčenie; ako je viera, že Ježiš vstal z mŕtvych. A obsah srdca možno pochopiť činmi, ktoré sa dejú v dôsledku presvedčení; ako je plnenie vôle nášho Otca na nebesiach. A ak nás naše srdce vedie konať vôľu nášho Otca na nebesiach, potom sme ako dom postavený na skale. Srdce je základom nášho konania, a preto je naše srdce skalou, na ktorej je postavený náš život.

Ale aká je vôľa nášho Otca na nebesiach? Je to niečo, čo nie je pevne dané, pretože sa to mení tak, ako sa menia naše okolnosti. Aby sme teda mohli konať vôľu nášho Otca, musíme s ním komunikovať. Každá autentická komunikácia sa spolieha nielen na to, že si vypočujete, čo sa hovorí, ale aj na pochopenie účelu slov. Takto si môžeme byť istí, že jeho slová interpretujeme tak, ako zamýšľal. Inými slovami, vyžaduje si to vzťah medzi rečníkom a poslucháčom. Ježiš nám tento vzťah definuje. Sme deti a on je náš milujúci Otec. V tomto vzťahu poslúchame, pretože sme milovaní a pretože milujeme svojho Otca. A ako všetky deti s milujúcim Otcom, aj my rastieme tak, aby sme sa mu stále viac podobali.

Na seminároch Otca srdca precvičujeme komunikáciu s naším Otcom niekoľkými spôsobmi. Po prvé, používame svoju predstavivosť, aby sme videli niekoho, kto je fyzicky neviditeľný. Po druhé, uvedomujeme si svoje vlastné myšlienky, myšlienky, ktoré nám vsugeruje Zlý, a myšlienky, ktoré nám navrhuje Duch Svätý. Rozlišujeme, ktoré komu patria, keď si uvedomujeme pohyby v našich emóciách. Myšlienky od Otca vždy prinášajú rast v láske, pokoji, trpezlivosti a tak ďalej. Myšlienky od nepriateľa zahŕňajú lži, posudzovanie a zameranie sa na fyzické okolnosti. Vždy vyvolávajú strach, neistotu alebo pochybnosti. Naše vlastné myšlienky často nespôsobujú žiadnu zmenu v našich emóciách. Prečo? Je to preto, že ich už poznáme. Po tretie, snažíme sa účastníkov naučiť, ako rozpoznať skrytý duchovný význam niektorých biblických príbehov alebo významných životných udalostí. Tím modlitebnej služby je tu na to, aby pomohol účastníkom rozvíjať tieto životné zručnosti.

V tomto adventnom období môžeme opäť prijať Ježišovu lásku a obnoviť svoju lásku k nemu. Každý deň budeme mať novú príležitosť komunikovať s ním. Každý deň, skutočne zakaždým, keď stretneme iného človeka, máme novú príležitosť pochopiť, čo hovorí Otec. Takto sa každodenné zážitky naplnia novým životom. „Hľadajte Pána, kým ho možno nájsť; volajte ho, kým je nablízku.““

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na sobotu 27.11. 2021.

Vložiť komentár

„Ježiš používal podobenstvá, aby ľuďom pomohol vidieť tak na fyzickej úrovni, ako aj na duchovnej úrovni. Keď v Matúšovi 13 povedal učeníkom o rozsievačovi, učeníci sa pýtali, prečo hovorí v podobenstvách. Odpovedal, že niektorí ľudia nevidia a nepočujú. To hovorí o ľuďoch, ktorí vidia len fyzicky. Ale sú aj iní, ktorí vidia a počujú duchovne a rozumejú svojím srdcom a sú uzdravení. V evanjeliovom čítaní Ježiš povedal podobenstvo o figovníku a všetkých stromoch. Keď prídu listy, je to znamenie, že leto je blízko; prichádzajú dobré časy. Použil toto podobenstvo, aby ukázal, že keď vidíme zmeny na zemi, môžeme vedieť, že nebeské kráľovstvo je blízko. Problémom pre nás je, že sa zdá, že všetky pozemské zmeny vytvárajú zložité okolnosti. No aj v týchto veciach môžeme mať radosť z poznania dobrého posolstva, ktoré má prísť. Pavol povedal, že celé stvorenie vzdychá ako v pôrodných bolestiach a čaká na zjavenie Božích detí (Rimanom 8, 22). Opäť tu máme dobrý výsledok z ťažkých okolností. Pri pôrode príde po ťažkých chvíľach radosť z príchodu nového bábätka.

„Tieto veci“, o ktorých Ježiš hovoril, boli konflikty medzi národmi, zemetrasenia, hladomory a veci ako covid. Nebesá boli ovplyvnené a ľudia boli vystrašení katastrofami, ktoré sa diali. To je fyzická perspektíva. Duchovná perspektíva je, že všetky tieto veci znamenajú, že žijeme v posledných časoch; v dňoch pred Ježišovým návratom. Všetky tieto desivé veci poukazujú na jeho návrat. Kráľovstvo nebeské sa blíži. Je to ako keď sa listy objavia na figovníku; vieme, že sa blíži leto. Vidíme len fyzickú perspektívu a bojíme sa? Alebo uvidíme duchovnú perspektívu a budeme sa radovať, že Ježišov návrat je bližšie. Môžeme sa pozrieť na naše ťažké okolnosti a požiadať Ducha Svätého, aby nám ukázal dobrý výsledok, ktorý nás čaká? Keď to pochopíme, máme nádej.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Pondelok 15.11. 2021.

Vložiť komentár

„Je to deň ako každý iný. Vyberieš sa na svoje miesto pri ceste. Keď začne slnko páliť, bude tam aspoň trochu tieňa. Možno k tebe bude niekto láskavý a dá ti dosť, aby si tam nemusel byť príliš dlho. To sa však stáva málokedy. Kedy naposledy si sa vrátil domov skôr? Kedy naposledy si mal voľný deň? Keďže si taký deň nepamätáš, vlečieš sa skleslý a skľúčený. Usadíš sa na svojom mieste, čakáš a počúvaš. Začuješ prichádzať nejakých ľudí a chystáš sa požiadať o podporu. No toto nie je bežný okoloidúci, toto je dav. Čo sa deje?

Vynára sa mi v spomienkach čas, keď sme boli na konferencii o uzdravení. Robert sa modlil s jednou pani a obe kolená a členky sa jej uzdravili. Najprv sa uzdravili kolená, členky až po dlhšom čase. Pani verila, že jej kolená sa uzdravia, členky však mala zdeformované od narodenia. A tak sa s Robertom modlili najprv za dar viery, potom ešte chvíľu a jej členky sa uzdravili. Bola vo vytržení, sadala si a vstávala a hovorila: „Pozrite, čo dokážem! Pozrite, čo dokážem“. Vedúci konferencie bol nevidiaci a pýtal sa: „Čo sa deje? Čo sa deje?“ Tá pani sa stretla s Ježišom, aby sa sa posilnila jej viera v uzdravenie a následne bola uzdravená.

Dav povedal slepému: „Ježiš Nazaretský ide tadiaľto“. Nazaret! Môže byť z Nazareta niečo dobré? (Jn 1,46). Počul však správy o tom, že tento muž uzdravil slepých ľudí. V slepom mužovi sa objavil záblesk nádeje. Možno je to Syn Dávidov, Mesiáš, ktorý príde, posadí sa na Dávidov trón a bude vládnuť nad Izraelom. Začal teda kričať: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Ľudia naokolo sa ho snažili utíšiť. Možno sa naňho hnevali, pretože nepočuli Ježiša. Možno sa hanbili, pretože vyvolal rozruch a upozorňoval na seba. No on sa nedal utíšiť. Možno to bola jeho jediná šanca stretnúť Ježiša. A potom ten moment, keď sa Ježiš zastavil a zavolal ho. Previedli ho cez zástup a Ježiš sa ho opýtal, čo chce. V Ježišovej prítomnosti do neho prúdila viera, keďže ho oslovil „Pane“ a žiadal si vidieť. Zrak sa mu obnovil a on nasledoval Ježiša, chváliac a oslavujúc Boha.

V tomto príbehu vidím pokrok od beznádeje k nádeji a potom k viere. Aká je tvoja situácia? Je každý deň bojom? Čakáš a dúfaš, že sa niečo zmení? Ježiš je s tebou, ale ty ho možno nevidíš. Žiadaj, aby sa otvorili oči tvojho srdca. Ježiš je s tebou, no kým je pre teba? Je to len muž z Nazareta? Je tým, ktorý je ustanovený pre vládu na Dávidovom tróne, alebo je tvojím Pánom? Možno si ako slepý muž a toto je tvoja príležitosť stretnúť toho, ktorý ti môže pomôcť. Zavolaj na neho! Keď ho stretneš, o čo ho požiadaš? Skús si v tomto príbehu predstaviť seba, stretnúť sa s Ježišom a sledovať, čo sa stane.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Sobotu 06.11. 2021.

Vložiť komentár

„Ježiš videl, že niektorí ľudia sú tak zameraní na status v tomto svete, že vôbec nie sú schopní vidieť duchovné bohatstvo. Preto ho ani nemôžu dosiahnuť. Farizeji sa posmievali Ježišovi, pretože sa rozhodol byť pokorný a chudobný. Tiež sa stretával s ľuďmi, ktorými oni opovrhovali a považovali ich za nečistých. Posmievať sa znamená, že sa na neho pozerali zhora a vysmievali sa mu. Ale keď sa Ježiš pozrel na nich, videl ľudí, ktorí si myslia, že sú duchovní, ale v skutočnosti neboli. Tak im Ježiš povedal: “Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, pred Bohom je ohavné.” (Lk 16,15)

Pamätám si, keď svätá Terézia z Kalkaty navštívila Anglicko. Ukázali jej všetku krásu a bohatstvo krajiny, ale ona na to povedala:” Nikdy som nevidela takú chudobu.” Väčšie duchovné bohatstvo videla medzi najchudobnejšími z chudobných v Kalkate. 

Tak čo má potom veľkú duchovnú hodnotu v Božích očiach? Nie bohatstvo, ale každý vzťah, kde je aspoň nejaká láska. Ako to Ježiš vysvetlil: “Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov.” (Lk 16,9) Chcel, aby farizeji používali svoje peniaze na rozvíjanie priateľstiev s ľuďmi, nie na rozvíjanie lepšieho postavenia pred ľuďmi. Prečo to Ježiš nazval nespravodlivou mamonou? Z jeho perspektívy prichádza každé bohatstvo od nášho Otca z neba. Farizeji len spravovali to, čo patrilo Bohu; boli sluhami, ktorí používali toto bohatstvo nečestne, keďže ich zámer sa odlišoval od toho Božieho.

Takže čo ty a ja? Ako môžeme budovať vzťah, kde bude viac lásky ako pred tým? Napríklad môžeme dať niekomu neočakávaný dar. Alebo by sme im mohli darovať kvalitne strávený čas, namiesto toho, aby sme v tom čase zarábali peniaze. Ak to budeme robiť takto, znamená to, že používame jeho bohatstvo čestne, lebo konáme jeho vôľu. A čo je viac, budeme privítaní do večných príbytkov. Takže budeme mať v živote viac lásky a lepšiu budúcnosť. To sú všetko dobré správy!“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Štvrtok 04.11. 2021.

Vložiť komentár

„Kathryn Scaldwell raz mala pocit, že Otec je príliš zaneprázdnený, aby si ju všimol, a mala pocit nízkej hodnoty. Potom vnímala obraz Otcovho srdca. V jeho srdci je miesto, miestnosť pre každého. Niektoré z miestností sú obsadené a žiaria oslnivým svetlom, iné sú len prázdnymi čiernymi dierami, ktoré čakajú na človeka, ktorému sú priradené, aby prišiel domov k Otcovi.

Ježiš hovoril so zákonníkmi a farizejmi. Poznal ich tvrdé srdcia a súdy. Vedel, že ho kritizujú za stretávanie sa s mýtnikmi a hriešnikmi. Rozpovedal im teda tri príbehy v nádeji, že upúta ich pozornosť, ukáže im nový spôsob myslenia a privedie ich domov na svoje miesto v jeho srdci.

Prvý príbeh bol o pastierovi, ktorý nechal svojich deväťdesiatdeväť ovečiek a išiel hľadať jednu stratenú. Tento príbeh sa mi páči. Je v kontraste s tretím príbehom o dvoch synoch, kde sa stratený syn spamätal a vrátil sa domov. Otec, ktorý čakal a vyzeral ho, pribehol k svojmu synovi, keď sa blížil domov, objal ho a privítal. Ale v tomto prvom príbehu sa ovca zatúlala, možno si uvedomila, že je v problémoch, ale nepoznala cestu domov. Pastier teda ide za ovcou. Rovnakým spôsobom Otec aktívne hľadá svoje stratené ovečky a dúfa, že sa k nemu vrátia a nájdu svoje miesto v jeho srdci. Je to útecha pre tých, ktorí majú deti, ktoré kedysi chodili do kostola, ale prestali. A pre tých, ktorí sa cítia nepovšimnutí alebo zabudnutí, Otec si vás všimol, stará sa o vás a privedie vás domov. Vidíte svoje miesto v jeho srdci? Zaujmete svoje miesto a rozsvietite jeden z tmavých priestorov?

Druhý príbeh je o stratenej minci, ktorá ani nevedela, že sa stratila. Možno to s tou stratenou mincou zákonníci a farizeji pochopia; pravdepodobne si vážili peniaze a hľadali by všetky stratené a poznali radosť z toho, že ich znova nájdu. Rovnako tak Otec aktívne hľadá aj tých, ktorí si ani neuvedomujú, že sú stratení. Chce, aby si každý našiel svoje miesto v jeho srdci, dokonca aj tí, ktorí si neuvedomujú, že v živote ide o oveľa viac, ako si myslia. Chce tiež, aby si každý, kto sa necíti byť cenný, uvedomil, že je vzácny a nesmierne vzácny, a zaujal svoje miesto v jeho srdci. 

Môžeme prebývať v dome Pánovom po všetky dni nášho života, práve tu, práve teraz. Opäť môžeme rozjímať o žalme 27, ktorý nás pozýva vrátiť sa domov a nájsť svoje miesto v Otcovom srdci.“