Archív značiek: Jn

Richard Rohr – Na prahu premeny 247.: Posvätné porananie

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto štyridsiaty siedmy

Zranení budete. Vašou úlohou je nájsť vo svojich ranách Boha a milosť. Preto Ježiš povedal Tomášovi: „Polož sem prst. Pozri sa na moje ruky. Natiahni ruku a vlož mi ju do boku“ (Jn 20, 27). Tomáš sa snažil uchopiť tú situáciu rozumom, ako to muži zvyčajne robievajú, Ježiš ho teda musel donútiť, aby zakúsil priami fyzický kontakt s ľudskou bolesťou – teda s bolesťou Ježišovou, s Tomášovou vlastnou schopnosťou súcitu s Ježišovou bolesťou a veľmi pravdepodobne i s Tomášovou vlastnou potlačenou bolesťou. Hlboké uzdravenie musí prebiehať tiež telesne a emocionálne, nie len abstraktne.

Ježiš chcel, aby Tomáš vo svojom tele fyzicky poznal a aby sa postavil čelom k tragédii toho všetkého – a potom aby pochopil, že to žiadna tragédia nie je! V tomto poradí! Týmto spôsobom sa z rán stávajú posvätné rany. Toto je princíp každého skutočného obrátenia v kresťanskej ekonómii spásy: vôbec nie OKOLO, vôbec nie POD, vôbec nie NAPRIEK, ale SKRZ – CEZ – PROSTREDNÍCTVOM poranenie sme uzdravení a spasení.“

Ako svojmu súčasnému poraneniu umožňujem, aby ma učinilo múdrejším?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 276.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 10.11. 2020.

Utorok

Dnes si pripomíname jedného z najpozoruhodnejších pápežov, svätého Leva Veľkého. Je známy tým, že vďaka správnym slovám osobne odvrátil celonárodnú katastrofu. Zastav sa na chvíľku a predstav si tú situáciu: Pohanské vojsko zmietlo všetko, čo mu prišlo do cesty a teraz sa blíži k bránam Ríma. Nič mu nezabráni v tom, aby mesto vyplienilo a všetkých jeho obyvateľov zahubilo. Urobilo tak v Miláne, vtedajšom hlavnom meste Západorímskej ríše. Vodca armády Attila bol kvôli svojej praxi ničenia rímskych miest s maximálnou brutalitou známy ako „Flagellum Dei“ – „Bič Boží“. Viedol armádu dvestotisíc bojovníkov, ktorí porazili rímske légie. Vieš si predstaviť strach a zúfalstvo Rimanov! Neexistoval spôsob, ako sa vyhnúť skaze, ktorá prichádzala. Potom sa však Atilla osobne stretol so svätým Levom Veľkým. Bič Boží sa stretol s Božím vyslancom. Niečo v povahe svätca alebo niečo v jeho slovách Attilu presvedčilo, aby sa dal na ústup. Niekoľko slov môže zmeniť chod dejín.

To, čo hovoríš, je dôležitejšie, než si myslíš. Preto nám dnes sv. Pavol hovorí, aby sme hovorili iba to, čo je v súlade so zdravou náukou. Starší muži, vaše slová by mali byť mierne, dôstojné, rozvážne a mali by byť vyslovené vo viere, láske a vytrvalosti. Predtým, ako prehovoríte, je dobré krátko sa pomodliť a uvedomiť si svoje myšlienky. Keď dohovoríte, strávte chvíľku uvažovaním. Ak boli vaše slová vhodné, poďakujte sa za víťazstvo. Podobne, aj staršie ženy by mali hovoriť úctivo a nie ohovárať. Slová by nemali byť ovplyvnené alkoholom, ale mali by učiť mladšie ženy milovať svojich manželov a deti. Mali by ich tiež učiť sebaovládaniu, cudnosti, dobrému spravovaniu domácnosti a podriadenosti ich manželom. Manželia by na oplátku mali pri rozprávaní preukazovať sebaovládanie. Ich slová by mali podporovať každý dobrý skutok, mali by byť dôstojné a čisté od kritiky. Nie je problém podriadiť sa manželovi, ktorý svoju manželku miluje tak, ako Kristus miluje cirkev, a obetuje za ňu svoj život. Aj toto je Pavlovo učenie.
Ježiš to povedal takto: „Kto ma miluje, zachováva moje slovo.“ To znamená, že bude používať rovnaké slová ako Ježiš, pretože vo svojom srdci zachováva Ježišove slová. Otec ho bude milovať a príde k nemu.

Jánovo evanjelium zaznamenáva Ježiša, ktorý nás učí, ako máme hovoriť. Ak chceme zachovávať jeho slová, nemali by sme prostredníctvom slov hľadať vlastnú slávu. Namiesto toho máme povedať: „Sme iba služobníci, ktorí hovorili tak, ako nám bolo prikázané.“ Prečo je to taká dôležitá zásada? Ak budeme hovoriť Ježišove slová, uvidíme úžasné veci – ako Lev Veľký. Niekoľko slov zmenilo brutálneho tyrana na priateľa, ktorý v pokoji opustil Rím. Ak si myslíme, že sme to dokázali sami, staneme sa pyšnými – a pyšní ľudia nezachovávajú Ježišove slová. No ak sme iba služobníci, ktorí robia to, čo im bolo povedané, potom môžeme byť vďační Bohu za to, že nám ukázal úžasné veci.

Zamysli sa nad svojimi dnešnými slovami. Ak si hovoril tak, ako učil sv. Pavol, konal si správne a môžeš Bohu ďakovať za víťazstvo. Ak nie, zrejme máš v srdci nejaké skryté pravidlá, ktoré tvoje slová vedú iným smerom. Nájdi a zmeň tieto pravidlá a v budúcnosti budeš schopný zachovávať Ježišove slová.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otovho Srdca – 05.11. 2020.

Štvrtok

Vždy som si myslela, že podobenstvo o stratenej ovci je „príbehom pastiera, ktorý ide za stratenou ovcou“. Videla som to ako Otca, ktorý hľadá márnotratné deti, ktoré opustili svoju vieru. Je to veľká útecha pre každého, kto vie o niekom, kto sa odvrátil od svojej viery. Otec aktívne hľadá stratené dieťa.

Ale teraz si myslím, že to platí aj pre tie ovce, ktoré ešte nie sú v ovčinci. On hľadá tých, ktorí sa mu ešte neodovzdali. V Jánovi 10,16 Ježiš hovorí o ostatných ovciach, ktoré nie sú v ovčinci. Hovorí o pohanoch, ktorí ho budú počuť a ​​prijmú ho. My sme súčasťou tejto skupiny. On nás aktívne hľadal. Bolo jeho túžbou, aby sme spoznali Krista. A jeho túžbou je, aby nikto nezahynul (2 Peter 3,9). Môžete si spomenúť, kedy ste stretli Ježiša a spoznali, že vás Otec hľadal? Pamätám si, keď som sa pred mnohými rokmi stretla s Ježišom na konferencii. Spýtala som sa Otca, kde je, a on mi dal obraz, ako čaká v uličke a pozýva ma, aby som išla dopredu k Ježišovi. V tom čase som tomu nerozumela.

Nedávno som nanovo pochopila podobenstvo o stratenej ovci. Ja som tá stratená ovca; nevediac o hriechoch, ktoré ma brzdia. Otec ma miluje takú, aká som, ale tiež chce, aby som sa premenila, aby som sa stávala viac ako Ježiš. Takže je aktívny v mojom živote, prehľadáva skryté oblasti môjho srdca, ktoré som kvôli svojej bezpečnosti uzamkla. Snaží sa odhaliť akýkoľvek hriech v mojom živote, aby som mohla činiť pokánie. Proaktívne vychádza, keď ma chce nájsť v húštine, do ktorej sa zamotávam, aby ma mohol vyslobodiť.

Zažila som to nedávno, keď som bola v situácii, kedy som cítila, že ma niekto využíva. Keď som o tom hovorila s Robertom, vyšli z môjho vnútra všetka nevôľa a posudzovanie, ktoré tam boli. Prekvapilo ma, čo sa skrývalo v mojom vnútri. Ale Otec to vedel a pomocou okolností odhalil, čo bolo v mojom srdci. Transformuje ma a mení moje srdce a odhaľuje skryté oblasti.

Takže je možné použiť naše negatívne emócie v reakcii na okolnosti, aby sme odhalili, čo je v našich srdciach, a požiadať Otca o pomoc, aby nám dal také srdce a myseľ, aké má Ježiš.“