Štvrtok 14.5.2020

„Mala som 18 rokov, keď som v môj prvý deň na univerzite stretla Roberta. Mali sme podobné záujmy a trávili sme spolu čas. Po šiestich týždňoch sa ma spýtal, či si ho vezmem. Odmietla som. O niečo neskôr sa ma znova opýtal. Opäť som odmietla. Po dvoch rokoch ma požiadal po tretíkrát. Tentokrát som povedala áno. Vybral si ma oveľa skôr ako ja jeho. Vybrali sme si jeden druhého v náš svadobný deň v dobrom aj v zlom, v chorobe aj v zdraví, v bohatstve i v chudobe. Po celé tie roky si ma stále vyberal. Dokonca aj keď som bola jedovatá a hrozná. 

Náš druhý vnuk napísal v škole poviedku, pre ktorú bol vybraný reprezentovať svoj región v národnej súťaži. Niektorí sú vybraní v športových súťažiach, iní v sociálnych situáciách. Mnohí sú vybraní, mnohí sú vynechaní. Pamätáte si časy, keď ste boli vybraní alebo vynechaní? Je dobré byť vybraný a robiť veci dobre. Môže byť traumatické byť vybraný a zlyhať. Môže byť zničujúce nebyť vybraný a byť vynechaný.

Matej bol vybraný. Bol povýšený z vonkajšieho kruhu do vnútorného kruhu, blízko jedenástich učeníkov, ktorí mali s Ježišom najintímnejší vzťah. Ale teraz, keď prišiel Duch Svätý, máme všetci možnosť intímneho vzťahu. Nikto sa nemusí cítiť opustený alebo vynechaný.

Ježiš hovorí, že si nás vyvolil. Nikto nie je vynechaný. Boli sme vyvolení už pred stvorením sveta. Vyvolení, aby sme boli svätí a bez viny. Tak nás Otec vidí v Kristovi. Žiadna vina, žiadna hanba, milované deti. Neboli sme vyvolení kvôli tomu, čo vieme robiť; takto boli vyberaní otroci. Boli sme vyvolení pre vzťah, pre priateľstvo s Ježišom a s Otcom. A ešte viac ako priateľstvo, boli sme vybraní do rodiny. Keď Ježiš vstal z mŕtvych, povedal Márii Magdaléne, idem k svojmu otcovi a vášmu otcovi. Sme adoptovaní do rodiny.

Dovoľte Ježišovým slovám, aby naplnili vaše srdce. „Vyberám si teba, priateľu“. „Idem k svojmu otcovi a tvojmu otcovi“. Ako sa cítite? Keď bol moment, kedy ste sa cítili odmietnutí alebo neúspešní alebo vynechaní, možno by ste sa mohli vrátiť do tejto situácie a odpustiť tým, ktorí vás vylúčili. Spýtajte sa Ježiša, kde bol, keď sa tá udalosť stala, a uvidíte, čo vám ukáže. Vedzte, že Pán z prachu dvíha chudobného a zo smetiska povyšuje bedára. A dáva im sedieť vedľa princov a princezien. Má pre vás korunu.“

Streda 13.5.2020

„Posledné dva dni sa zaoberáme duchovnou atmosférou. Tu máme ďalší aspekt. Ľudia sú nositeľmi duchovnej atmosféry. Cítili ste sa niekedy pokojne, keď niekto veľmi nahnevaný alebo smutný vstúpil do miestnosti? Alebo ste sa niekedy cítili zle, keď niekto, koho milujete, vchádza do miestnosti? Atmosféra sa mení a mení sa aj vaša nálada. Všimli ste si tiež, že sa zdá, že hnev preskakuje z jednej osoby na druhú?

Vicki si pamätá na jeden moment, keď sme išli po diaľnici a predbiehali nákladiak. Keď sme sa k nemu priblížili, vnímala oblak depresie. Keď sme nákladiak predbehli, oblak zmizol. Bolo to, ako by vodič nákladiaka niesol tú atmosféru depresie. Pomodlila sa za to. Náš predseda vlády bol neprítomný niekoľko týždňov potom, čo bol infikovaný Covidom-19. Keď nám bolo povedané, že je na jednotke intenzívnej starostlivosti, úroveň úzkosti v celej krajine stúpla. Možno máte alebo nemáte radi politiku Borisa Johnsona, ale mnohí by súhlasili s tým, že je veľmi charizmatickým vodcom; ale teraz sa zrazu zdal tak zraniteľný. Keď sa to stalo jemu, môže sa to stať aj mne! Zdá sa, že má ducha chlapčenského optimizmu a sebavedomia. Keď mal po chorobe svoju prvú tlačovú konferenciu, zdalo sa, že jeho optimizmus a sebavedomie nahradili ťažobu, ktorú zažívali mnohí ľudia. Spoločenstvá sú tiež nositeľmi duchovných atmosfér. Futbalový klub Liverpool je klub, ktorý zažil veľa sklamaní a prehier, ale nikdy sa nevzdáva. Táto atmosféra sa šíri medzi fanúšikov po celom svete. Sú najlepším klubom? Ani nie. Sú veľmi charizmatickí a vplyvní? Áno, určite.

Niektorí farizeji sa stali Ježišovými nasledovníkmi, ale stále boli nositeľmi atmosféry rozdelenia všade, kam šli. Učili veci, ktoré Ježiš neučil. Napríklad: „Ak sa nepodriadite Mojžišovmu zákonu, nemôžete byť spasení.“ Samozrejme to bolo v rozpore s učením Pavla a Barnabáša. Ak by títo farizeji mali pravdu, ako by mohli byť spasení pohania? Pavol a Barnabáš teda išli do Jeruzalema, aby našli zdroj tohto učenia a konfrontovali ho. Keď prišli do Jeruzalema, privítala ich cirkev, apoštoli a starší. Inými slovami, každý s autoritou. Niektorí zo strany farizejov však stále hovorili: „Je potrebné obrezať pohanov a dať im pokyn, aby dodržiavali Mojžišov zákon.“ Boli zdrojom toho učenia a niesli ducha rozdelenia. A aj keď všetci tí, ktorí mali autoritu Pavla privítali, oni nie!

Rozhliadnite sa okolo seba a uvidíte, že táto atmosféra je bežná. Mnoho ľudí nerado poslúcha tých, ktorí majú autoritu. Možno ste jedným z tých ľudí. Spýtajte sa takýchto ľudí, aké sú ich vzťahy. Nevedia sa podriadiť názoru iného, ​​takže môžu mať dobré vzťahy iba s tými, ktorí s nimi súhlasia, a len dovtedy, kým nevzniknú určité nezhody.

Ježiš čelil duchovnej atmosfére rozdelenia tým, že nosil atmosféru jednoty. Povedal: „Ja som vinič, vy ste ratolesti.“ To znamená, kým nebudeme zjednotení, nemôže prísť dobré ovocie. „Bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ Už ste niekedy mali pocit zlyhania? Viem, že ja áno. Ale teraz si uvedomujem, že Ježiš nebol súčasťou môjho zlyhania. Ak by bol zapojený, všetko by bolo iné. Tak usilovne som sa snažil donútiť Boha, aby nasledoval moju vôľu, ale to nikdy nefunguje. Ak sa máme zjednotiť, musím ja nasledovať jeho vôľu.

Ako zostanem ja v Ježišovi a Ježiš vo mne? Všetko závisí od toho, čomu verím vo svojom srdci. Ak skutočne verím, že som v ňom, tak viem, že on robí všetko, čo robím. Sám nemôžem nič urobiť. Ak teda niečo neprináša ovocie, nejde o úspech a neúspech; je to otázka duchovného spojenia a odpojenia. Ovocie nie je, pretože sme sa nejakým spôsobom odpojili. Ak skutočne verím, že on je vo mne, viem, že môže hovoriť skrze mňa. Tiež viem, že jeho slová majú moc. Takže sa zastavím a porozmýšľam skôr, ako poviem niečo, čo by mohlo ovplyvniť inú osobu. Chcem byť nositeľom Ježišovej atmosféry, nie atmosféry založenej na mojom strachu. Budú slová, ktoré hovorím, budovať vzťah alebo ho poškodia? Vnášam do tohto vzťahu atmosféru jednoty alebo rozdelenia?

Zastavte sa a premýšľajte o napätom vzťahu s autoritou. Je jednoduché naďalej nesúhlasiť. Je však plodné byť jednotní. Radšej by som mal jednotu a podriadil sa niekomu, kto má autoritu, ako mať rozdelenie a žiaden vzťah. Prečo? Pretože nemôžem milovať svojho vodcu tým, že mu budem naďalej oponovať. Toto je, samozrejme, usmernenie, nie pravidlo. Napríklad nebude prospešné podrobiť sa zneužívajúcemu vodcovi, ktorý ma navádza na zlé. Ale vo všeobecnosti platí, že ak podriadenie sa prinesie dobré ovocie do vzťahu s niekým, kto má autoritu, potom sa chcem podriadiť. To prináša veľa pokoja.“

Utorok 12.5.2020

„Včera sme si všimli duchovnú atmosféru v Ikóniu a Lystre. Dnes nám Sv. Písmo pripomína, že duchovná atmosféra určitého miesta má zásadný vplyv na ľudí, ktorí tam žijú. Včera sme zanechali Pavla a Barnabáša, ktorí sa snažili presvedčiť obyvateľov Lystry, aby im neobetovali býka, pretože oni nie sú bohmi, za ktorých ich považovali obyvatelia Lystry. V Lystre oslavovali ľudí namiesto Boha. Títo ľudia sa nechali ovplyvniť čímkoľvek, čo videli a počuli. Keď Židia z Ikónia a Antiochie prišli s obvineniami proti Pavlovi a Barnabášovi, obyvatelia Lystry sa nechali strhnúť. Vyvliekli Pavla za mesto a kameňovali ho. Keď si mysleli, že je mŕtvy, nechali jeho telo za mestom. Vidíte, prečo nie je múdre žiť v blízkosti ľudí, ktorí oslavujú iných ľudí? Dnes vás chvália, no zajtra vás možno budú chcieť zničiť. Všetko záleží od toho, kto ovplyvní ich myslenie.

Pavol však nebol mŕtvy. Vstal a vrátil sa do mesta. Ráno odišiel s Barnabášom do Derbe, kde ich kázanie prinieslo ovocie. Potom – neverili by ste – sa vrátili do Lystry (kde Pavla kameňovali) a do Ikónia (kde ho chceli zabiť) a potom ďalej do Antiochie (kam poslali mužov, aby ho zajali a zabili). Pavol je obklopený touto zlou duchovnou atmosférou – ale čo čítame ďalej? Pavol vo všetkých týchto mestách zakladal cirkvi. Božia prítomnosť v Pavlovi bola mocnejšia ako vplyv diabla. Toto je pre mňa veľmi povzbudivé. Nemusím sa báť duchovnej atmosféry, pretože prítomnosť Boha vo mne ju môže zmeniť.

Spomínam si na dve situácie, keď sme s Vicky boli pod vplyvom duchovnej atmosféry. V prvom prípade sme šli do kina na film Titanic. Keď sa loď potápala, atmosféra vytvorená filmom nahnala Vicky strach a hrôzu. Vyšla von z kina. Koniec filmu sme nikdy nevideli. V druhom prípade sme boli na návšteve mesta v Yorkshire, kde sme sa chceli najesť. Ja som cítil ako nado mnou visí ťažoba a smútok. Bolo to nepríjemné. Rozmýšľali sme, čo sa deje. Bolo to preto, že sme boli blízko miesta, kde zomrela naša prvá dcéra? Modlili sme sa ohľadom toho, ale nedošlo k žiadnej zmene. Bolo to preto, že sme boli blízko môjho prvého zamestnania, na ktoré mám zlé spomienky? Opäť sme sa modlili, nenastala však žiadna zmena. Potom sme si spomenuli na slová piesne o temných satanských mlynoch v Anglicku. Boli sme v mlynárskom meste. Všade boli mlyny. Modlili sme sa ohľadom dávneho vykorisťovania ľudí a temnoty toho obdobia. Ťažoba a smútok odišli. Bola to silná pripomienka vplyvu duchovnej atmosféry na nás. Bežné duchovné atmosféry dnešnej doby sú žiadostivosť, hnev, strach, „kúp si!“. Posledné dve boli výrazné, keď Covid-19 prvýkrát zasiahol našu spoločnosť. Keď sme navštevovali obchody, kde všetci v panike nakupovali, bolo cítiť strach. Možno niektoré z nich poznáte – alebo aj iné.

Ježiš nám dáva príležitosť kráčať v inej duchovnej atmosfére. „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje.“ Máš niekedy strach? Väčšina ľudí áno. Ježiš nám však hovorí, že naše srdcia sa nemusia vzrušovať alebo strachovať. Myslí si, že máme autoritu nad vlastným srdcom. Ako? Tým, že sa vo svojom srdci spojíme s Duchom Svätým a necháme sa ním viesť. Toto je pokoj, ktorý nám dáva Ježiš.

Vyber sa vo svojej predstavivosti do Lystry za Pavlom a Barnabášom. Na zemi nájdeš Pavlovo telo spolu s kameňmi, ktoré doňho hádzali. No on vstane! A pozve ťa, aby si s ním išiel späť do mesta. Vôbec sa nebojí. Pobudni nejaký čas s Pavlom. Opýtaj sa ho, prečo sa nebojí. Pavol sa pripravuje na vstup do mesta. Pôjdeš s ním? Prijal si Ježišov dar pokoja? Ak nie, úprimne oň požiadaj a modli sa zaň. Možno sa nebudeš cítiť inak, ale Duch Svätý v tvojom vnútri nedovolí, aby sa tvoje srdce vzrušovalo a strachovalo – ak sa zameriaš len na neho a nie na to, čo ľudia hovoria alebo robia.“