Archív značiek: Denné meditácie

Meditácie pre mužov

Richard Rohr – Na prahu premeny: Žiaľ – Mourn – 238.

Vložiť komentár

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto tridsiaty ôsmy

„Typický muž sa prebúdza k vedomiu iba skrz žiaľ a konkrétnu formu utrpenia, ale hlavne skrz zármutok, z ktorého nemôže uniknúť rozumom. Žiaľ je jediná rana do hlavy, ktorá má dosť veľkú silu, aby upútala všetku mužovu pozornosť. Zdá sa, že takáto je cena za vedomie a je to taktiež moment prechodu medzi chlapčenstvom a mužskosťou. Je to prirodzená iniciácia.

Mladý muž začína svoj ikarovský let dohora, a najskôr je to tak nevyhnutné. Ale dokým sa nezrúti do mora, zostáva prevažne nevedomím a egocentrickým. Často platí, že dovtedy ešte nič nemiloval tak silno, aby nad tým trúchlil, až to stratí. Preto sa iba „vznáša v oblakoch“, čo v našej dobe ľahkého cestovania platí často doslova. Muž s dostatočnými prostriedkami môže neustále len cestovať, aby sa vyhol láske či zodpovednosti alebo žiaľu, ktorý by z lásky a zodpovednosti mohol vzísť, a otvoril mu dušu.

Aká je úroveň môjho sebauvedomovania?„

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 267.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Meditácie pre mužov

Richard Rohr – Na prahu premeny: Dve cesty – two ways – 237.

Vložiť komentár

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto tridsiaty siedmy

„Všetky významné duchovné tradície hovoria o tom, že je potrebné nechávať veci plynúť. Existujú dve cesty, ktoré nás skutočne premieňajú a umožňujú nám naučiť sa (neulpívat) neviazať sa: cesta veľkej lásky a cesta veľkého utrpenia. Láska, ktorá nepúšťa, nie je v skutočnosti láskou. A utrpenie nás z číreho zúfalstva núti pretrhnúť všetky putá.

Neexistuje žiadny spôsob, ako si veľkú lásku či veľké utrpenie naplánovať či naprogramovať. Na veľkú lásku ani na veľké utrpenie neexistuje žiadna presná technika ani zaručený návod. Sú samé svojimi učiteľmi a nás učia svojim vlastným tempom a spôsobom. My môžeme byť jedine pripravení podľahnúť, pretože láska i utrpenie v sebe práve podľahnutie nesú.

Aká je moja skúsenosť s tým, že musím nechať veci plynúť?
Čo bolo potrebné, aby som to spravil?„

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 266.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Meditácie pre mužov

Richard Rohr: Pravé priateľstvo

Vložiť komentár

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto tridsiaty šiesty

„Keď sme mladý, dúfame, že sa zamilujeme do niekoho, kto nám bude rozumieť. Je prekvapivé, koľko naliehavých problémov akoby stratilo svoju ťažobu, akonáhle pochopíme, že na nás niekomu druhému skutočne záleží. Koľko otázok nás to prenasledovalo – a teraz zrazu už odpovede nepotrebujeme. Už len skutočnosť, že niekto iný je ochotný niesť s nami naše bremeno a ísť s nami, nás zbavuje mnohých starostí, ktoré nás predtým trápili. Prítomnosť a priateľstvo sú samé odpoveďou!

Práve to potrebujeme od ostatných mužov, od žien vo svojom živote a od priateľov i rodiny. Ľudskosť po nás žiada prostú a jednoduchú, vľúdnu prítomnosť. Nedokážem sa ubrániť presvedčeniu, že mnoho rozčúlených ľudí je proste a jednoducho len veľmi osamelých, pretože ich nesprevádza niečia tichá láska a sila. V tom spočíva skutočné priateľstvo. V skutočnosti má práve toto priateľstvo rovnakú podobu ako Božie priateľstvo. Boh je ochotný byť neustále pri nás. To nám sľubuje takmer každá biblická teofánia: „Budem s tebou“.

Kedy mi niekto pomohol tým, že bol so mnou?
Kedy som ja sprevádzal niekoho iného?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 265.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 04.11. 2020.

Vložiť komentár

Streda

„Vo včerajšom zamyslení sme sa pozreli na postoje nášho srdca. Pavol nás povzbudil, aby sme mali ten istý postoj ako Kristus; to znamená mať dobrý postoj k sebe samému. Tento postoj je založený na pravde, že sme zjednotení s Kristom a tak máme jeho spravodlivosť. V dnešnom čítaní sa Pavol pozerá na náš postoj k práci, ktorý by mal byť tiež taký istý ako Kristov.

Pavol začal povzbudením cirkvi vo Filipách pre ich poslušnosť, dokonca aj v Pavlovej neprítomnosti. Keď odídeme z domu a naši tínedžeri zostanú doma sami, dúfame, že sa budú správať poslušne voči našim želaniam, ale nie sme tam, aby sme na nich dohliadli. Keď sa vrátime a zistíme, že naozaj boli poslušní, máme ich ešte radšej, lebo sa rozhodli urobiť nám radosť, namiesto aby si urobili po svojom. Ukázali, že ich poslušnosť vychádza z ich vlastného želania. A tak to bolo aj s Filipanmi. Chceli poslúchať Pavla aj keď mohli byť prenasledovaní za svoju vieru. Domnievam sa, že toto mal Pavol na mysli, keď ich povzbudzoval, aby s bázňou a chvením pracovali na svojej spáse. Nežiada ich, aby poslúchali bez strachu. Uznáva, že chcú poslúchať, aj keď ich to môže priviesť do nebezpečenstva.

Poslušnosť na pracovisku znamená uznať, že Boh na nás pracuje – v tom, čo chceme, i v tom, čo konáme. Inými slovami, môže nám darovať chuť do práce a zároveň aj silu na jej vykonávanie. To sú nádherné dary od Boha. Ak ich neprijmeme, potom sa nám nechce pracovať alebo nemáme schopnosť pracovať dobre. Vtedy hundreme na šéfa alebo spochybňujeme jeho rozhodnutia. Ježiš mal silnú túžbu konať iba vôľu svojho Otca a schopnosť robiť to s láskou vo svojom srdci. Ako je to s tebou a so mnou? Máme silnú túžbu plniť vôľu tých, ktorí majú nad nami autoritu? Máme silu na to, aby sme urobili ešte viac než žiadajú? To je to, čo by robil Ježiš. Ak nás požiadajú ísť míľu cesty, rozhodneme sa ísť dve, aby sme im prejavili našu lásku?

Pavol nám hovorí, čo bude výsledkom toho, že budeme mať ten istý postoj ako Kristus. Budeme svietiť ako svetlá uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia. Skúste to. Naozaj to funguje. Fungovalo to aj u Jozefa, ktorý svietil ako svetlo, napriek tomu, že bol väzňom. A napokon bol povýšený a stal sa druhým mužom v krajine hneď po faraónovi. Fungovalo to u Daniela, ktorý svietil ako svetlo zoči-voči hroznému prenasledovaniu. Bol povýšený na veľmi významnú pozíciu. Fungovalo to u Ježiša, ktorý bol poslušný až na smrť na kríži. Bol vzkriesený a sedí po pravici Boha. A bude to fungovať aj pre Teba. Miluj tých, čo majú autoritu a oni ťa povýšia. Oponuj im a oni ťa budú ignorovať alebo ťa degradujú. Nebudeš bežať preteky života nadarmo. Víťazstvo určite príde, ak budeš mať ten istý postoj ako Kristus. Pavol vie, že jeho budúcnosť bude dobrá napriek tomu, že trpí za svoju vieru. Tak je plný radosti z toho, že Filipania objavili tú istú pravdu. Mal by ešte väčšiu radosť keby zistil, že aj my sme poslušní, aj keď sme Krista nikdy nevideli.“

Vlastná úvaha

Nedá mi nenapísať úvahu. Čo ak autorita, ktorá je nad nami, robí zlú vec, a nariaďuje ju nám? Vychádza to azda z mojej vlastnej zlej skúsenosti s autoritami. Mnohé autority v mojom živote išli takou cestou, že som nad nimi vyhlásil: vám nikdy nebudem poslušný. Byť im poslušný som považoval za hriech. Oni ale trvali na mojej poslušnosti a ja som sa nakoniec podriadil. Nemal som sa vtedy podriadiť a mal som byť poslušný vyššej autorite.
Druhým rizikom je byť poslušný, aby som bol povýšený.

Meditácie pre mužov

Richard Rohr: Spásonosné vypočutie

Vložiť komentár

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto tridsiaty priaty

„Musíme sa naučiť, ako jeden druhého počúvať bez toho, aby sme sa sústredili, či aby sme si už dopredu formulovali v duchu odpovede. Asi by sme sa mali naučiť, ako udržať dlhšie pauzy a odpustiť si tie pohotové repliky, ktorými napodobňujeme televízne sitcomy. Koniec koncov totiž aj tak nemôžeme druhým poskytnúť odpovede, ktoré potrebujú. Môžeme ich však sprevádzať a pomáhať im, aby poslúchali sami seba a mohli tak svoje odpovede objaviť sami.

U mnohých ľudí je vidieť, že ich nikdy nikto skutočne nepočúval. Ich nutkavá potreba vydobyť si od ostatných, aby ich brali vážne, ich často núti hovoriť príliš, hovoriť moc nahlas a priveľmi rýchlo. Musím sa priznať, že pre mňa býva kontakt s nimi často ťažký. Potom si ale uvedomím, že ja som až moc zvyknutý, že je mi dopriate vypočutie – hovorením sa živím, navyše moji rodičia ma brali vážne a nechávali ma hovoriť.

Ľudia nakoniec túžia po tom, aby ich niekto vypočul, pochopil a prijal. Zdá sa, že akonáhle niekto raz skutočne vypočuje nás, môžeme potom my sami začať skutočne počúvať druhých, a možno dokonca i sami seba. Počúvať druhého človeka a snažiť sa porozumieť tomu, čo potrebuje povedať, je pravdepodobne tým najspásnejším, čo môžeme pre druhého spraviť.

Kedy som zažil, že ma iný človek počúval na hlbokej úrovni?
Kedy som ja skutočne počul, čo druhý človek hovorí?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 264.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Hoxarovci

Zamyslienie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 03.11. 2020.

Vložiť komentár

Utorok

„Dnešné čítanie mám veľmi rád kvôli úžasnému prísľubu, ktorý obsahuje.

Vedel si, že ľudské srdce riadi naše postoje? Ak sme trpeli kvôli zlým okolnostiam, máme k nim negatívny postoj. Naopak, ak nám určité udalosti priniesli požehnanie, máme k nim pozitívny vzťah. Napríklad, ak bolo dieťa často kritizované svojimi rodičmi, môže vyrastať s negatívnym postojom alebo názorom na svojich rodičov, na seba, alebo oboje. Aký postoj by sme teda mali mať k sebe samým? Pavol nám to povedal jednoducho. Mali by sme k sebe mať rovnaký postoj, aký má Kristus k sebe samému. Zmýšľa Ježiš o sebe pozitívne? Samozrejme, veď je dokonalý! Ako teda môžeme my, nedokonalí, mať rovnaký postoj ako Ježiš?

Pavol vysvetlil, ako na to. Ježiš si nemyslel, že rovnosť s Bohom je niečo, čoho sa treba zmocniť. Nepotreboval ju získať. Ježiš už mal rovnosť s Bohom. Ako teda môžeme mať rovnaký postoj? Včera sme sa pozreli na to, ako sme zomreli s Kristom a ako sme boli vzkriesení pre nový život s ním. Sme s ním zjednotení. Žije v nás. A sme súčasťou Cirkvi, ktorá je s ním zjednotená tak, ako je manžel zjednotený so svojou manželkou. Takže, ak má Ježiš rovnosť s Bohom a je zjednotený s nami, môžeme mať rovnaký postoj. Nemáme čo dokazovať a čo získať, pretože v očiach Otca už sme dokonalí, keďže sme oblečení v Kristovi. Ľudia, ktorí nemajú čo dokazovať a čo získať, sú schopní dávať druhým bez toho, aby požadovali akúkoľvek odmenu. Ježiš sa vyprázdnil a javil sa ako otrok alebo sluha. Dokázal byť pokorný a stal sa úplne poslušným. To isté môžeme urobiť my, ak máme k sebe rovnaký postoj, aký má Ježiš k sebe.

A aký je ten úžasný prísľub? Pretože sa Ježiš pokoril a stal sa služobníkom, Boh Otec ho veľmi povýšil a dal mu meno, alebo titul, nad všetky ostatné. My sme však s Kristom zjednotení! Sme kresťania. A keďže máme podiel na jeho smrti a zmŕtvychvstaní (pozri včerajšiu úvahu), máme podiel aj na jeho duchovnom živote – a zdieľame aj odmeny. Preto dostávame aj každé duchovné požehnanie v Kristovi Ježišovi.

Prečítaj si znovu pomaly a niekoľkokrát dnešné Božie slovo. Pros Ducha Svätého, aby ti dal rovnaký postoj, ako má Ježiš Kristus. Uvedom si svoje myšlienky a pocity. Keby si sa práve teraz modlil k Otcovi, ako by si sa modlil? Myslíš si, že by sa aj Ježiš modlil tú istú modlitbu? Ak nie, zamysli sa opäť nad dnešnou staťou. Pros Ducha Svätého, aby ti dal modlitbu, ktorú by sa modlil Ježiš.“

Meditácie pre mužov

Richard Rohr: Žiť bez odpovedí

Vložiť komentár

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto tridsiaty štvrtý

„Ste ochotní povedať: „Ja viem, že Boh je v tejto situácii nejak a niekde prítomný. Dôverujem, že to dopadne dobre. Síce nechápem ako, ale som pripravený počkať“? Tento postoj je dôležitý a je taktiež dôvodom, prečo v našej mužskej práci tak často používame slovo „Cesta“. „Viera a nádej a láska spočívajú len v čakaní. Čakaj a nemysli, pretože nie si pripravený myslieť,“ hovorí T.S. Eliot v Štyroch kvartetách.

Muž, ktorý je ochotný čakať bez odpovedí, otvára vo svojom vnútre väčší priestor, v ktorom môže Boh vytvárať silnejšiu vieru. Viera nie je výsledkom nejakého myšlienkového pochodu, na ktorého konci by ste dospeli k definitívnej a konečnej odpovedi. Pokiaľ niečo, potom viera omnoho skôr rozvíri spústy otázok.

Aby som nadviazal na Eliota, povedal by som, že uveriť príliš skoro znamená uveriť v niečo malé a uveriť príliš ľahko znamená uveriť v niečo zlého. Viera je paradox, je to pevná pôda aj priepasť. Otvára hlbšie otázky, ale sú to otázky hodné vašej duše.

Dokážem žiť v priestore nevedomia, alebo sa stále nalieham na odpovede?
Som ochotný počkať na Boha, alebo sa pristihujem, že nalieham aj na Boha?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 263.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 02.11. 2020.

Vložiť komentár

Pondelok

„Svätý Pavol nás učí, že sme zjednotení s Kristom. Nejeden kresťan si myslí, že on je jedna osoba a Ježiš je druhá osoba. Podľa Pavla však tento pohľad nie je správny. Ako sme zjednotení s Kristom? No, v prvom rade, zdieľame jeho smrť. Rovnako ako Ježiš zomrel, zomrelo aj naše staré ja, keď sme boli pokrstení. Veríš tomu? Ak áno, budeš inak reagovať na svoje hriechy a chyby. Namiesto obviňovania sa a pocitu viny alebo hanby sa môžeš zachovať inak. Tieto skutky patria starému človeku, ktorý zomrel. Takže sa ich môžeš zrieknuť a ďakovať Ježišovi, že si zomrel hriechu. Rozmýšľam o tom takto: Moje nové ja nie je od prirodzenosti hriešnikom. Moje staré ja je mŕtve, ale v srdci mi ostali určité pravidlá, ktoré si tam moje staré ja zapísalo. Tieto pravidlá ma vedú k hriechu. Preto, ak zhreším, potrebujem určiť pohnútku, ktorá ma doviedla k hriechu. Následne sa môžem vzdať tejto starej pohnútky a požiadať Ducha Svätého, aby premenil moje srdce a daroval mi jeho pravdu. Takto zo zlého skutku vznikne niečo dobré.

Po druhé, sme zjednotení s Kristom v jeho zmŕtvychvstaní. Rovnako, ako bol Ježiš po svojej smrti vzkriesený k novému životu, je aj naše nové ja vzkriesené k novému duchovnému životu v jednote s Kristom. Veríš tomu? Ak áno, budeš vedieť, že Kristus je v tebe skrze jeho Ducha a že ty si v ňom ako súčasť jeho Cirkvi. Keď sa manžel a manželka zosobášia, stane sa z nich jedna osoba (jedno telo). Už nie sú dvaja. Podobne má Kristus Cirkev ako svoju nevestu. Sviatosťou birmovania sa stávame plnohodnotnými členmi Cirkvi. Týmto spôsobom sme zjednotení v obnovenom živote.

Keď kresťania skutočne uveria úžasnej pravde svojej viery, sú veľmi šťastní. Predstav si, že by človek bol pokrstený (zomrel s Kristom) a pobirmovaný (zjednotený s Kristom prostredníctvom Cirkvi), ale stále by upadal do svojho obvyklého hriechu. Problém spočíva v presvedčeniach, ktoré má tento človek zapísané v srdci. Nevykorenil pravidlá, ktoré tam vpísalo jeho staré ja. A ďalej, predpokladajme, že táto osoba fyzicky zomrie bez toho, aby svoje hriechy vyznala. Zavrhne ju Ježiš? Nezavrhne, pretože je s ňou zjednotený. No ak by ju prijal do neba s jej starým srdcom, nebola by požehnaním pre tých, ktorí tam už sú. Čo sa teda dá robiť? Takáto duša odíde na duchovné miesto – trochu pripomínajúce nemocnicu – kde sa môže premieňať. Hovoríme tomu očistec. Nie je to zlé miesto, je to miesto uzdravenia. Keď sa srdce tejto osoby zbaví všetkých presvedčení a pravidiel starého človeka, čaká ju nebo. Dnes je sviatok všetkých verných zosnulých. Môžeme sa modliť za tých, o ktorých vieme, že sú fyzicky mŕtvy, ale ešte nemusia byť v nebi. A naše modlitby určite pomôžu urýchliť proces ich premeny.“