Archív kategorií: Udalosť

Aktuálne akcie a podujatia, ktoré organizujem. Pozvánky, prihlášky a iné potrebné dokumenty.

12 krokov,Posty

Sexuálna závislosť – túžba ktorá prevzala „kontrolu“

Vložiť komentár

Autor: Tomáš Hupka

Prevzaté z: https://dennikn.sk/blog/1541907/sexualna-zavislost-tuzba-ktora-prevzala-kontrolu/

„Keď sa dnešná téma začne v niektorých kruhoch rozoberať ako závislosť, mnohí ľudia sa začnú uškŕňať. Málokto si ju dokáže predstaviť ako závislosť. Síce o nej často hovoríme, ale v iných kontextoch. Dnes bude reč o sexuálnej závislosti.

Skúsme si na začiatku dať niekoľko záchytných bodov. V medzinárodnej klasifikácií chorôb sexuálna závislosť ako taká, definovaná nie je. Spadá skôr pod iné pojmy – definovaná je buď ako hypersexualita, prípadne ako nutkavé sexuálne správanie (kompulzívno sexuálne správanie). Odborníci diskutujú o tom, či je skôr závislosťou, nutkavým správaním, alebo impulzívnym konaním. Do istej miery sa v nej prelínajú všetky tieto črty. Do hypersexuality spadá aj nymfománia. Na rozdiel od nymfománie, však sexuálna závislosť nie je obmedzená len na sexuálny styk a môže a nemusí byť pri nej partner.

Trojboj

Keď sa povie sexuálna závislosť, tak ľudia ktorí zápasia s týmto problémom najčastejšie spomínajú tri slová: sexualita, pornografia a masturbácia. Samozrejme že sexuálne závislý človek môže objaviť a rozvinúť svoju závislosť ďalej do rôznych podôb, ale základom sú tieto tri črty. Do istej miery možno hovoriť o trojboji, pretože sexuálne závislý človek často zápasí so všetkými naraz. Ale o sexuálnej závislosti možno hovoriť, aj keď sa venuje čo len jednej z nich.

Nie je v tejto chvíli podstatné, ktorá ku ktorej vedie, pretože sexuálne závislý človek sa často venuje viacerým z nich, prípadne svoju sexuálnu aktivitu prispôsobí možnostiam a vystačí si napr. s masturbáciou – ak nie je príležitosť na sexuálny styk. V čom je problém, keď sa človek venuje týmto aktivitám? Definícia hypersexuality hovorí o prehnanej (deformovanej) túžbe. Sexuálne závislý človek dokáže hodiny stráviť na pornostránkach, nutkavo a často masturbovať, alebo rýchlo striedať partnerov, prípadne pravidelne byť neverný voči svojmu partnerovi.

Tri znaky problému

Keď hovoríme o troch prvkoch ktoré rezonujú pri sexuálnej závislosti, môžeme hovoriť aj o troch symptómoch s tým spojenými. Bez ohľadu na to, či sexuálne závislý sa venuje pornografií, strieda partnerov, požaduje sexuálny styk viac krát za deň alebo sa venuje masturbácií, pri všetkých týchto aktivitách možno hovoriť o závislosti – nemôže s tým prestať, stráca kontrolu nad tým a po svojej „dávke“ prežíva výčitky. Objavuje sa tu tiež nutkavé správanie, je tu veľmi krátky čas medzi podnetom a túžbou zrealizovať svoju túžbu. A to sa v neposlednom rade prenáša do impulzívneho konania a problému odolať…

V odborných článkoch sa často definujú štyri znaky toho, že máte problém. Tým prvým je dvojitý život – keď svoje aktivity maskujete pred okolím a partnerom. Druhým znakom je – tejto aktivite sa venujete pravidelne a venujete tomu dosť času. Tretím znakom je – že túžite stále po niečom novom, tvrdšom obsahu, či skúsenosti s niekým iným. To všedné – verný partner si neviete vychutnať. A posledným štvrtým znakom je – pohybujete sa na hrane zákona a riskujete pokutu napr. za sex na verejnosti.

SA

Na Slovensku je to pomerne nové, ale liečbe tejto závislosti sa venujú anonymní sexholici.

Pri terapií ktorú poskytujú, nadväzujú na odkaz Billa Wilsona. Tento pán v USA v roku 1935 vypracoval systém 12 krokov, ktorý sa začal používať pri liečbe závislosti na alkohole. Ako sa neskôr ukázalo, tento systém sa dá použiť aj na liečbu rôznych závislostí. A tak sa pred časom začal používať aj na liečbu sexuálnej závislosti. Na Slovensku vznikajú prvé skupinky ľudí, ktoré sa snažia čeliť tomuto problému spolu.

Keď zavítate na stránku SA, môžete si urobiť test, ktorí Vám pomôže zistiť, ako na tom ste. A či by nebolo vhodné vyhľadať pomoc. Viac tu: http://www.anonymnisexholici.sk/.

Dvanásť krokov

Dvanásť krokov ako uzdraviť svoju závislosť.

Ich obsah a podstatu možno zhrnúť nasledovne: priznanie, že sme zoči voči svojej závislosti bezmocní a stratili sme kontrolu nad svojím životom. Dospeli sme k presvedčeniu, že vlastnými silami tento boj nezvládneme a tak sa opierame o pomoc toho tam „hore“. Nehovoríme o konkrétnom bohu, ale vieme že je a rozhodli sme sa odovzdať mu svoju vôľu a svoj život. Rozhodli sme sa urobiť poriadok vo svojom živote a postaviť ho na nových základoch. Priznali sme svoje chyby a svoj podiel na vzniku závislosti – to že máme problém.  Rozhodli sme sa pre zmenu. Uvedomujúc si vlastnú slabosť, požiadali sme o pomoc boha. Bez neho to nezvládneme. Požiadali sme ho o pomoc hlavne tam, kde sme slabí. Na papier sme napísali zoznam tých, ktorým sme ublížili a premýšľame, ako to napraviť. Ak sme dostali príležitosť, rozhodli sme sa uzdraviť zranenia, ktoré sme spôsobili. Ak sme na ceste uzdravenia zlyhali, rozhodli sme sa pokračovať ďalej a neprestať, kým sa to nepodarí. V situácií v ktorej sme sa ocitli, začali sme hľadať svoju vlastnú cestu k bohu. A z vďaky za prejdenú cestu, sme sa rozhodli po vyslobodení zo závislosti pomáhať iným…

Týchto 12 myšlienok a krokov vyvoláva úsmev na mnohých tvárach, ale funguje to. Dokonca existuje viac variácií podľa jednotlivých problémov v sexualite: https://billherring.com/comparing-different-12-step-meetings-for-sex-addiction

V čom je sila anonymných sexholikov?

Vytvorili skupinu, ktorá sa pravidelne stretáva, navzájom si pomáha a podporuje sa na ceste zo závislosti. Veľkú úlohu zohráva aj funkcia poradcu (sponzora), na ktorého sa závislý môže kedykoľvek obrátiť. Týmto poradcom je človek, ktorý sám závislosť prekonal, dokáže sa preto vcítiť do pocitov, obáv a problémov človeka, ktorý tým prechádza. Vie kde „zatlačiť“, keď sa vyskytne problém. A ponúka pomoc keď sa objaví kríza.

Zaujímavosťou je aj systém troch kruhov. Do vnútorného sa vpíše konkrétny prejav sexuálnej závislosti – droga ktorá sprevádza život závislého človeka. Do stredného kruhu sa vpíše pripomienka toho, že človek nie je dokonalý a zároveň ak mu niečo chýba, nemusí hľadať náhradu v droge (v tomto prípade v sexualite). A do vonkajšieho kruhu sa vpíšu aktivity, ktoré nám pomáhajú znova začať žiť a opäť mať radosť zo života. Podstatou kruhu je pochopiť v čom máme problém, ako sa mu vyhnúť, kde sú moje hranice (ak ich prekonám je riziko návratu k závislosti) a vrátiť sa k tomu, čo fungovalo pred vznikom závislosti.

Pretnúť kruh závislosti nie je len tak. Treba preto aj niečo urobiť. Okrem spoznania svojho príbehu a túžby skoncovať s tým, sú to rôzne opatrenia. Napríklad vyčistiť byt a pracovisko od pornografie a dať PC na miesto, kde sa pohybuje veľa ľudí. Zmazať anonymné profily na stránkach kde sa odohráva kontakt so sexuálne závislými ľuďmi, alebo s ľuďmi, ktorí poslúžia závislosti. A práca s myšlienkami. Zahnať hneď prvý podnet, ktorý volá po osvedčenom recepte. To je taký ten základ. Je to podobné ako pri iných závislostiach – je potrebné znížiť na minimum dostupnosť a početnosť podnetov. Na začiatok je to nevyhnutné a keď už dokážete prestať, aj potom bude dôležité sa tomuto pokušeniu vyhýbať.

Sila zvyku

Pred rokmi Charles Duhigg napísal knihu Sila zvyku v ktorej približuje spôsob, ako zmeniť svoje návyky, či už sa chceme začať niečomu venovať a chceme to robiť pravidelne, alebo chceme zmeniť nejaký ten návyk, zlozvyk, alebo v kontexte tejto témy prekonať závislosť.

Charles Duhigg v knihe dosť podrobil kritike koncepciu anonymných alkoholikov, aby nakoniec s úžasom zistil, že to funguje. Dokonca hovorí o nej, ako o najúčinnejšom spôsobe ako bojovať so závislosťou.

Bill Watson napriek tomu že nemal patričné vzdelanie, vytvoril systém ktorý funguje. Je to paradox, ale jednou z najvýraznejších čŕt a zároveň základným kameňom liečby, je vzťah k bohu. Vďaka nemu človek hoci je slabý, stáva sa silný. Dokáže bojovať až do konca a odolať aj príležitostiam k recidíve, dokonca aj pod veľkým tlakom. Tento poznatok sa mnohým nepáči, nedokážu si ho vysvetliť, ale funguje to. Aj iné aktivity ktoré sú spojené s projektom anonymných alkoholikov, majú vedecké základy – sila terapeutickej skupiny, pravidelné stretávanie, vypĺňanie času, zmena návykov, či dialóg / rozhovor s problémom a spoznanie, prečo sa to stalo a ako sa pred tým chrániť.

Nech už cestou k sexuálnej závislosti bolo čokoľvek, cesta von existuje. Je možné sexualitu uzdraviť a mať časom pekný vzťah aj po sexuálnej stránke. Ale ľahké to nebude a nepôjde to samé od seba. Na tejto ceste možno využiť pomoc psychológov, psychiatrov, terapeutov, ale aj vyššie uvedenú skupinu SA.

Kompulzívno sexuálne správanie sa nedávno ocitlo v aktualizovanom medzinárodnom klasifikovanom zozname chorôb ako duševná porucha. Otvára sa tak nová kapitola v dejinách terapie sexuálnych závislosti…

Ak Vás téma oslovila, do pozornosti dávam aj článok o pornografií: http://www.psychiatria-casopis.sk/files/psychiatria/1-2-2016/ppp1-2-2016-cla3.pdf.

Ak máte problém a stratili ste kontrolu nad svojou túžbou, nebojte sa vyhľadať pomoc. Tento problém sa dá zvládnuť.“

Autor: Tomáš Hupka

Prevzaté z: https://dennikn.sk/blog/1541907/sexualna-zavislost-tuzba-ktora-prevzala-kontrolu/

Meditácie,Posty

Denná meditácia Richarda Rohra z Centra pre akciu a rozjímanie v utorok 03.08. 2021.: Všetci smútia – dar sĺz

Vložiť komentár

„Ľudský inštinkt je blokovať utrpenie a bolesť. To platí najmä na Západe, kde sme boli ovplyvnení „racionalizmom“ osvietenstva. Ako môže potvrdiť každý, kto zažil smútok, nie je to racionálne. Naozaj nevieme, ako preciťovať bolesť! (to hurt) Jednoducho nevieme, čo robiť so svojou bolesťou.

Tradície veľkej múdrosti sa nás pokúšajú naučiť, že smútok nie je niečo, z čoho by sa dalo utiecť. Je to minimálny priestor, čas transformácie. V skutočnosti nemôžeme riskovať, že sa zbavíme bolesti, pokiaľ sa nenaučíme, čo nás musí naučiť a ona – smútok, utrpenie, strata, bolesť – nás vždy má čo naučiť! Väčšina z nás, obzvlášť muži, bola bohužiaľ poučená, že strata a smútok je niečo, čo je potrebné potlačiť, poprieť alebo sa im vyhnúť. Oveľa radšej by sme boli nahnevaní ako smutní.

Asi najjednoduchšia a najobsiahlejšia definícia smútku je „nedokončené zranenie“. Pripadá nám to ako démon, ktorý sa točí okolo nás a príliš to bolí, takže okamžite hľadáme niekoho iného, ​​koho by sme mohli viniť. Musíme sa naučiť zostať otvorení svojmu smútku, čakať v trpezlivom očakávaní, čo nás môže naučiť. Keď sa príliš tesne uzavrieme okolo svojho smútku alebo svojho zármutku, keď sa to pokúšame napraviť, ovládať to alebo tomu porozumieť, popierame len jeho lekcie.

Svätý Ephrem Sýrsky (303–373), učiteľ Cirkvi, považoval slzy za sviatostné znaky božieho milosrdenstva. Prikazuje: „Daj Bohu plač a rozmnož slzy v očiach; cez tvoje slzy a [Božiu] dobrotu bude duša, ktorá bola mŕtva, obnovená. “ Aký iný typ ľudského bytia ako väčšina z nás! V charizmatických kruhoch, v ktorých som sa zúčastnil svojich prvých rokov služby, boli sväté slzy bežnou skúsenosťou. Svätí František a Klára z Assisi údajne plakali stále – celé dni!

„Režim plaču“ je skutočne iný spôsob bytia na svete. Je to iné ako režim fixovania, vysvetľovania alebo ovládania. Konečne môžeme slobodne cítiť tragédiu vecí, smútok z nich. Slzy čistia šošovky očí, aby sme mohli začať vidieť jasnejšie. Niekedy musíme plakať veľmi dlho, pretože naše oči sú tak špinavé, že vôbec nevidíme pravdivo alebo dobre. Slzy prichádzajú len vtedy, keď si uvedomíme, že to nemôžeme napraviť a nemôžeme to zmeniť. Situácia je absurdná, je nespravodlivá, je nesprávna, je nemožná. Nemala zomrieť; nemal zomrieť. Ako sa to mohlo stať? Až keď sme vedení k okrajom vlastných zdrojov, môžeme sa konečne dostať do plačúceho režimu.

Môžeme povedať, že naše slzy nás očistili, že potom nemusíme viniť nikoho, dokonca ani seba. Je to úplná transformácia a očistenie duše a vieme, že to prišlo od Boha. Je to tak a nejako je v tom Boh.“

Meditácie,Posty

Denná meditácia Richarda Rohra – Z Centra pre akciu a rozjímanie v pondelok 26. 07. 2021.: Krízová kontemplácia

Vložiť komentár

„Členka fakulty CAC Barbara Holmes bravúrne učí o kontemplácii, ale nie tak, ako si o nej obvykle myslíme. Rozjímanie chápe ako výtvor duše vznikajúci aj uprostred najnáročnejších kríz, ktorým ľudstvo čelí. Jej nová kniha Krízová kontemplácia popisuje, ako to vidí:

Uprostred ničivých kríz sa od nás žiada, aby sme konali protiintuitívne. Keď doba vyžaduje úzkosť, útek alebo boj. . . [sme požiadaní], aby sme umožnili možnosť kontemplatívneho útočiska, oddychu a obnovy. Spomaliť a zostať v pokoji znamená umožniť, aby sa objavil zdroj našich problémov a možnosti obnovy…

V historicky chápanom kontexte si však kontemplácia vyžaduje privilégium a čas ustúpiť z frontových línií každodenného života, aj keď len na malú chvíľu. Pre väčšinu ľudí, väčšiny kultúr obkľúčených spoločnosťou je takéto pohodlie nepredstaviteľné. Neodvážime sa ani na chvíľu oddialiť pohľad, aby sme zvážili alternatívnu realitu. Prežitie si vyžaduje ostražitý duchovný a stelesnený postoj. Uvažovanie (v bežnom slova zmysle) počas krízy by mohlo zvýšiť pravdepodobnosť, že v našom bezprostrednom okolí nám uniknú alebo budú nesprávne prečítané príznaky nebezpečenstva…

Kontemplácia nie je len účinná reakcia na krízu. Môže tiež vzniknúť počas najintenzívnejších aspektov udalosti. Keď sú mučené telá, keď sú mysle tlačené do bodu zlomu, ľudský duch padá cez praskliny krízy do centra kontemplácie. Howard Thurman [1900–1981] označil tento vnútorný priestor ako ostrov, miesto, ktoré nemožno narušiť bez osobného súhlasu: „Keď sa všetka nádej na prepustenie na tomto svete zdá byť nereálna a neopodstatnená, srdce sa obráti k úniku za hranice súčasného poriadku. “

Keď obyčajné už nie je obyčajné a kríza je na nás, samo sa môže sústrediť v tomto útočisku, ktoré nazývam „krízová kontemplácia“, priestor, ktorý nie je výsledkom duchovného hľadania ani dobrovoľného vstupu do meditačných priestorov. Je to trhlinka, pretrhnutie a rozbitie seba, komunity, očakávaní a domnienok o fungovaní sveta… Keď to pustíme, jedinou konštantou je Božia láska a Boží prísľub, že nikdy nezostaneme sami.

Barbara pomenovaním „krízová kontemplácia“ rozširuje tradičné chápanie kontemplácie, ktoré úprimne povedané do veľkej miery formovali vzdelaní, privilegovaní (čas a zdroje, ak nie okolnosti ich života) a často celibátni učitelia. Krízová kontemplácia otvára dvere k inkluzívnemu poznaniu toho, ako Boh koná vo všetkých veciach a cez všetky tieto veci – aj cez to najhoršie v živote samotnom.“

Udalosť

Svätý Joachim a svätá Anna, rodičia Panny Márie

Vložiť komentár

Sviatok majú 26. 07.

Žili v 1. stor. pred Kristom

Svätý Joachim je patrónom manželských párov, obchodníkov z plátnom a tesárov. Svätá Anna je patrónkou baníkov, chudobných a ťažko pracujúcich.

Meno Joachim, z hebrejského Jojáqím znamená „Príprava na Pána“, „Boh Jahve ho postaví“, „Vzpriami“, „Pán ustanovil“, „Boh ustanovil“. Meno Anna, hebrejsky Channá(h), znamená „Milosť“, „Láska“, „Modlitba“, „Milostná“, „Milá“.

Joachima a Annu identifikuje tradícia cirkvi ako rodičov Panny Márie. Ich mená poznáme z apokryfných spisov už z 2. storočia, prvá zmienka je z textu Protoevanjelium svätého Jakuba. Kanonické spisy ich mená neuvádzajú.

Podľa Protoevanjelia svätého Jakuba Joachim bol bohatý, zbožný a dobrý muž. Zisk zo svojich majetkov rozdeľoval na tri diely: jeden dával jeruzalemskému chrámu, jeden chudobným a posledný diel mal pre seba a svoju rodinu. Spolu so svojou ženou Annou prežíval Joachim veľké utrpenie pretože Anna bola vo vysokom veku a bola podľa všetkého neplodná. Po útrapách a modlitbách Anna počala a porodila dcéru, ktorej dali meno Mária, po hebrejsky Miriam (slovensky Bohu milá). Bola to veľká udalosť. Joachim priniesol za to obetu z desiatich baránkov a usporiadal hostinu. Aj chrámu venoval zvieratá na obetu. Keď mala Mária tri roky, zasvätili ju Pánovi v chráme.

„Svätý Joachim a Anna orodujte za nás!“

Posty

Myšlienka

Vložiť komentár

„Každý robí to, čo robiť musí,“ povedala…
„Nie,“ odporoval jej… „Niekto to robí. Niekto sa poddá. Už som to videl mnohokrát“… Niekto sa zlomí a niekto sa nezlomí.

Dobrodružstvá Milesa Vorkosigana: Civilná služba

Osobné meditácie,Posty

Meditácia na dnes: jednotnosť – Ján 17, 20-26

Vložiť komentár

Evanjelium podľa Jána   −   Jn 17, 20-26

Aby všetci boli jedno

„Ježiš pozdvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal.

A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.

Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta.

Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám. I oni spoznali, že si ma ty poslal. Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja.“

V dnes podávanom čítaní sa ma najviac dotýka myšlienka: „aby všetci boli jedno… aby svet uveril“

ABY VŠETCI BOLI JEDNO, ABY SVET UVERIL!

Je to veľmi zaujímavá súvislosť, ktorú nám dáva Ježiš k prijatiu. Obrátenie sveta podľa tejto Ježišovskej logiky vôbec nespočíva na individuálnom živote kresťana… na svedectve dokonalého života jednotlivca… Zdá sa, že obrátenie sveta spočíva na vzťahoch medzi kresťanmi. Najväčším svedectvom pre svet je v tomto duchu spomínané na inom mieste „Pozrite, ako sa milujú.“ Keď teda chcem dať svedectvo svetu, potrebujem začať od svojich vzťahov.

Osobné meditácie,Posty

Richard Rohr: Tvorba voľby

Vložiť komentár

„Medzi podnetom a reakciou existuje priestor.
V tomto priestore je naša sila zvoliť si našu vlastnú odpoveď.
V našej reakcii je náš rast a naša sloboda.“
Viktor Frankl

Vyššie uvedený citát znie ako niečo, čo by povedal učiteľ kontemplácie! Prax kontemplácie nám pomáha ustúpiť od seba a zaujať postoj k tomu, čo ja a ostatní nazývame „stabilným svedectvom“. Potom nie sme pripútaní k svojim myšlienkam alebo k bláznivým reakciám. Môžeme nájsť priestor, ktorý potrebujeme, aby sme si mohli vybrať spôsob, akým chceme konať, alebo slová, ktoré by boli čo najviac nápomocné. Aj keď psychiater Viktor Frankl (1905—1997) nie je známy ako učiteľ kontemplácie, prišiel na túto múdrosť počas svojho pobytu v Osvienčime. Píše:

„Skúsenosti z táborového života ukazujú, že ľudstvo má na výber z možností konania. Dosť bolo príkladov, často hrdinskej povahy, ktoré dokazovali, že apatia sa dá prekonať, a aj podráždenosť sa dá prekonať. Ľudstvo si môže uchovať pozostatok duchovnej slobody, nezávislosti mysle, a to aj v takých hrozných podmienkach psychického a fyzického stresu.

My, ktorí sme žili v koncentračných táboroch, si spomíname na na ľudí, ktorí chodili po barákoch, utešovali ostatných a rozdávali svoj posledný kúsok chleba. Možno ich bolo málo, ale poskytujú dostatočný dôkaz, že človeku sa dá vziať všetko, iba jedna, jediná vec nie: posledná z ľudských slobôd – zvoliť si svoj vlastný vnútorný postoj za akýchkoľvek okolností, zvoliť si vlastnú cestu…

Aj keď podmienky, ako je nedostatok spánku, nedostatok jedla a rôzne psychické stresy, môžu naznačovať, že väzni boli povinní určitým spôsobom reagovať, v konečnom dôsledku je zrejmé, že osobnosť, ktorá sa z väzňa stala, bola výsledkom vnútorného vlastného rozhodnutia [zdôrazňujem vlastného], a nie iba výsledkom táborových vplyvov. Principiálne sa teda môže každá osoba, aj za takýchto okolností, rozhodnúť, čo sa s ňou stane – duševne i duchovne. Môže si uchovať svoju ľudskú dôstojnosť aj v koncentračnom tábore. . . . Práve táto duchovná sloboda – ktorú nemožno vziať – dáva životu zmysel a cieľ…

Spôsob, akým človek prijíma svoj osud a všetko utrpenie, ktoré z neho plynie, spôsob, akým vezme svoj kríž, mu dáva dostatok príležitostí – aj za najťažších okolností – dodať svojmu životu hlbší zmysel. Môže zostať statočný, dôstojný a nesebecký. Alebo v trpkom boji za sebazáchovu môže zabudnúť na svoju ľudskú dôstojnosť a stať sa nie viac ako zvieraťom. Tu leží šanca pre človeka, aby využil alebo sa vzdal možností dosiahnuť morálne hodnoty, ktoré mu môže zložitá situácia poskytnúť…

Keď už nebudeme schopní zmeniť situáciu… sme vyzvaní, aby sme zmenili seba.“

Viktor E. Frankl, Man’s Search for Meaning (Beacon Press: 1959, 2006), 65–67, 112. Note: Minor edits made to incorporate gender-inclusive language.