Deň tridsiaty

„V klasických duchovných rozprávaniach z celého sveta prechádza hľadajúci muž niekoľkými úrovňami, ktorým sa dnes obvykle hovorí úrovne vedomia. Putuje od prostého, jednoduchého vedomia ku komplexnému vedomiu a nakoniec k osvietenému vedomiu, ktoré opäť vypadá prekvapivo prosto a jednoducho.

Prvá prostota sa druhá prostota sú však v skutočnosti úplne odlišné. Prvá prostota je nevyhnuteľne naivná a neskúsená. Muž v prvej fáze taktiež musí vo svojom živote rozlišovať – prirodzené od duchovného, svetlo od tieňa, problémy od ľahkých chvíľ. Ke´d ale dospeje k osvieteniu a onej druhej prostote, vie už začleňovať, prijímať a odpúšťať negatívne stránky, problémy i rozpory, ktoré sa odhalili v prostrednej fáze.

Mohli by sme to formulovať taktiež nasledovne: starneme a pritom žijeme, milujeme, hrešíme, zlyhávame, odpúšťame, čítame, čakáme, bojujeme a hľadáme, pričom predpokladáme, že je správne, aby sme toto všetko vykonávali iba vlastnými silami. Nakoniec však objavíme Zdroj i vedomie, a keď v túto širšiu skutočnosť zložíme svoju dôveru, život sa stane opäť prostým a jednoduchým.

Ako by som výstižne popísal fázy, ktorými som už prešiel?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň dvadsiaty deviaty

„Ježiš svojim učeníkom často zakazoval hovoriť o zázrakoch, ktoré Ho videli konať. Taktiež tých, ktorých uzdravil, nabádal: „Nikomu o tom nehovorte.“ Keď my v našom Centre pre akciu a kontempláciu sprevádzame mužov iniciačnými rituálmi či inými intenzívnymi skúsenosťami, hovoríme im, aby o tom, čím prešli, niekoľko týždňov s nikým nerozprávali, ani s manželkou. Hovoríme im: „Nerozdávajte svoje zlato, dokým nie je skutočne vaše!“

Ak raz niečo vložíme do slov, ako by sme to zafixovali na film, zarazili to na danej úrovni, a tým sa často zamedzí ďalšiemu rastu. Slovami svoju skúsenosť človek polapí a omnoho viac by úprimne nemal ani očakávať. Namiesto pokračujúcej skúsenosti sa z nej stáva skôr majetok ega. Potom nemôže dôjsť k postupnému rozvíjaniu ani k hlbšej syntéze, z ktorých sa stáva skutočné zlato, vaše vlastné zlato, zlato nadobro integrované, a človek príde o ten kúsoček, ktorý už mal.

Preto nikdy nevydávajte svoje najhlbšie skúsenosti, kým ste ich neintegrovali ako svoje vlastné.

Ako obvykle používam svoje zlato?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň dvadsiaty ôsmy

„„Pretože každému, kto má, totiž bude dané a pridané; kto nemá, bude odňaté i to, čo má.“ (Mt 25; 29)

Dokým neobjavíme svoju vlastnú identitu a nadanie, mávame sklony idealizovať si druhých, napodobňovať ich a stavať ich na piedestál. A svoju silu delegujeme na nich, namiesto toho aby sme ju hľadali v sebe a čerpali zo svojich vlastných zdrojov. Ide o istý typ milostného vzplanutia, anglicky infatuation – z latinského ignis fatuus, „falošný oheň“, ktorý nás nakoniec sklame a rozčaruje.

Často sa zamiluvávame do ľudí, ktorí zdanlivo vládnu nejakou silou, po ktorej sami túžime: fyzickou príťažlivosťou, peniazmi, postavením, talentom alebo vplyvom. Uctievame druhých za to, že niečo dočasne vykonávajú za nás, tým sa ale nestretáme s vlastnou hodnotou a s vlastným základom. Svoje zlato budeme skôr alebo neskôr z tejto dosť neistej úschovne aj tak musieť vyzdvihnúť. Ak tak neučiníme, zostaneme večne chudobný.

Kde je práve teraz moje zlato?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň dvadsiaty siedmy

„Mnoho východných tradícií nedovoľovalo mužom študovať spiritualitu najmenej do obdobia okolo tridsiateho piateho roku života. C.G. Jung uplatňoval podobné obmedzenie na študentov vo svojom inštitúte v Zurrichu. V katolíckej cirkvi sa muž nemôže stať biskupom pred tridsiatym piatym rokom.

Prejavuje sa tu kolektívna mužská múdrosť, ktorá vie, že pokiaľ sa muž vydá na cestu príliš skoro, potom pravdepodobne doposiaľ dostatočne nemiloval, alebo dostatočne nezlyhal, alebo dostatočne netrpel, aby mohol poznať terén cesty v jeho najzakladanejších ohľadoch. U takéhoto muža je veľká pravdepodobnosť, že použije Boha či náboženstvo na účel vlastnej kariéry alebo presadzovania ega, akokoľvek sa pritom bude zaprisahávať, že sa ničoho takého nedopúšťa. Privlastní si pár uhladených odpovedí, ktoré osobne nijako nepreveril a ktoré zhodou okolností prospievajú príbehu jeho osobného úspechu. V rannej fáze života si muž stále ešte stavia svoju súkromnú vežu a celkom určite nie je pripravený pomáhať komukoľvek druhému so stavbou tej jeho. Presne z toho dôvodu považovali takmer všetky kultúry náročnú iniciáciu za čosi, čo je pre muža nevyhnutné – rozumeli ľudskej povahe.

Ako láska, zlyhanie a utrpenie doposiaľ utvárali môj osobný vývoj?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň dvadsiaty šiesty

„Stredný vek zvyčajne znamená pre väčšinu mužov poslednú možnosť, kedy ešte môžu uskutočniť nejakú skutočnú zmenu. Pokiaľ muž do päťdesiatky nič podstatnejšieho nikdy neriskoval, pravdepodobne to znamená, že je príliš pevne zakorenený vo svojom každodennom živote, než aby mohol čokoľvek radikálne zmeniť.

V tom môže spočívať dôvod, prečo mnoho mužov prežíva krízu stredného veku – to Boh ešte posledný krát trasie stromom a pozýva nás. Vzdáte sa svojej ilúzie? Prestanete byť tým, kým si myslíte, že byť máte, a stanete sa konečne tým, kým v skutočnosti ste?

Dosiahol som v živote nejakého krízového bodu?

Pokiaľ áno, aké príležitosti mám ku zmene a objavovaniu?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň dvadsiaty piaty

„Jedna predstava vládne väčšine západných dejín: že svet je rozdelený na prirodzený a nadprirodzený. A tí z nás, ktorí vyznávame náboženský pohľad na svet, z týchto dvoch svetov často volíme ten nadprirodzený. Prírodný svet vidíme ako niečo, nad čo sa musíme povzniesť a prekonať to. Na túto snahu vzlietnuť do výšav nadprirodzena vynakladáme tak veľa úsilia, až sme zabudli (či úmyselne prehliadame) slová stredovekých teológov: milosť môže stavať výlučne na prirodzenosti. Tieto dva svety nie sú oddelené, ale vzájomne sa utvárajú a vyjavujú! Pre tých, ktorí sa naučili správne vidieť, je nadprirodzené všetko.

Musíme zostávať pevne ukotvený vo svojej vlastnej prirodzenosti, vo všedných udalostiach a v situáciách skutočného života, aby božská milosť mala niečo skutočného a dobrého, na čom môže stavať. Škandál a sklamanie, ktoré vyvolával Ježiš, spočívali v tom, že vypadal úplne ako všetci ostatní; pôsobil jednoducho až trochu príliš pozemsky, skutočne a reálne – a niekedy nepôsobil ani trochu duchovne. Keby vypadal nadprirodzenejšie, nikdy by sme ho nezabili.

Ako v skutočnosti vnímam svoj prirodzený život?

Kedy som sa pokúsil ho odvrhnúť v prospech niečoho nadprirodzenejšieho?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň dvadsiaty štvrtý

„Svoj život na tejto zemi berieme príliš na ľahkú váhu. Dovoľujeme ničenie Božieho stvorenia a spolupodieľame sa na ňom, napriek tomu, že zaň nesieme ako jeho správcovia zodpovednosť. K desivejším aspektom dnešného sveta patrí to, ako ľahko sa zmierujeme so zabíjaním ľudí, zvierat a všetkého, čo rastie, i Zeme samotnej. Čo to vypovedá o úrovni našej duchovnej vyspelosti? Ničíme, a pritom istotne intuitívne tušíme, že zabíjanie je opakom lásky a úcty k Bohu, ktorý je Bohom života.

Vieme, že božskosť sa prejavuje vo všetkej stvorenej kráse a múdrosti, ktorá nás obklopuje. Napriek tomu práve my, ktorí by sme mali v rámci veľkej reťaze bytia predstavovať vyšší článok, ním nie vždy sme a často jednáme dosť sebestredne. Život je koniec-koncov jeden a náš postoj ku ktorejkoľvek z jeho častí má dopad na naše postoje všeobecne. Sv. Pavol hovorí, že slabším častiam tela by sme mali preukazovať „zvláštnu česť“ (1 Kor 12, 23). Pokiaľ sa však k takémuto článku veľkej reťaze života chováme s neúctou a ničíme ho, pretrhne sa celá reťaz a posvätno sa vytratí všade.

Akú osobnú skúsenosť mám so stvorením ako s posvätným?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň dvadsiaty tretí

„Je nevyhnutné, aby sme materiálnemu svetu vrátili jeho moc, dôležitosť, jeho dušu i jeho posvätnosť. Celá táto planéta je vskutku kúzelnou krajinou. Sv. František by vedome nešliapol ani na húseničku, ale radšej by ju zdvihol a položil vedľa cesty.

Sv. František z Assisi bol prvý kresťan, ktorý oslovoval ostatných tvorov „brat“ a „sestra“. Zvieratá, slnko, mesiac, rastliny i samotný vzduch vnímal ako tvory s dušou, s ktorými nadväzoval vzťah, nie ako púhe a obyčajné predmety k používaniu. V súčasnom svete, ktorý akútne trpí tým, čo spisovateľ Richard Louv nazýva „poruchou vyvolanou nedostatkom prírody“, je význam Františkovho prístupu nedoceniteľný. Zabudli sme, ako čítať a uctievať prvé zjavenie, ktorého sa nám od Boha dostalo.

Zbožné videnie prírody bude počiatkom skutočného osvietenia, spočívajúceho v konkrétnej láske k tomuto stromu, radosti z tohto zvieraťa, vnímavosti voči tomuto vánku a schopnosti vidieť Boha v tejto bolesti. A následne, obratom sa bude človek pýtať, aké všeobecné spoločenstvo sa to neustále rozvíja medzi ním a všetkým ostatným. Ide o to najveľkorysejšie a najlepšie všeobecné spoločenstvo svätcov.

S ktorými súčasťami stvorenia zakusujem zdieľané spoločenstvo?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň dvadsiaty druhý

„Základom pre morálku bude v budúcnosti predovšetkým Zem a povaha samotného kozmu, a nie náboženstvo (ktoré v tomto zmysle zatiaľ príliš dobrú prácu neodviedlo). Táto planéta, na ktorej všetci stojíme, nám povie, že musíme žiť prostý – jednoduchý život a že musíme žiť život zbožný, ktorý napĺňa práca a tvorivosť, namiesto výlučne konzumu a ničenia. A ak jer samo stvorenie Božím telom – viditeľným prejavom toho, kto je Boh –, nenavrátili by sme sa potom zase domov?

Toto poňatie morálky neznamená nejakú formu uctievania Zeme. Prijíma však Zem ako súčasť Božieho sebaprejavu, ako zjavenie posvätnej prírody, a teda ako niečo, čo je treba ctiť, rešpektovať a vo všetkých fyzických ohľadoch o to dôkladnejšie sa o ňu starať s rozumom i srdcom.

Príroda sama je prvé, najstaršie a najjasnejšie Božie Písmo.

Čo som sa od sveta prírody dozvedel o Bohu?

Ako sa môže môj život stať prostejším – jednoduchším a zbožnejším?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Deň dvadsiaty prvý

„Vzdelanie, sekulárne i náboženské, zásobuje ľudí už množstvo rokov ľahkými odpoveďami na otázky, ktoré si sami ani nepokladali. Ľudia tieto odpovede prijímajú príliš ľahko, a ony sa potom ponoria asi tak centimeter hlboko. Ba čo horšie, niektoré z týchto povrchných odpovedí sa pre určitých ľudí stanú pravdami, ktoré potom omieľajú po celý zvyšok života. Tento druh ľahko nadobudnutého poznania sa môže vytratiť rovnako rýchlo, ako sa objavil. Prečo? Pretože ide o poznanie, po ktorom sme neprahli a netúžili.

Ľahké odpovede nám občas slúžia k tomu, aby sme sa vyhli skutočným otázkam. Pretože už poznáme odpoveď, prestávame hľadať. Namiesto toho, aby sme vykročili na náročnú cestu ťažko vydobývanej viery, sedíme na zadku a nepohneme sa z miesta.

Mnoho mužov už dávno nevyrazilo na žiadnu cestu. Zmierili sa s jednoduchými odpoveďami skôr, než sa pobili s hlbokými otázkami.

Aké ľahké odpovede  som úprimne preskúmal a potom ich odkopol z cesty na svojej duchovnej púti?

Aké ľahké odpovede mi umožňujú, aby som sa ďalej vyhýbal zápasu a túžbe?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.