„Čím dlhšie som v Svojpomocnej skupine Dvanástich krokov, tým jasnejšie si uvedomujem, že závislosť je naozaj choroba, nutkanie, posadnutosť. Ale nebol som aj ja postihnutý chorým nutkaním? Nebol som rozhodnutý “zachrániť” závislého do rovnakého stupňa, do akého bol on závislý? Niet divu, že sa situácia stala bezvýchodiskovou s neodolateľnou silou, mnou, pokúšajúcim sa pohnúť nepohnuteľnou –závislosťou.
Musím si každý deň pripomínať, že zachrániť môžem len samého seba. Pre moje dobro a pre dobro mojej rodiny je nevyhnutné, aby som sa vyhýbal ceste sebaľútosti, hnevu a zúfalstva. Dnes viem, že nemôžem žiť život niekoho iného.
Pripomienka na dnešný deň
Keď sa sústredím na opravu vlastných nedostatkov a chýb, nemôže to mať nijaký nepriaznivý účinok na závislého. On má rovnaké právo a povinnosť vyriešiť si svoje problémy tak, ako som si ja vyriešil tie moje. Politika “ruky preč”, ktorú navrhuje Skupina, oveľa pravdepodobnejšie posilní jeho túžbu vyhľadať pomoc.
Modlitba
“Modlím sa, aby som sa naučil, že mojou úlohou nie je sme smerovať alebo ovládať inú osobu, nech mi je akokoľvek blízka. Takisto ju prestanem zachraňovať. Nemôžem žiť život nikoho iného, len svoj.”“