POĽSKO

S úctou si pripomíname poľských vojakov a jednotlivcov, ktorí sa podieľali na boji proti nacizmu a na oslobodzovaní nášho priestoru. Ich obeť si zaslúži pietnu spomienku.

Zároveň sa však nebudeme podieľať na politických oslavách poľského štátu bez historického kontextu. Dejiny medzi Slovenskom, Československom a Poľskom nie sú iba dejinami solidarity. Poľsko sa v roku 1938 podieľalo na zabratí časti československého územia a poľská armáda sa v roku 1968 zúčastnila invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.

Preto rozlišujeme medzi úctou k padlým a nekritickou oslavou štátnej moci. Pieta áno. Historická slepota nie.

8. máj pre nás nie je iba spomienkou na minulosť. Je pripomienkou, že fašizmus, imperializmus a politika nadradenosti nezmizli z Európy navždy iba preto, že boli vojensky porazené v roku 1945.

Dejiny nás učia, že totalita môže meniť symboly, vlajky aj ideologický jazyk, no jej podstata zostáva rovnaká: popretie slobody menších národov, právo silnejšieho rozhodovať o slabšom a ochota používať strach, násilie a vojnu ako nástroj moci.

Preto nemožno oddeliť rok 1945 od roku 1968 ani od udalostí po roku 2014. Sloboda nemá význam iba vtedy, keď ju získavame. Má význam aj vtedy, keď ju dokážeme brániť.

Pieta patrí padlým. Pravda patrí dejinám. A zodpovednosť patrí živým.