Denný blog

Radi píšeme úvahy. Nech už sú to akékoľvek myšlienkové kolotoče o nepreberných témach, máme to radi. Dnes to bude o bolesti.

Všetko sa to začína nevinne, myšlienkou. Uvedomením si skutočností, ktoré sa telo snaží komunikovať mysli. Zvyčajne túto komunikáciu nazývame emócie. Ako inak, nie je to jediné využitie emócií, avšak v tomto rozjímaní nad nesmrteľnosťou chrústa sa budeme venovať práve jemu.

Emócia nerada chodí sama, a tak si privádza svoje sestry, sesternice, susedy, náhodné okoloidúce, a aj miestne čarodejnice. Emócie sú takpovediac spoločenskí tvorovia: čím viac, tým viac. Tak si čas od času, pod čím si treba predstaviť niekoľkokrát do dňa, usporiadajú párty.

Ako sme spomenuli vyššie, uvedomíme si skutočnosť, že tieto slečny a panie a dámy sa domáhajú našej pozornosti, pričom majú pádne argumenty s váhou tehly obalenej kabelkou rútiacej sa na našu lebku. Myšlienočka je to vskutku jednoduchá: niečo cítime. Medzi prvým a druhým bodom životného rébusu nájdeme otázku: „Čo to sakra je?“ Príhodný postreh, že v daný moment netušíme, čo to je, nakoľko je to dav skandujúcich hormónov vo farbách dúhy, nás nijako neupokojí. Guľáš! Guľáš prázdnoty čiernej diery v srdci, okolo ktorej zápasí o prvenstvo v závode strach s hnevom a vinou, nad nimi pulzuje šedá opustenosť s krvavým zlyhaním. Kaleidoskopický tanec preludov: Sú skutočné vo svojej prítomnosti, vo svojej sile, vo svojom tlaku, vo svojej bolesti, a predsa sú len myšlienkou. V úvodzovkách „len“, lebo, čo je v hlave. to vraj nie je skutočné. Nám to príde mimoriadne skutočné!

Spočiatku vidíme chaos bezo zmyslu. Spočiatku. Ak necháme myseľ otvorenú, párty sa rozbehne v plnom prúde. Nereagujme. Dovoľme si to! Stretnime sa s naším vnútrom. Bude to bolieť. To nie je žiadna tuc-tuc a ping-ping párty. To je ťažko-kovové ááágrhhh. Škriabanie na srdce zvnútra. Škrípanie zubami. Zúrivý rev a ryk do straty hlasu, do prázdna, do ticha. Zavíjanie na mesiac. Skrúcanie sa vo vypätí v snahe o uvoľnenie, ktoré neprichádza a nepríde. A nevadí! Tak to má byť!

Nakoniec… po mnohých a mnohých návštevách do vlastných útrob srdca… Začneme nachádzať spoločný krok, takt, rytmus a tempo… ja a môj démon. Tancujeme spolu. V divokých zvukoch čardáša a s vášňou tanga, salsa erotikou.

Tancujme životom so svojím démonom.