Archív značiek: Strach

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na pondelok 25.10. 2021.

„Všetci vieme, že Boh je Otec, ale vedieť o tom a zažívať to sú dve rôzne veci. Niekedy sa ľudia pýtajú, čo robíme na našich cestách a jedna z odpovedí je, že ľuďom hovoríme o Bohu ako o našom Otcovi. Niektorí ľudia následne reagujú slovami: „Aha, viem.“ Keď si predstavím, že Stvoriteľ vesmíru je mojím Otcom a chce, aby som ho tak vnímala, slová „Aha, viem“ sa mi zdajú byť neprimerané.

Ježiš prišiel, aby nám daroval spásu, aby nás zachránil od našich hriechov. Urobil však niečo ešte úžasnejšie. Obnovil vzťah medzi Otcom a jeho deťmi. Siroty môžu mať otca, vdovy ochrancu, osamelí rodinu, kam patria, a väznení slobodu.

Po prvé, Otec čaká, aby si nás mohol adoptovať do svojej rodiny. Ako každý adoptívny rodič, dychtivo očakáva deň, kedy dostane svoje nové dieťa. Miesto je pripravené a my sme vítaní. Nemusíme si dohadovať stretnutie ako pri oficiálnej návšteve, alebo stáť v rade na audienciu. Sme rodina, ktorá je vítaná s otvorenou náručou, objatím a bozkami (Lk 15,20). Dvere sú vždy odomknuté a on čaká, kým ich otvoríme. Nie sme ako deti prichádzajúce do prázdneho domova, ktorý si musia sami odomknúť a sami sa tam obslúžiť. Máme novú identitu – sme Božie deti. Môžeme ho nazývať „Abba“ – menom, ktorým malé dieťa oslovuje svojho ocka. Na našom prvom seminári na Slovensku bol kňaz, ktorý dostal novú identitu. Povedal: „Prišiel som sem ako sluha a domov odchádzam ako syn.“ Bol adoptovaný.

Po druhé, okrem novej identity získavame aj nové prežívanie. Nedávno som počula svedectvo jednej pani, ktorá žila so strachom, až kým sa nestretla s Otcom na seminári Otcovo srdce. Strach odišiel. Aj po dvoch rokoch žije bez strachu – získala slobodu tým, že sa stala Otcovým dieťaťom. Ďalšie svedectvá hovoria o spolupatričnosti a o tom, že ľudia už neprežívajú osamelosť. Sirotské srdce prežíva strach, odmietnutie, potrebu podávať výkon, zatrpknutosť… Božie dieťa zažíva prijatie, bezpečie, lásku, radosť a intimitu. Celá životná skúsenosť sa mení.

A po tretie, máme budúcnosť. Sme dedičmi s každým duchovným požehnaním (Ef 1,3). Máme zmluvného Otca, ktorý dodržiava svoje sľuby. Aké sľuby si dostal od Otca? Tu je jeden z nich: Otec je tu s nami a neopustí nás. Cítim jeho prítomnosť pri každej dôležitej udalosti. Sleduje a povzbudzuje, aby sme boli nositeľmi jeho slávy. Utrpenie nás vedie k duchovnému rastu, keď skúmame, ako naše srdce reaguje na ťažkosti. Ježiš povedal, že v tomto svete budú ťažkosti, ale že sa môžeme radovať, pretože on premohol svet.

Poznáš Všemohúceho Boha ako svojho Otca? Akým menom ho nazývaš, keď s ním hovoríš?“

Paulo Coelho – Rukoväť Bojovníka Svetla 53.

„Bojovník svetla vie: každý má strach z každého.
Tento strach sa zvyčajne prejavuje v dvoch podobách: buď agresivitou, alebo poddajnosťou. Sú to dve strany toho istého problému.
Preto keď sa bojovník ocitne pred niekým, kto v ňom vzbudzuje strach, pripomenie si: i ten druhý má pocit neistoty. Prekonával podobné prekážky, prežíval tie isté problémy.
Vie sa však lepšie vyrovnať so situáciou. Prečo? Pretože strach je mu motorom, a nie brzdou.
Vtedy sa bojovník poučí od súpera a jedná rovnako.“

Vlastná úvaha
Niekedy môže byť strach v človeku tak hlboko zakorenený, že ho nie je sám schopný poznať. Ba čo viac, keď by ho náhodou mohol spoznať intenzívne ho udupe, nivelizuje. Strach je však možný spojenec. Môže byť zdrojom sily. Aj z udupaného strachu skrytého pod povrchom môže človek čerpať energiu a môže byť jeho hybnou silou. Avšak strach pod povrchom rastie nebadane a šíri sa a mocnie a bojovník o ňom nemá žiadnu vedomosť. Často celé roky a desaťročia. Až začne prerážať ako výtrysky čistej energie na nečakaných miestach vzdialených od bojiska. Potom, po rokoch bojov, kedy už bojovníkovi dochádza síl, začnú sa objavovať na všetky strany stále nové a nové bojiská. Nečakane. Náhodne. Lebo strach, zahnaný pod povrch, prerástol celý bojovníkov svet, a on si toho ani nevšimol.

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 16.01. 2021.

Sobota 16.1.2021

„Robert včera písal o tom, ako každý z nás vidí a počuje rôzne veci v tej istej situácii. Tak isto je to aj s Bibliou. Dvaja ľudia môžu čítať ten istý úsek a zobrať si z neho úplne iné posolstvo. Pamätám si, ako som raz pri modlitbe poprosila jednu ženu, aby sa pozrela na určitú časť Písma. Ja som tam videla povzbudenie a nádej. Ona videla strach. Prekvapilo ma to, lebo ja som nevidela to, čo videla ona. V skutočnosti ten úsek odhalil myšlienky jej srdca; jej srdce bolo zaťažené strachom. 

Božie slovo je ostrejšie ako každý meč. Tento obraz pôsobí nebezpečne. Sme poznaní intímne a nič nie je skryté; všetko je nahé a odhalené. Pri tomto obraze môžeme cítiť hanbu a možno sa chceme schovať. Musíme sa zodpovedať za naše skutky. Tento obraz môže spôsobiť, že sa cítime ako na procese v súdnej sieni. Ale my máme vznešeného veľkňaza, ktorý rozumie. Tým, že prišiel na zem ako človek, Ježiš trpel tak, ako trpíme my. Ježiš pozná každé pokušenie a tým, že bol slobodný od hriechu, bol schopný zvíťaziť nad smrťou. Bol vzatý do neba, zasadol po pravici Otca a žije, aby sa za nás prihováral. On je naším obhajcom, a ešte nikdy nijaký proces neprehral. Vďaka tomu, čo urobil, môžeme s odvahou pristupovať k trónu milosti. Prijímame milosrdenstvo, odpustenie a pomoc.

Ježiš vie všetko. On neodsudzuje, ale rozumie a prijíma nás takých, akí sme. Už nie je miesto pre hanbu, vinu, strach, alebo odsúdenie. Namiesto toho sa nám núka milosrdenstvo a milosť. Medzi nami a Ježišom už nie sú žiadne tajomstvá. Tajomstvá sú skryté veci, ktoré vytvárajú prekážky vo vzťahoch. Pred nejakým časom sme boli na seminári o kráčaní vo svetle. Po tomto seminári sme si s Robertom povedali o veciach, ktoré sme pred sebou ukrývali. Museli sme si navzájom odpustiť, ale tým, že sme to spravili, náš vzťah bol ešte bližší. Sú nejaké veci, ktoré v sebe ukrývaš a potrebuješ ich vyniesť na svetlo? Možno tým svetlom bude spoveď, alebo nová otvorenosť medzi tebou a niekým, kto ti je blízky. Ale buď rozumný v tom, pred kým sa otvoríš. Nie je dobré ísť s desaťtonovou dodávkou po moste, ktorý má nosnosť päť ton. Tým myslím to, že je dobré odhaliť to, čo je v tebe. Ale keď ten človek nie je schopný počuť to bez toho, aby to nejakým spôsobom poškodilo váš vzťah, potom je lepšie počkať. Ježiš sám povedal svojim učeníkom: “Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli.” (Ján 16,12)“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 29.09. 2020.

Utorok 29.9.20
„Narodil som sa v Londýne v povojnovej Británii. Vojna bola síce vyhratá, no za vysokú cenu. Toľko zranených a mŕtvych, toľko zničeného majetku, toľko otrasených nádejí a snov. Môj otec bojoval vo vojne od začiatku do konca. Tých šesť rokov malo na mladého muža zásadný vplyv a spôsobilo jeho emocionálnu zmenu. Mama mi povedala, že ako normálneho mladého muža som ho nikdy nepoznal. Myslím si, že môj otec po skončení vojny ešte dlho bojoval – vo svojom srdci. Nenávidel Nemcov za začatie vojny, pohŕdal Francúzmi, že sa príliš ľahko vzdali, a bál sa Rusov, ktorí hrozili rozpútaním ďalšej vojny. Jediní ľudia, ktorých mal rád, boli Briti. Jediní Briti, ktorých mal rád, boli moja matka a brat. Traumatické zážitky ovplyvňujú životy dlho potom, čo sa skončili. Aká škoda! Mohol mať oveľa pokojnejší život, keby dokázal zanechať svoje vojnové zážitky a začať odznova – ale to pre neho nebolo možné. Pamätám si ho ako nedostupného a utiahnutého, s častými výbuchmi zlosti.

Kedysi sa odohrala vojna medzi Satanom a archanjelmi. Vojna bola vyhratá, ale za vysokú cenu. Satan a jeho padlí anjeli boli zvrhnutí na zem, kde naďalej žijú, akoby vojna stále pokračovala. Démoni nenávidia anjelov, pretože ich porazili, pohŕdajú ľuďmi, pretože sa príliš ľahko vzdávame a boja sa Božích detí, pretože sa nimi nenecháme poraziť. Pravdou je, že bitka bola vybojovaná a vyhratá. Satan dokáže vplývať na Božie deti len vtedy, keď sa ho boja. Prebieha boj o srdcia a mysle ľudí, ale Ježiš už má víťazstvo pre tých, ktorí v neho dôverujú.

Čo teda s touto duchovnou vojnou? Máme si obliecť plnú Božiu výzbroj a potom stáť – Ef 6,11. Nemusíme bojovať, stačí stáť. Keď stojíme na Božích prisľúbeniach, diabol utečie. Prijmi lásku nášho Nebeského Otca a jeho dokonalá láska vyženie tvoj strach. Zabudni na bitky, ktoré sú za tebou, a bež za cenou večného života, ktorú zaručene dostaneš.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

Sobota 1.8.2020

„Herodes pôsobil ako mocný muž s veľkou autoritou, keďže bol kráľom, zatiaľ čo Ján bol bezmocný a v zajatí, pretože sa odvážil verejne hovoriť proti Herodesovi. Ale kto bol v skutočnosti slobodnejší?

Herodes žil v strachu. Bál sa rímskych autorít, keďže mohli ukončiť jeho vládu. Bál sa verejného odsúdenia jeho vzťahu s Herodiadou, ktoré nad ním vyniesol Ján Krstiteľ. Bál sa vzbury ľudu, ktorá mohla nastať, keby dal zavraždiť Jána Krstiteľa. Bál sa, čo si pomyslia ľudia po tom, ako dal svoj sľub. Neskôr musel žiť s výčitkami svedomia kvôli tomu, že dal zavraždiť Jána. Myslel si, že Ján sa vrátil v osobe Ježiša Krista. Herodes bol spútaný strachom a vinou. Napriek tomu, že bol v pozícii moci, bol to slabý muž. Reagoval pod tlakom, ktorý cítil od svojej manželky a zo strachu z názoru iných ľudí. Nemal odvahu verejne si priznať svoju chybu, ani cúvnuť a zmeniť názor. Všetci sme už niekedy v živote urobili zlé rozhodnutie, takže možno sa vieme s Herodesom stotožniť. Mal si odvahu odstúpiť od svojho rozhodnutia alebo napraviť neporiadok, ktorý si spôsobil? Bolo by vhodné poprosiť o odpustenie ľudí, ktorých tvoje rozhodnutie ovplyvnilo? Potrebuješ odpustiť sám sebe?

Ján, napriek tomu, že bol bol väzení, bol slobodný od strachu. Bol bezúhonným človekom, ktorý vyzval Herodesa tým, že hovoril s múdrosťou a pravdou; jeho slová často priťahovali Herodesa a chcel počuť stále viac. Ježiš uznal Jánovu veľkosť, keď povedal, že sa nenarodil zo ženy nik väčší, ako on. Si aj ty, tak isto ako Ján, povolaný hovoriť proti moci a nespravodlivosti? Ak áno, modli sa za Božie vedenie a načasovanie a za jeho slová, odvahu a múdrosť. 

Jánovi učeníci boli zarmútení a stratení, ale napriek tomu mali odvahu ísť a zobrať si jeho telo. Potom išli za Ježišom a povedali mu, čo sa stalo. Aj my sa môžeme v našich najtemnejších a najťažších momentoch obrátiť k Ježišovi a prijať útechu, ktorú potrebujeme.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

Utorok 14.7.2020

„Život v Anglicku sa ešte nevrátil do normálu. Jedného dňa som išla do obchodu kúpiť látku na záclony. Na vstup do obchodu čakali štyria ľudia, vzdialení od seba dva metre. Pri vchode bol každý poučený, že má použiť dezinfekčný prostriedok na ruky a postupovať podľa jednosmerného plánu. Pôsobilo to bezpečne. Po návrate do auta som si však uvedomila, že sa chvejem. Cítila som, ako mi búši srdce a zviera žalúdok. Vo vzduchu bol strach.

Kráľ Achaz sa chvel. Čelil strachu – jeho vlastnému strachu, aj tomu, ktorý bol vo vzduchu. Všetci sa báli. Stál pred silným protivníkom, ktorý ho zastrašoval útokom. Mnohí ľudia sú dnes vystavení zastrašovaniu, iných ohrozuje síce neviditeľný, no nebezpečný vírus. Veľa dnešných ľudí trápi strach, ktorý má korene v emocionálnych traumách z minulosti a niektorí majú obavy bez zjavného dôvodu. Pre dotknuté osoby sú všetky tieto strachy skutočné a opodstatnené.

Nepriatelia, ktorých sa Achaz bál, boli opísaní ako dymiace ohorené hlavne. Inými slovami, planuli hnevom, ale nemali moc. Už ste boli vystavení planúcemu hnevu? Vzbudzuje to strach, ale keď sa obrátime na Otca, pomôže nám ho prekonať. Je tiež dobré si uvedomiť, že nahnevaný človek vyjadruje svoju bolesť a zranenie. Ty si len povedal alebo urobil niečo, čo v ňom vyvolalo reakciu.

Izaiášova rada kráľovi a jeho rada pre nás je dávať pozor, zostať pokojní, nestrachovať sa a nestrácať odvahu. Odvaha neznamená nemať strach, ale postaviť sa mu tvárou v tvár a prekonať ho.“

#Zamyslenie #Hoxarovci #ZamyslenieManželovHoxarovcov #DennéZamyslenie #OtcovoSrdce #ZotcovhoSrdca #Achaz #Nepriateľ #Hnev #BlčiaciHnev #Otec #Strach #Bolesť #Zranenie #Reakcia #Izaiáš #Odvaha #Statočnosť

Žiadny strach

Deň dvesto siedmy

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

„Strach dostal v našej kultúre voľný priechod, pretože sme ho nikdy neuznali za jeden z hlavných hriechov. Podľa typológie enneagramu predstavuje strach základnú zložku osobnosti u zhruba päťdesiatich percent ľudí. Keď je okolo nás toľko strachu, je potrebné ho maskovať za niečo iné, trebárs za „obozretnosť“, „zodpovednú správu“ či „zdravý rozum“. Politici, odborníci, zadávatelia reklám i mediálni magnáti, tí všetci majú záujem na stupňovaní paniky, pretože vedia, ako dobre funguje.

Strach neidentifikovaný ako strach dusí vzťahy, otvorenosť i lásku. Keď máte strach zo všetkého a zo všetkých, je ťažké pestovať dobrosrdečnosť a spravodlivosť. Ste uzavretí a defenzívni, nedokážete dôverovať prítomnej chvíli. Možno že presnejšie by bolo tento neustály, bezdôvodný strach a pochybnosti o sebe samých nazývať úzkosťou. Pokiaľ tento vnútorný nepokoj neuznáme ako to, čím je, bude nás mať vo svojej moci. Nový zákon nás varuje viac než osemdesiatkrát, aby sme sa vyvarovali strachu. Ježiš svojich nasledovníkov neustále povzbudzuje: „Nemajte strach“, „Nebojte sa“, „Netrápte sa v srdciach“. A napriek tomu som nepočul, že by bol ktorýkoľvek kresťan obvinený z „hriechu“ strachu.

Čoho sa bojím? Ako hlboký je tento strach a ako dlho s ním už zápasím?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 233.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

#DeňDvestoSiedmy #ŽiadnyStrach #NemajteStrach #NebojteSa #NetrápteSa #Hriech #Strach #Enneagram #Ježiš #NovýZákon #PrítomnýOkamih

Ani ofenzívne, ani defenzívne

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto piaty

„Akonáhle si uvedomíme svoj tieň, vzniká pokušenie s ním bojovať. Ale pamätajte si jednu vec: tieň sa k nám vždycky natočí tou istou tvárou, akú my obrátime k nemu. Ak jednáme so svojim tieňom vľúdne, bude i on jednať vľúdne s nami. Keď sa naučíme tieň prijať a odpustiť mu, i on – zázračne – odpustí nám. Pokiaľ v sebe dokážeme prebudiť súcit s tým, čo o sebe zistíme, bude i náš tieň reagovať súcitom.

Pokiaľ ale zo strachu na tieň zaútočíme tieň nám útok oplatí. Prepadne nás zo zálohy vo chvíli, kedy to budeme najmenej očakávať. Snažíme sa naleštiť svoju falošnú lícnu stranu, ktorú sme si pre život vytvorili, a náš tieň sa priplýži zozadu. Kedykoľvek sa pristihnete, že sa chováte výrazne defenzívne, zvyčajne ste sa práve stretli so svojim tieňom.

Duchovný život je veľká recyklácia: nič sa nestráca. Všetko, čo sa nám kedy stalo, zostáva a pokiaľ to nezahojíme, bude sa to objavovať v nových a nových prestrojeniach. Robert Bly hovorí, že sa svojich démonov nikdy úplne nezbavíte, že ich iba vychovávate.

Ktorú tvár – zlobu, alebo súcit – práve teraz nastavujem svojmu tieňu?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 231.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

#DeňDvestoPiaty #AniOfenzívneAniDefenzívne #Tieň #BojSTieňom #PokušenieBojovať #VľúdnosťKTieňu #PrijaťTieň #OdpustiťTieňu #Odpustenie #Prijatie #Súcit #Útok #Strach #DuchovnýŽivot #NičSaNestráca #Démon #Démoni #Vychovávať

Pohliadnuť tieňu do tváre

Deň sto deväťdesiaty piaty

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

„Pohliadnite tieňu do tváre, ale nestotožňujte sa s ním. Predstavuje len časť toho, kým ste. Stotožňovanie sa s tieňom vedie k mnohému zlo vo svete. Ľudia vidia sami seba len ako tieň, ľpejú na svojom strachu, previnilosti a hanbe a nechajú sa nimi poháňať.

Pokiaľ sa nám podarí sa s tieňom stretnúť, našou reakciou pravdepodobne nebude zlosť, ale smútok. Keď sa muži stretnú s tým, čo tak dlho skrývali sami pred sebou, môžu potom nasledovať celé dni hlbokého zármutku. Zahliadneme, ako pochrámaní a dolámaní sme.

Hrdina v nás bude chcieť zaútočiť, zmeniť alebo poprieť existenciu toho, čo sa v tomto tieni nachádza. Alebo bude v pokušení dramatickým spôsobom to všetko niekomu zdeliť, aby nad tým získal vládu. Svätec nad tým tieňom len zaplače a odpustí mu – a v tú samú chvíľu odpustí sám sebe, že je len človek. Otvorí náruč tomu, čo doposiaľ žilo vo vyhnanstve, a privádza to domov. U svätého Františka práve to symbolizovalo objatie a pobozkanie malomocného, čo považoval za moment svojho obrátenia.

Keď sa stretnem s tieňovými aspektami seba samého, aká je moja prvá reakcia?
Aké sú zdravé cesty, ako by som na svoj tieň mohol reagovať?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 221.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

#PohliadnuťTieňuDoTváre #Tieň #DeňStoDeväťdesiatyPiaty #NestotožniťSaSTieňom #StotožňovanieSTieňom #Strach #PocitViny #Hanba #StretnutieSTieňom #Zlosť #Smútok #Zármutok #Hrdina #Odpustenie #OdpustiťTieňu #OdpustiťSebe #OdpustiťŽeSomLenČlovek #OdpustiťSámSebe #Obrátenie

Vinný podľa obavy

Deň sto deväťdesiaty tretí

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

„Muži, ktorí nemajú kontakt so svojim tieňom, mávajú sklony cítiť sa zbytočne previnilo. Bolo na nich uvalené bremeno nároku, že musia byť dokonalí chlapci a muži, aby urobili radosť tatinkovi-Bohu. Rozsah ich viny či hanby im ani nemusí byť známi, pretože ju potlačujú. potreba byť neustále dokonalí a mať všetko pod kontrolou ochromuje ich schopnosť použiť k riešeniu svojho tieňa zdravý rozum.

Ako môžeme pohliadnuť do tváre svojmu tieňu bez toho, aby sme sa ním nechali odsúdiť či sa s ním stotožnili? U tých, kto boli k náboženstvu vedení odmalička, môže často koreň problému spočívať v určitej predstave, ktorú si o Bohu urobili. Keď si myslíme, že Boh miluje len tých dokonalých, budeme sa snažiť, aby sme nemali nič spoločné s vlastnými nedokonalosťami. Ale čo by to bolo za nízkeho a slabého Boha? Neponúkol nám snáď Ježiš radikálny obraz omnoho súcitnejšieho Boha – Boha, ktorý z nás má radosť? Veríme Ježišovi, alebo svojmu emocionálnemu naprogramovaniu? Počúvajte, prosím, čo hovoria svätci a mystici: Boh nikdy nevedie dušu pomocou previnilosti, hanby ani strachu, ale vábi k sebe dušu skrze lásku.

Ako myslíte, že Boh reaguje na vaše nedokonalosti, slabosti a hriech?
Ako sa vaše vnímanie Boha zlučuje s tým, čo Ježiš učil o Otcovi?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné zamyslenia pre mužov; strana 219.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov