Archív značiek: Rozjímanie

Vďačnosti 13

  1. Ďakujem za ráno, že som mohol a dokázal vstať na zvuk budíka o 06:00.
  2. Ďakujem za ráno, že som mohol a dokázal užiť lieky hneď ako vstanem, lebo som si ich večer pripravil aj s vodou.
  3. Ďakujem za ráno, že som mohol a dokázal hneď ísť do kúpeľne a dať si vlažnú sprchu a potom sa učesať.
  4. Ďakujem za ráno, že som mohol a dokázal vypočuť si otca Šebastiána a jeho každodenné zamyslenie.
  5. Ďakujem za ráno a hudbu, ktorú môžem počúvať.
  6. Ďakujem za ráno, že som si mohol a dokázal som si pripraviť prekvapkávanú kávu v dripe.
  7. Ďakujem za ráno, že som mohol a oslovil som Ťa ako Otca a rozprával som sa s Tebou.
  8. Ďakujem za ráno, že môžem sledovať ako sa rozvidnieva vo svete.
  9. Ďakujem za ráno a za triezvu noc.
  10. Ďakujem, že môžem dávať tieto vďačnosti, že mám komu a že si skutočne v mojom srdci, nech už to znamená čokoľvek.

Day to daily little thought v. 1.04 (Denné premýšľania)

Rozjímanie – Meditácia – Úvaha – Zamyslenie – Modlitba

TAKÉ NIEČO

Meditácia nad nedeľným evanjeliom.

Úryvok: „Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči. Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu. Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia. Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť.“

Úvaha: Po ovocí ich poznáte. Kto je od Boha, prináša dobré ovocie.

Modlitba: Ježišu, Ty vieš, aké ovocie prinášam. Voveď ma do pravdy. Amen.

Úryvok: „Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli.“

Úvaha: Som ja ten nevidiaci, ktorý chce vidieť? Prichádzam za Ježišom s prosbou: „Aby som videl, Pane!?“ Priznávam si, že neviem, ale že verím? V tomto postoji je prítomná pokora pred Pánom, aj pred druhým človekom. Je to pravda o mne samotnom, pravda, ktorá oslobodzuje. „Neviem, ale verím!“ A možno skôr som ten, čo ani nevidí… myslím si, že vidím?
Koľkí pri Ježišovi hovorili, že vidia, hovorili, že vedia, hovorili, že poznajú… Ježiš im hovorí: „Keby ste videli, verili by ste!“ ale oni neveria, lebo sú presvedčení, že vedia. Postavili sa do role vlastníkov pravdy. Som ja ako kresťan katolík vlastníkom pravdy? Som ten, kto vie, alebo ten, kto v pokore verí?

Modlitba: Ježišu, Ty si Pravda, voveď ma do pravdy. Aby som videl, Pane. Amen.

Dnešná meditácia nad Božím slovom

„Obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život“ Ježiš Kristus nemyslí na pôst. Dnešné čítanie je o nádeji.

Všimnime si, na čo v skutočnosti dáva Ježiš dôraz: Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi. Bdejte celý čas. Modlite sa, aby ste mohli uniknúť pred tým, čo má prísť a postaviť sa pred Syna Človeka (Lk 21, 34 – 36). Ježiš pokračuje v svojej dvojakej reči: Na jednej strane hovorí učeníkom o spustošení Jeruzalema (Lk 21, 5 – 28); na strane druhej je to Ježišova eschatologická reč (Lk 21, 5 – 36) – hovorí o posledných veciach, o konci života každého jedného kresťana, aj o konci sveta. To nám napovedá prvé čítanie, ktoré tiež hovorí o posledných veciach (Dan 7, 15 – 27). Prorokovi Danielovi sa hovorí vysvetlenie jeho videnia nasledovne: „Vláda moc a sláva všetkých kráľovstiev pod nebom bude odovzdaná ľudu svätých Najvyššieho.“ (Dan 7, 27a) Apoštoli, svätopisci i prví kresťania spolu s nimi sami seba nazývali svätými Najvyššieho (1 Pt 2, 9) (Kol 3, 12). Aj my kresťania dnešných čias, ak máme osobný vzťah s Kristom a v Ňom s Bohom Otcom prostredníctvom Ducha Svätého (Ef 2, 18), úplne oprávnene môžeme o sebe hovoriť ako o svätých Najvyššieho. Prichádzame do spoločenstva Cirkvi, aby sme slávili vykupiteľské dielo nášho Pána Ježiša a prijali Jeho samého – Živého Boha. Stávame sa Boho-stánkami Živého Boha (1 Kor 3, 16 – 17) a teda sme svätými Najvyššieho. Znamená to, že nehrešíme? Nie. Znamená to, že môžeme slobodne hrešiť? Nie. Ježiš nám hovorí bdejte. To hovorí aj apoštolom v Ghetsemanskej záhrade: „Bdejte so mnou a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia, lebo Satan si vás vypýtal, aby vás skúšal.“ (Lk 22, 40. 31.) Modlite sa, aby ste mohli predstúpiť pred Syna Človeka.“ (Lk 21, 36) Synom Človeka sa myslí Ježiš sám. Takže, čo znamená to Ježišovo varovanie pred obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, s ktorými máme bezo sporu skúsenosť, či už priamo alebo nepriamo? Kristus hovorí, aby nám neoťaželo srdce.
Ak nám totiž oťažie srdce starosťami, potom nemôžeme bdieť (Mt 26, 43) .
Ak nemôžeme bdieť, nemôžeme sa ani modliť (Lk 22, 45) (Mt 26, 40 – 41).
Ak sa nemôžeme modliť, ako môžeme očakávať stretnutie s Ježišom?
Na začiatku som hovoril, že toto čítanie je o nádeji. Boh je Pánom a Kráľom môjho života, môj stvoriteľ, je v mojom srdci a vie úplne presne, čo potrebujem. Smiem Mu dôverovať tak, ako verí malé dieťa svojej mame. (Ž 131, 2) (Oz 11, 1. 3- 4 8e – 9) Dokonca ma k tomu sám vyzýva! (Mt 18, 3) (Lk 18, 17) A preto sa pýtam slovami samotného Ježiša: „Môžeš si pridať starosťami čo i len jediný deň života?“ (Mt 6, 27) „Azda sa milujúci Boh nepostará o svoje deti?“(Mt 7, 9 – 11) (Lk 11, 11 – 13) Zaraz sa postará (Lk 18, 7 – 8), ba už sa stará (Ž 40, 18) (1 Pt 5, 7). Veríme tomu? Verme tomu! Amen. 

Richard Rohr – Na prahu premeny 246.: Ochota ponúknuť dar

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto štyridsiaty šiesty

„Pri kresťanskej eucharistickej bohoslužbe prinášajú ľudia k oltáru chlieb a víno, a posvätený pokrm sa potom zase z oltára vracia k tým, ktorí ho predtým priniesli. Tento pohyb je dobrý: čokoľvek sme ochotný odovzdať , vracia sa nám ako Večný Kristus. „Čokoľvek je ponúknuté ku Vteleniu, je týmto vykúpené,“ hovorili niektorí ranní cirkevní otcovia.

Tomu rozumie každý rodič. Keď vám dieťa prinesie svoje čmáranice a maľovky, radostne sa usmejete a vystavíte ich na chladničke! Dieťa prekypuje uspokojením a pýchou. Samozrejme, že to nie je žiaden van Gogh, ale na tom nezáleží. Nebola to dokonalosť daru, ale Janíčkova ochota a túžba dať dar, čo vám spravilo radosť a čo stvorilo vskutku „sviatostnú“ chvíľu. S Bohom je to rovnaké. Každý deň prapodivne odopierame sviatosti sami sebe tým, že lipneme na akejsi dokonalosti a mágii.

Ako vidím sám seba v najvyššej realite Božej?
Dokážem si predstaviť seba samého ako vždycky napojeného a neustále prebývajúceho v tejto nekonečnej láske?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 275.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov