Archív značiek: Paulo Coelho

Paulo Coelho – Rukoväť Bojovníka Svetla 60.

„Bojovník vie, že čas od času dochádza k prerušeniu bitky.
Vynucovať si boj nikam nevedie; je treba mať trpezlivosť, čakať, až sa sily znovu stretnú. V tichu bojového poľa bojovník počuje, ako mu búcha srdce.
Uvedomuje si, že je napätý. Že má strach.
Bojovník hodnotí svoj život; overuje si, či má ostrý meč, spokojné srdce, vieru, ktorá roznecuje dušu. Vie, že údržba je rovnako dôležitá, ako akcia.
Vždy niečo chýba. A bojovník využíva chvíľ, kedy čas otáľa, aby sa lepšie vyzbrojil.“

Paulo Coelho – Rukoväť Bojovníka Svetla 59.

„Každý Bojovník Svetla je dôveryhodný.
Dopúšťa sa chýb, občas si pripadá dôležitejší, než skutočne je. Ale neklame.
Keď usadne ku ohňu, rozpráva sa so svojimi druhmi a družkami. Vie, že jeho slová zotrvajú v pamäti Vesmíru ako doklad toho, čo si myslí.
A Bojovník uvažuje: „Prečo toľko hovorím, keď často nedokážem spraviť to, čo hovorím?“
Srdce odpovedá: „Pokiaľ verne hájiš svoje názory, musíš sa vynasnažiť, aby si žil v súlade s nimi.“
A pretože si Bojovník myslí, že je tým, o čom hovorí, nakoniec sa v tom, čo hovorí, taktiež zmení.“

Paulo Coelho – Rukoväť Bojovníka Svetla 58.

„Bojovník Svetla sa vždy snaží zlepšiť.
Každá jeho rana mečom so sebou nesie celé stáročia múdrosti a meditácie. Každá rana musí mať silu a obratnosť všetkých dávnych bojovníkov, ktorí dodnes ďalej žehnajú boju. Každý pohyb v bitke ctí pohyby, ktoré sa predchádzajúce generácie snažili preniesť prostredníctvom Tradície.
Bojovník rozvíja krásu svojich rán.“

Paolo Coelho – Rukoväť Bojovníka Svetla 57.

„Bojovník Svetla sa poučil, že je lepšie ísť za Svetlom.
On sám už zradil, klamal, zišiel z cesty, zahrával si s temnotami. A všetko mu stále vychádzalo – ako by sa nič nestalo.
Priepasť sa však objaví naraz – z ničoho nič; Je možné spraviť bezpočet istých krokov – a jeden krok navyše učiní všetkému koniec. Vtedy sa bojovník zastaví, skôr než zničí sám seba.
Keď sa tak rozhodne, začuje štyri poznámky:
„Vždy si jednal zle.
Na nejakú zmenu si už moc starý.
Nie si dobrý človek.
Nič si nezaslúžiš“

Bojovník vzhliadne k nebu. A akýsi hlas mu hovorí:
„Môj milovaný, každý už urobil niečo zlého. Je ti odpustené, ale nemôžem ťa donútiť, aby si odpustenie prijal. Rozhodni sa.“

Skutočný Bojovník Svetla odpustenie príjme.“

Paulo Coelho – Rukoväť Bojovníka Svetla 56.

„Bojovník Svetla verí.

Pretože verí v zázraky, zázraky sa začnú diať.
Pretože je presvedčený, že myslenie mu môže zmeniť život, jeho život sa začne meniť.
Pretože vie isto iste, že nájde lásku, láska sa objaví.

Čas od času sklame. Niekedy býva zranený.
Vtedy počúva poznámky: „Ten je ale naivný!“
Ale bojovník vie, že to stojí za to. Na každú porážku má k dobu dve víťazstvá.
Vedia to všetci, kto veria. “

Vlastná úvaha
Bojovníkovi svetla sa môže stať, že prehrá všetky bitky a predsa vyhrá vojnu. Nebojuje sám, ale pod vlajkou Víťaza!

Paulo Coelho – Rukoväť Bojovníka Svetla 55.

„Bojovník Svetla pozná ticho, ktoré predchádza významnej búrke.
A toto ticho ako by hovorilo: „Všetko sa zastavilo. Bude lepšie odložiť boj a trochu sa pobaviť.“ Neskúsení bojovníci v tejto chvíli odkladajú zbrane a sťažujú si na nudu.
Bojovník v tichu spozornie; kdesi sa niečo deje. Vie, že ničivé zemetrasenia nastávajú bez varovania. Prechádzal už v noci lesom; akonáhle zver úplne stíchne, hrozí nebezpečenstvo.
Zatiaľ čo sa druhí rozprávajú, bojovník sa zdokonaľuje v zachádzaní s mečom a bedlivo sleduje obzor.“

Paulo Coelho – Rukoväť Bojovníka Svetla 54.

„Pre bojovníka neexistuje nemožná láska.
Nedá sa odradiť mlčaním, ľahostajnosťou, alebo odmietnutím. Vie, že pod ľadovou maskou, ktorú si ľudia nasadzujú, je vrelé srdce.
Preto bojovník staví viac než druhí. Neustále vyhľadáva niečiu lásku, i keby to znamenalo mnohokrát započuť slovo „Nie“, vrátiť sa domov porazený, pocítiť odmietnutie telom i dušou.
Žiadny bojovník sa nenechá zastrašiť, keď hľadá to, čo potrebuje. Bez lásky nie je ničím.“

Paulo Coelho – Rukoväť Bojovníka Svetla 53.

„Bojovník svetla vie: každý má strach z každého.
Tento strach sa zvyčajne prejavuje v dvoch podobách: buď agresivitou, alebo poddajnosťou. Sú to dve strany toho istého problému.
Preto keď sa bojovník ocitne pred niekým, kto v ňom vzbudzuje strach, pripomenie si: i ten druhý má pocit neistoty. Prekonával podobné prekážky, prežíval tie isté problémy.
Vie sa však lepšie vyrovnať so situáciou. Prečo? Pretože strach je mu motorom, a nie brzdou.
Vtedy sa bojovník poučí od súpera a jedná rovnako.“

Vlastná úvaha
Niekedy môže byť strach v človeku tak hlboko zakorenený, že ho nie je sám schopný poznať. Ba čo viac, keď by ho náhodou mohol spoznať intenzívne ho udupe, nivelizuje. Strach je však možný spojenec. Môže byť zdrojom sily. Aj z udupaného strachu skrytého pod povrchom môže človek čerpať energiu a môže byť jeho hybnou silou. Avšak strach pod povrchom rastie nebadane a šíri sa a mocnie a bojovník o ňom nemá žiadnu vedomosť. Často celé roky a desaťročia. Až začne prerážať ako výtrysky čistej energie na nečakaných miestach vzdialených od bojiska. Potom, po rokoch bojov, kedy už bojovníkovi dochádza síl, začnú sa objavovať na všetky strany stále nové a nové bojiská. Nečakane. Náhodne. Lebo strach, zahnaný pod povrch, prerástol celý bojovníkov svet, a on si toho ani nevšimol.

Paulo Coelho – Rukoväť Bojovníka Svetla 52.

„Počas prestávok medzi bitkami bojovník oddychuje.
Častokrát celé dni nič nerobí, pretože si to žiada jeho srdce; jeho intuícia však bdie. Bojovník sa nedopúšťa smrteľného hriechu lenivosti, pretože vie, kam by ho mohla zaviesť: k vlažnému pocitu nedeľného poobedia, kedy čas plynie a nič viac.
Bojovník tomu hovorí „Hrobový pokoj“. Pripomína si úryvok zo Zjavenia svätého apoštola Jána: „Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci, ani studený, už-už ťa vyvraciam z úst.“
Bojovník oddychuje a usmieva sa. Stále sa však má na pozore.“

Paulo Coelho – Rukoväť Bojovníka Svetla 51.

„Bojovník vie, že žiadny človek nie je ostrov.
Nemôže bojovať sám; nech je jeho plán akýkoľvek, závisí na iných ľuďoch. Musí prediskutovať svoju stratégiu, žiadať o pomoc a – vo chvíľach oddychu – mať u ohňa komu rozprávať príbehy z bojov.
Nepripustí však, aby si ľudia plietli jeho kamarátstvo s neistotou. Jeho činy sú zjavné, jeho plány tajné.
Bojovník svetla tancuje so svojimi druhmi, ale zodpovednosť za svoje kroky na nikoho neprenáša.“