Archív značiek: Odpustenie

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na pondelok 05.05. 2022.

Netvrdím, že zo všetkým plne súhlasím, no na zamyslenie to považujem za vhodné:

„V dnešnom čítaní Pavol rieši dilemu, ktorá vyvstala v korintskej cirkvi. Aj dnes sa vyskytuje v mnohých kresťanských komunitách. Ide o tento problém:

Keď ľudia veria, že všetky ich hriechy sú odpustené, môžu byť v pokušení pokračovať v páchaní hriechov. A tak sa stalo, že Božie odpustenie mohlo povzbudiť istého muža, aby žil v nemravnom vzťahu s manželkou svojho otca. Z toho vyplýva, že dotknutá žena nie je jeho matkou a tiež, že žena je stále vydatá za jeho otca, keďže sa nazýva manželkou jeho otca. Pre Pavla je šokujúce, že cirkev v súvislosti s touto situáciou prejavovala skôr postoj hrdosti, než zármutok. Možno boli hrdí na to, že sú takou tolerantnou a inkluzívnou komunitou. Pavol však vysvetľuje kľúčový princíp, ktorý by sa dal vyjadriť takto: Je nám odpustené, pretože prijímame Ježiša za svojho Pána. No ak je Ježiš naším Pánom, potom sa nemôžeme správať spôsobom, aký by náš Pán nedovolil. Ak sa takto správame zo zvyku a dobrovoľne, potom to naznačuje, že Ježiš predsa len nie je naším Pánom. V dôsledku toho nám nemusí byť odpustené, a tak môžeme byť postavení pred súd.

Ako vo všetkom, aj tu sú koreňom problému pohnútky srdca. Jedna vec je byť pokúšaný a vo chvíli slabosti zhrešiť. Toto je úplne odpustiteľné, akonáhle to oľutujeme. Ale iná vec je zvykovo hrešiť v rámci dobrovoľne zvoleného životného štýlu a nemať z toho žiadne výčitky svedomia, ba naopak, byť na to hrdý. Pavol hovorí, že v takomto prípade je nutné danú osobu úplne odmietnuť. Netvrdí, že ten hriech je neodpustiteľný – duša tejto osoby teda môže byť spasená. Ale Pavol hovorí, že nemôže byť súčasťou komunity. Prečo? Pretože zlé správanie, ktoré je tolerované, môže povzbudiť ostatných, aby sa tiež správali zle. Takáto komunita by sa za veľmi krátky čas rozpadla v zmätku hriechu a sebectva. To by bol opak nebeského kráľovstva. Takže jedným z dôvodov na vylúčenie danej osoby je ochrana komunity.

Existuje však aj iný a oveľa lepší dôvod na vylúčenie takéhoto človeka. Myslím si, že tento akt odmietnutia zo strany komunity, z nebeského kráľovstva, má Pavol na mysli, keď hovorí: „…vydať satanovi na záhubu tela.“ Každý, kto opustí nebeské kráľovstvo a vráti sa do sveta, podlieha zničeniu svojho tela, pretože stratil večný život. V tejto situácii však stále existuje nádej. Možno sa človek v dôsledku tohto vylúčenia posunie od pýchy k smútku. Možno sa potom bude kajať, zanechá svoj predchádzajúci spôsob života, bude mu odpustené a jeho „…duch bude zachránený v deň Pána“. Lepším dôvodom na vylúčenie takého človeka teda je, že by to mohlo viesť k spáse jeho duše, ktorá je momentálne v ohrození kvôli nesprávne zvolenému životnému štýlu.

Takže poučenie pre nás je nasledovné: Ak je niekto vylúčený z nášho spoločenstva, mali by sme sa zaňho naďalej modliť, zostať v kontakte a nechať dvere otvorené pre prípad, že by sa chcel vrátiť. Treba mu povedať, aký je vzácny a ako veľmi komunita túži po jeho návrate, akonáhle sa rozhodne žiť v podriadenosti Ježišovej vôli, alebo sa aspoň bude chcieť podriadiť a pokúsi sa o to. Na druhej strane, ak človek zostáva v spoločenstve v otvorenom odpore voči Ježišovej vôli, všetci by sme mali nesúhlasiť so skutkami, ktoré koná. No nemáme ho súdiť. Čokoľvek viac než toto je zodpovednosťou vedenia spoločenstva. Následne by sme mali podporovať vedenie spoločenstva bez ohľadu na to, ako sa rozhodne. Dúfam, že Korinťania sa rozhodli podporiť Pavla, hoci nám nie je povedané, čo sa s tým človekom stalo. Vieme však, že nech sa mu stalo čokoľvek, sme povzbudení, aby sme sa ako spoločenstvo spojili nie so zlom a hriešnosťou, ale s čestnosťou a pravdou.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na štvrtok 27.05. 2021.

„Boh so svojím vyvoleným ľudom uzavrel dve zmluvy alebo dohody. Obe boli určené na riešenie problému hriechu, ktorý bol bariérou medzi Otcom a jeho deťmi. Keď už bol hriech vyriešený, Boh mohol mať blízky a dôverný vzťah so svojimi vyvolenými; mohol byť pre nich Otcom. 

V pôvodnej zmluve si Boh vybral Izraelitov ako svoj osobitný ľud; národ, ktorý chcel požehnať, aby prosperoval. Stará zmluva mala rôzne časti, ktoré vyvrcholili tým, že Mojžiš sa stretol s Bohom na hore Sinaj a prijal desať prikázaní a zákony pre život. Keby sa tieto zákony dodržiavali, ľudia by boli požehnaní. Ak však ľudia porušili zákony, nasledovali tresty. Izraeliti sľúbili, že urobia všetko podľa pokynov a obetujú zvieratá na ratifikáciu zmluvy (Exodus 24). Mojžiš potom šiel na štyridsať dní na horu. Izraeliti sa čoskoro odvrátili od Boha a vytvorili si vlastného boha, zlaté teľa. Celý Starý zákon hovorí o ľuďoch, ktorí súhlasili s nasledovaním Boha, ale v krátkom čase sa odvrátili. Keď sa život stal ťažkým a diali sa zlé veci, volali k Bohu a obrátili sa späť k nemu. Nanešťastie návrat bol krátkodobý a netrvalo dlho a znova zhrešili. Problém hriechu sa nevyriešil. 

Boh sa teda rozhodol pre novú zmluvu, ktorá je v Novom zákone. V novej zmluve sa Ježiš stáva obeťou za hriech. Je to obeta prinesená raz navždy, na rozdiel od obetí starej zmluvy, ktoré si vyžadovali pravidelné a opakované obetovanie. Nie je to len pre Izraelitov, je to pre celé ľudstvo, pre vás a pre mňa. Zaslúžime si to? Môžeme pre to sami niečo urobiť? Nie. Je to bezplatný dar od Ježiša pre nás a pre Otca, aby bolo možné obnoviť vzťah medzi nami.

Jeremiáš bol starozákonný prorok. Prorokoval o vyhnanstve Izraelitov, pretože sa odvrátili od Boha. Dal však tiež nádej na obnovu. 31.kapitola Jeremiáša je krásnym záznamom o Otcovej láske ku svojim deťom a prísľubom novej zmluvy, ktorú Ježiš ustanoví. Ak máte čas, odporúčam vám prečítať si túto kapitolu.

Pri poslednej večeri vzal Ježiš chlieb a víno. Lámal chlieb, aby ukázal, ako sa bude lámať jeho telo, a ponúkol víno predstavujúce jeho krv a jeho obetu za naše hriechy. Pretože bol čistý, nepoškvrnený a bez hriechu, mohol zomrieť a zaplatiť za všetky naše hriechy. Tak otvoril cestu k Otcovi.

Výsledkom je, že je nám odpustené, úplne odpustený každý hriech, ktorý vyznáme a za ktorý činíme pokánie. O týchto hriechoch nie sú nijaké záznamy, pretože Ježiš zaplatil cenu. Z tohto dôvodu by sme mali odpúšťať iným tak, ako nám bolo odpustené. Mali by sme tiež odpustiť sebe; nechceme, aby Ježišova smrť bola márna tým, že zostaneme v neodpustení. Je niekto, komu potrebujete odpustiť?

Okrem toho máme priamy prístup k nášmu Otcovi a môžeme s ním mať dôverný vzťah. Keď sa to stane, na rozdiel od Izraelitov už nie sme v pokušení hrešiť rovnako ako predtým. Poznáme zákony a chceme ich dodržiavať a jeho láska zmení naše srdcia. Preto je srdce také dôležité. Náš vzťah s Bohom je založený na tom, čo sa deje v našich srdciach. Ste pripravení pozvať Otca do svojho srdca?“

Richard Rohr: Zapriahnuť diabla pre dobrú vec

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto tridsiaty druhý

„Jednu z najsofistikovanejších a najvýstižnejších ilustrácií zla v Biblii nájdeme v podobenstve o mužovi, ktorý rozsieva na poli dobré semeno (Mt 13, 24). Jeho nepriatelia v noci zasejú do pšenice plevel. Keď to potom zistia majiteľovi služobníci, chcú kúkoľ vytrhať. Ale majiteľ im to zakáže: „pretože pri trhaní plevela by ste vytrhli z koreňov i pšenicu“. Povie im, aby počkali do žne, a potom môžu oddeliť pšenicu od kúkoľa. Tento príbeh nás nabáda, aby sme vlastné súdy nebrali príliš vážne či podľa nich nejednali príliš zbŕklo.

Kľúčovou otázkou dnešnej doby nie je, ako sa máme zla zbaviť, ale ako ho môžeme využiť k dobru. Ako môžeme takpovediac prinútiť diabla, aby pracoval pre nás? Presne to je funkcia odpustenia priestupkov učinených voči nám, odpúšťanie chýb, odpúšťanie sebe samým a odpúšťanie nepriateľom. Kedykoľvek niečo odpustíme, zapojujeme onú zlú udalosť do božských zámerov. To je jeden z dôvodov. prečo nemôžem opustiť Ježiša ani evanjéliá.

V akej situácii musíme práve teraz nechať kúkoľ rásť spolu s pšenicou?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 261.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 20.10. 2020.

Utorok 20.10.2020

„Poznáš nejaké múry rozdelenia? Existujú na mnohých úrovniach. Pavol hovoril o múre rozdelenia medzi Židmi a pohanmi. Skutočný múr sa nachádzal v chráme, ale bol prítomný aj na duchovnej úrovni: oddeľoval ich od Krista a od seba navzájom. Kde je múr rozdelenia, tam sme si navzájom cudzí, bez nádeje na dobré vzťahy.

Múr rozdelenia existuje aj medzi niektorými národmi, napríklad medzi Severnou a Južnou Kóreou. Kórejčania majú vo svojich telefónoch hroznú aplikáciu. Každú osobu s mobilným telefónom nepretržite lokalizuje a umožňuje sledovanie jej kontaktov. Teraz sa používa v súvislosti s Covidom. Zaviedli ju kvôli hroziacemu vojnovému konfliktu medzi týmito dvoma národmi. Aj medzi etnickými skupinami môže stáť múr rozdelenia: čierni a bieli, Rómovia a bieli. Poznáš to? Vyskytuje sa aj medzi susedmi, priateľmi a v rodinách. V niektorých rodinách je múr mlčania, ktorý pretrváva roky. Niečo sa stalo a vzťahy sa pokazili. Múr môže existovať aj vo vnútri človeka a spôsobovať, že tento človek odmieta určité aspekty svojho vlastného správania.

V Liste Filipanom 4, 2–3 Pavol prosí o zmierenie medzi dvoma ženami v cirkevnom spoločenstve. Keď sme spravovali hotel, potrebovali sme zmierenie. Rozpoznala som múr nepriateľstva, vytvárajúci bariéru medzi jedným človekom a mnou. Obaja sme pociťovali hnev, ktorý sa vylial na toho druhého, spôsobujúc bolesť a chlad. Navzájom sme sa odcudzili, vyzeralo to beznádejne. Potrebovali sme pomoc, aby sme sa dokázali zmieriť a potom sme boli schopní navzájom si odpustiť. Priateľstvo sa obnovilo. Odpustenie neznamená, že musíte mať blízky vzťah, ale odstraňuje múr rozdelenia, odcudzenie a beznádej. Výsledkom bol pokoj.

Jedného kurzu Otcovho srdca sa zúčastnili dvaja muži – Poliak a Rus, ktorý bol vojakom. Nenávideli sa z historických dôvodov. Odpustili a zmierili sa, s plačom sa objali. Na inom kurze niekoľko ľudí hovorilo o tom, ako ich rodiny trpeli pod komunistickým útlakom. Jedna pani následne vyjadrila svoj zármutok nad účasťou jej starého otca na tomto útlaku. Keď sa vrátila na svoje miesto, tí, ktorí boli zranení, ju prišli objať. Múr rozdelenia bol zbúraný.

Rozpoznal si vo svojom živote múr rozdelenia? Pochopenie zranenia a odpustenie toho, čo sa stalo, múr strhne. Odpustenie sa niekedy týka osobného zranenia, inokedy ide o rodinný problém, alebo o generačný problém, alebo dokonca o národný problém. Možno zvládneš odpustiť sám, možno potrebuješ pomoc. Nech je to tak alebo onak, povzbudzujem ťa, aby si odpustil a v tvojom srdci zavládne pokoj.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 13.09. 2020.

„Keď som bola dievča, zbierali sme sedmokrásky a trhali lupienok po lupienku tak, že sme pri tom odriekali “ľúbi ma, neľúbi ma.” Cieľom bolo zistiť, či ti chlapec, ktorý sa ti páčil, opätuje tvoju lásku. Nemusíme to robiť vo vzťahu s Otcom. Miluje nás a vždy bude. Nezávisí to od nás. Žalm 103 je zoznam toho, ako veľmi nás miluje. Každé vyhlásenie je ekvivalentné lupienku sedmokrásky a každý lupienok hovorí, ako veľmi nás miluje. Miluje nás tak, že nám odpúšťa všetky naše hriechy a uzdravuje nás zvnútra i zvonka. Miluje nás tak, že nás zachraňuje pred peklom a zlom a korunuje nás láskou a milosrdenstvom. Je láskavý a nežný a pomaly do hnevu. Miluje nás tak, že s nami nezaobchádza podľa našich hriechov. Ako je vzdialený východ od západu, tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.

Môžeš sa pozrieť na tento zoznam a spočítať lupienky Otcovej lásky, ktorú ti dal? Je dobré byť konkrétny. U mňa to je: Odpustil mi môj hnev. Uzdravil mi chrbát a svojou láskou zmenil moje srdce. Nikdy sa na mňa nehneval, neposudzoval ma ani neodsúdil … Takže aj ja, rovnako ako Dávid, môžem chváliť Pána. Pripojíš sa ku mne vo chvále?

Je nám odpustené. Všetko je odpustené. Ježiš zomrel na kríži, aby nám boli odpustené hriechy. Predstav si, že vezmeš hárok papiera a celý ho počarbeš čiernym atramentom. Tento papier predstavuje mňa a moje hriechy. Na odstránenie čiernych značiek nemôžem urobiť nič. Je ich toľko, že sú ako človek, ktorý má obrovský dlh. Ale Boh vo svojej dobrote vezme môj kúsok papiera a vráti mi ho čistý a nedotknutý. Môj dlh je vymazaný. Je mi odpustené. Teraz si predstav, že vidím iného človeka. Vidím aj jeho papier s niekoľkými symbolmi. Predstavujú nejaké veci, ktorými ma zranil a ja sa zameriavam na jeho chyby. Som nahnevaný, zatrpknutý a prechovávam zášť vo svojom srdci a neodpustím mu. Aké nespravodlivé! Zažil som veľké milosrdenstvo za svoje previnenie, ale ja nepreukážem ani trochu milosrdenstva inému človeku. Ježiš nás vyzýva, aby sme odpúšťali, tak ako nám bolo odpustené. Ak to neurobíme, potom nás zožerie hnev, horkosť a nenávisť a budeme ako muž, ktorý bol uvrhnutý do väzenia a mučený. Nie je to Otec, kto nás týra. Chce nám odpustiť. Sú to naše vlastné postoje, ktoré nám spôsobujú muky.

Uvedomuješ si, že v sebe prechovávaš hnev, nenávisť alebo trpkosť? Máš pocit, že si uväznený alebo prenasledovaný? Si schopný odpustiť každému, kto ti ublížil, a byť slobodný?“

Vlastná úvaha

Predstava, že odpustím každému, je pre mňa skutočne len predstavou. Ako to môžem povedať? Neviem o čom hovorím? Nezažil som odpustenie a lásku a prijatie? Môžem to povedať, pretože si myslím, že to tak je. Dať niekomu odpustenie pre mňa znamená prijať Božie milosrdenstvo, prijať Boží zákrok – zásah do môjho vlastného srdca, podstúpiť operáciu, kde sa Boh dotýka môjho zranenia, môjho boľavého miesta, krivdy, utrpenia, bolesti… Dať odpustenie druhému, to je Boží zázrak a nové stvorenie v mojom vlastnom srdci.
Ak odpúšťam sám zo seba, zvyčajne len prejdem do akejsi otupenosti na zlo druhého, zaujmem postoj ľahostajnosti k tomu, čo urobil alebo robí, alebo sa povýšim nad toho človeka, arogantne a pyšne sa tváriac, že som nad vecou. Či len ignorujem a odsúvam do zabudnutia, čo sa stalo. Niekedy „púšťam“ tú bolesť, krivdu, utrpenie von a používam k tomu rôzne ventily prejedanie, masturbáciu, cvičenie a pohyb s prekonávaním bolesti, hladovanie a odriekanie si, nakupovanie, alebo emócie, kedy sa vyzúrim, vyhnevám, vykričím, vyplačem. Týmto ventilom vylejem nádobu bolesti, ktorá sa plní z neodpustenia, a ona sa v zápätí začne znovu napĺňať.
„Koľko krát mám odpustiť,“ pýta sa Peter Ježiša. „77 ráz,“ odpovedá Ježiš. „To je nemožné,“ reaguje Peter. „Človeku je to nemožné, ale Bohu je všetko možné,“ zakončuje Ježiš.
Odpustenie druhému prijímam od Boha ako dar – pre seba samého! Odpustiť neznamená tváriť sa, že sa nič nestalo. Stalo sa. Potrebujem sa dokonca chrániť pred tým, aby sa rovnaká vec nestala znovu. Odpustením ja sám dovoľujem Bohu, aby, aj keď to bolí, uzdravil zranené miesta v mojom srdci. Mám potom dar rozumu, aby som sa nenechal znovu zraňovať.
Neverím na rýchle odpúšťanie. V živote ma najbližší vedia vážne zraňovať denno denne. Vážne zraňovať. Preto, teda aj preto vnímam odpustenie ako x-tý bod toho, čo sa vo mne odohrá v mojom vzťahu k tomu druhému človeku. Pripodobnil by som to k mokvajúcej, hnisajúcej, zapálenej rane. Kým sa zacelí, trvá to dlho. A ak do nej neustále niekto udiera, vŕta v nej – v živom a prináša do nej nečistoty, hojí sa len veľmi veľmi ťažko.
Povedať niekomu „Však mu/jej odpusti!“ môže byť ako povedať „Však si už konečne uzdrav tú otvorenú krvácajúcu, zapálenú a hnisajúcu ranu.“ Nešťastné je, keď by som to povedal človeku, ktorému z nej ešte trčí ruka toho druhého…

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

Štvrtok 20.8.2020

„Izraeliti išli svojou vlastnou cestou. Konali bez ohľadu na Božie zákony, konali mimo Božej svätosti a boli rozptýlení medzi národy. Otec však chcel obnoviť aj ich aj svoje meno. Sľúbil, že ich očistí a dá im nové srdce a nového ducha. Odstráni ich srdce z kameňa a dá im srdce z mäsa.

Boh sľubuje, že na nás naleje čistú vodu, zmyje všetky naše hriechy a obnoví našu radosť. Umožnil to, keď Ježiš zomrel na kríži. Nehľadá obete ani dobrý výkon alebo úspech. Nepotrebuje, aby sme niečo robili, ale hľadá jemné, nežné a otvorené srdce. Žiada nás, aby sme nezatvrdzovali svoje srdcia, ale držali ich otvorené.

„Zanechaj svoju minulosť.“ Tieto slová boli citátom z historickej drámy, ktorú som sledovala. Hlavnú postavu zradil jej bratranec. Bol pripravený zanechať minulosť a pohnúť sa vpred s obnoveným vzťahom. Jeho srdce bolo otvorené. Jeho bratranec mal niečo proti niekomu inému; minulosť ho stále držala. Jeho srdce bolo zatvrdené a zatvorené. Odpustí niekedy a zanechá minulosť? Urobil to, jeho srdce zmäklo a v rodine došlo k zmiereniu a obnoveniu vzťahov. Tento príbeh odráža podobenstvo v Matúšovi 18 o kráľovi, voči ktorému mali jeho sluhovia dlh.

Aj my môžeme mať mäkké a otvorené srdcia. Ježiš zomrel na kríži a medzi jeho poslednými slovami bolo „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“. Otec nám odpúšťa a Ježiš nás vyzýva, aby sme odpustili iným, tak ako bolo odpustené nám. Môžeme ostať zatrpknutí s tvrdými srdcami alebo môžeme odpustiť a prijať prísľuby jemného, nežného srdca.

Chcete zanechať minulosť a mať nové srdce? Potrebujete niekomu odpustiť?  Porozprávajte sa o tom s Bohom Otcom. Jeho láska vám pomôže zanechať minulosť.“

ZAMYSLENIE MANŽELOV HOXAROVCOV

Z Otcovho Srdca

Utorok 21.7.2020

„Včera sme sa pozreli na to, ako Boh zaplatil pokutu za všetko zlé, čo sme urobili. Dnes vidíme jeho charakter a jeho dobrotu, ktorá podnietila jeho konanie.

Spomínam si, keď som ako dieťa bola na prechádzke so svojím otcom. Svojou palicou kontroloval, či je cesta bezpečná, a tak ma viedol a chránil. Vzal ma na krásne miesta a staral sa o všetky moje potreby. Miloval ma a svoju lásku mi preukazoval darčekmi a spoločne stráveným časom, najmä na vode v člnoch. Dokážeš sa rozpamätať na krásne časy s tvojím otcom, keď bol pre teba predstaviteľom Otcovej lásky? Ak nie, môžeš mu odpustiť?

Mariánska priekopa je najhlbšou časťou oceánu, s hĺbkou asi 11 000 metrov. To, čo sa zahodí do tohto priestoru, sa už nedá získať späť. Keď Biblia hovorí, že Boh všetky naše hriechy zahodí do hlbín mora, rada si predstavím túto priekopu. Oddelil nás od našich hriechov. Možno niekde boli záznamy o všetkých veciach, ktoré sme urobili zle, ale Otec ich všetky vymazal. Je nám odpustené, sme vyhlásení za nevinných. Si slobodný od viny? Ak nie, On čaká, kým si odpustíš a zahodíš svoje hriechy do hlbín oceánu.

Nemusíme sa ho báť, pretože jeho hnev nepretrváva. Odpustil nám. Kríž vyriešil jeho hnev tým, že zaplatil cenu za naše hriechy. A v Knihe proroka Izaiáša 54, 9 dal zmluvný prísľub, že sa na nás už nikdy nebude hnevať. Boh dodržiava svoje sľuby. Možno sme zažili sklamanie z porušených sľubov, ale Otec nás nikdy nesklame. Potrebuješ odpustiť niekomu, kto nedodržal sľub, ktorý ti dal?

Je súcitný, miluje milosrdenstvo a dobrotu. Vedie nás do krásnej krajiny s bezpečnými pasienkami, chráni nás pred našimi nepriateľmi. Je dobrý, dobrý Otec a miluje svoje deti.“

#Zamyslenie #Hoxarovci #ZamyslenieManželovHoxarovcov #DennéZamyslenie #OtcovoSrdce #ZotcovhoSrdca

#Otec #MilujúciOtec #Milovať #Láska #Darčeky #SpoločnýČas #Odpustenie #Boh #BohOtec #MariánskaPriekopa #11000Metrov #Odpustené #VymazanýHriech #VyhlásenýZaNevinného #Nevinný #SlobodnýOdViny #Vina #Sloboda #Slobodný #Izaiáš #Iz54 #BohSaNehnevá #BohDodržiavaSľuby #Sľub #BohNesklame #NebojmeSa #NebojteSa #NebojSa #Súcit #Milosrdenstvo #Dobrota #Krása #Bezpečie #Ochrana #DobrýOtec #BožieDeti

ZAMYSLENIE MANŽELOV HOXAROVCOV

Z Otcovho Srdca

Piatok 17.7.2020

„Toto dnešné čítanie je o tom, kto má kontrolu. Farizeji si mysleli, že ich úlohou bolo kontrolovať iných ľudí, aby chránili Mojžišov Zákon. Preto povedali Ježišovi: „Pozri, tvoji učeníci robia to, čo nie je dovolené robiť v sobotu.“ Povedali to Ježišovi, aby kontroloval svojich učeníkov. Súdili aj Ježiša, keďže tí, čo porušili Zákon, boli jeho učeníkmi. V čom je ich pochopenie nesprávne? Mojžišov Zákon nebol napísaný, aby Izraelitov kontroloval, ale aby ich chránil. Aby ich ochraňoval pred kým? Nie pred Bohom, ale pred nimi samými a pred sebou navzájom. Ale motívom sŕdc farizejov nebolo Izraelitov ochrániť, ale chrániť Zákon pred skutkami Izraelitov.

Ježiš vysvetlil, že Dávid porušil Zákon, aby ochránil svojich mužov pred hladom. Taktiež aj kňazi, ktorí pracujú cez sabat, sú chránení pred zákonom, ktorý vyžaduje, aby odpočívali. Vo svete ľudia používajú moc, aby kontrolovali, ale v nebeskom kráľovstve Boh používa moc, aby ochraňoval.

Otec chce milosrdenstvo, nie obetu. A tí, čo nasledujú Ježiša, tiež chcú milosrdenstvo, nie obetu. Ale čo ty a ja? Keď sme zranení, vyžadujeme si, aby niekto trpel za to, že nás zranil? To je rovnaké ako vyžadovanie si obety. Alebo im ponúkneme milosrdenstvo tým, že im odpustíme? Ak sa rozhodneme im odpustiť, potom budeme spokojní. Ak budeme žiadať, aby trpeli, potom budeme sklamaní. Pečo? Pretože nás Otec im chce ponúknuť milosrdenstvo. Syn človeka je pánom soboty. To znamená, že Ježiš je väčší než Zákon. A ak si prajeme byť slobodní od súdenia druhých, potom musíme prenechať spravodlivosť jemu. Našou úlohou je ľudí milovať; dokonca aj svojich nepriateľov. Keď toto robíme, sme podobní nášmu Otcovi v nebi. A kto má teda kontrolu? Nikto! Nebeské kráľovstvo si cení slobodu viac než kontrolu. A koho chráni takáto perspektíva? Nás, a tiež aj tých, ktorí nás zranili.“

#Zamyslenie #Hoxarovci #ZamyslenieManželovHoxarovcov #DennéZamyslenie #OtcovoSrdce #ZotcovhoSrdca

#Kontrola #Súd #Milosrdenstvo #Izraeliti #Zákon #Farizeji #Mojžiš #MojžišovZákon #Ježiš #Učeníci #Dávid #Boh #NebeskéKráľovstvo #Odpustenie #Moc #MocKOchrane #MocKuKontrole #Obety #Otec #MilovaťNepriateľov #SynČlovekaJePánomSoboty #Zranenie #Utrpenie #Bolesť #Trest #Rozhodnutie

Rozžiariť sa!

Deň dvesto šiesty

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

„I keď portréty zvyčajne svätcov zobrazujú so smutnou a vážnou tvárou, ich životopisy ukazujú, že boli plní svetla a smiechu. Čo je to, čo oni vedeli, a my nie?

Tí, kto vydávajú množstvá energie na potlačovanie svojho tieňa, bývajú zvyčajne vážni a plní ťažoby. Držať ťažký poklop nad svojou temnou stránkou vyžaduje toľko energie, že nám potom už zostáva len málo síl na čokoľvek radostné, krásne alebo veselé. Ľudia potlačujúci veľký tieň zvyčajne postrádajú entuziazmus a uvoľnený zmysel pre humor. Ich dni sú radou mravných rozhodovaní medzi životom a smrťou, za všetkými vidia nejakú veľkú otázku, ktorú je nutné riešiť, a len vzácne sa dokážu rozžiariť. Všetko im pripadá monumentálne, i keď to nie je nutné a ani zodpovedajúce.

Videli ste niekedy obrázok dalajlámu? Stále sa usmieva. Človek nemôže nemať pocit, že sa postavil svojmu tieňu a že mu odpustil. Uvoľnia sa tým rôzne typy energie k súcitu a radosti.

Kto rozjasňuje môj život smiechom a veselosťou?
Som schopný žiť taktiež tak, a ak nie, prečo?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 232.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

#DeňDvestoŠiesty #RozžiariťSa #Tieň #OdpustiťTieňu #Odpustenie #Radosť #Smiech #Veselosť #Svätci #Dalajlama #Vážnosť #Ťažoba #Potlačovanie #PotlačovanieTieňa

Ani ofenzívne, ani defenzívne

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto piaty

„Akonáhle si uvedomíme svoj tieň, vzniká pokušenie s ním bojovať. Ale pamätajte si jednu vec: tieň sa k nám vždycky natočí tou istou tvárou, akú my obrátime k nemu. Ak jednáme so svojim tieňom vľúdne, bude i on jednať vľúdne s nami. Keď sa naučíme tieň prijať a odpustiť mu, i on – zázračne – odpustí nám. Pokiaľ v sebe dokážeme prebudiť súcit s tým, čo o sebe zistíme, bude i náš tieň reagovať súcitom.

Pokiaľ ale zo strachu na tieň zaútočíme tieň nám útok oplatí. Prepadne nás zo zálohy vo chvíli, kedy to budeme najmenej očakávať. Snažíme sa naleštiť svoju falošnú lícnu stranu, ktorú sme si pre život vytvorili, a náš tieň sa priplýži zozadu. Kedykoľvek sa pristihnete, že sa chováte výrazne defenzívne, zvyčajne ste sa práve stretli so svojim tieňom.

Duchovný život je veľká recyklácia: nič sa nestráca. Všetko, čo sa nám kedy stalo, zostáva a pokiaľ to nezahojíme, bude sa to objavovať v nových a nových prestrojeniach. Robert Bly hovorí, že sa svojich démonov nikdy úplne nezbavíte, že ich iba vychovávate.

Ktorú tvár – zlobu, alebo súcit – práve teraz nastavujem svojmu tieňu?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 231.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

#DeňDvestoPiaty #AniOfenzívneAniDefenzívne #Tieň #BojSTieňom #PokušenieBojovať #VľúdnosťKTieňu #PrijaťTieň #OdpustiťTieňu #Odpustenie #Prijatie #Súcit #Útok #Strach #DuchovnýŽivot #NičSaNestráca #Démon #Démoni #Vychovávať