Archív značiek: Mária

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Pondelok 06.06. 2022.

„Dnes si pripomíname, že Mária je Matkou Cirkvi. Mnohí katolíci ju vnímajú ako svoju duchovnú matku. Každé dieťa potrebuje fyzickú matku, aby ho utešovala, sýtila a povzbudzovala, aby ho milovala a pomohla mu prejsť z detského na zrelší spôsob myslenia. Rovnako, aj každé Božie dieťa potrebuje duchovnú matku. Niektorí očakávajú od Ducha Svätého, že naplní túto potrebu. Iní zisťujú, že príklad Márie im pomáha duchovne rásť. Avšak dávno predtým, ako sa narodila Mária, bola iná žena – úplne prvá žena, ktorej dal Adam meno Eva, pretože sa stala matkou všetkých žijúcich. Toto je veľmi zaujímavé tvrdenie a stojí za to sa nad ním zamyslieť. Čo znamená dnešné čítanie? Na fyzickej úrovni to zrejme znamená, že Eva sa stala matkou všetkých ľudských bytostí. Adam však bol tiež človekom a patril do kategórie všetkých žijúcich. Eva nemohla byť Adamovou fyzickou matkou, pretože bola stvorená až po ňom a z jeho tela. V čítaní sa však jednoznačne uvádza, že Eva sa stala matkou všetkých žijúcich. Možno teda existuje duchovný pohľad, podľa ktorého sa Eva stala duchovnou matkou celého ľudského rodu, vrátane jej manžela!

Tento pohľad dáva oveľa väčší zmysel, pretože Eva nikdy neprestúpila žiadne z prikázaní, ktoré jej Boh dal. (Keď Boh dával prikázanie Adamovi, ešte neexistovala.) Na rozdiel od Adama, nesnažila sa poprieť vinu za to, čo sa stalo. Jednoducho vysvetlila, že bola podvedená. Vidíme, že vo vzťahu k Bohu bola duchovne ďalej, než Adam. Zatiaľ čo sa Adam skrýval a odmietal vzťah, Eva ho vítala. A kúsok ďalej v Knihe Genezis čítame, že Eva ďakovala Bohu, keď boli počaté jej deti. Adamov vzťah s Bohom bol založený na strachu, Evin na vďačnosti. Vďačné srdce prináša útechu, vyživuje, miluje a je dobrým príkladom duchovného rastu.

Cirkev je založená na vzťahu s Ježišom, ako aj s Bohom Otcom. Preto môže byť Eva duchovnou matkou všetkých žijúcich, teda všetkých, ktorí majú vzťah s Bohom. Niekto iný však bol vybraný, aby sa stal matkou všetkých, ktorí majú vzťah s Ježišom. Bola to Mária, ktorá ako prvá uverila v Ježiša, keď prijala pozvanie sprostredkované anjelom Gabrielom. Bola to Mária, ktorá mala s Ježišom najbližší možný vzťah, keď bol ešte dieťaťom. Bola to Mária, ktorá podporovala a povzbudzovala Ježiša počas celého jeho života. Mária je teda naozaj prvou členkou Cirkvi, a preto ju katolíci uctievajú ako Matku celej Cirkvi.
Toto všetko je minulosť. Ale čo náš každodenný kresťanský život? Považujem za veľmi užitočné žiadať Máriu, aby sa za mňa modlila, keď zhreším. Viem, že matka je často prvou osobou, ktorá fyzicky utešuje, zoceľuje a povzbudzuje dieťa, ktoré spadlo. Mária robí presne to isté pre mňa, keď verím, že sa za mňa modlí. Vieme, že Ježiš ju počúva a vieme, že Ježiš môže každému človeku odpustiť a obnoviť ho. Samozrejme, viem, že Duch Svätý sa za mňa prihovára. No vždy mi prináša útechu, keď si pomyslím, že to robí aj Mária. Podporovateľov nikdy nie je dosť – najmä vtedy, keď som ja sám zo seba sklamaný.

Zdravas Mária, milosti plná, Pán s tebou.
Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, ​​Ježiš.
Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych, teraz i v hodinu smrti našej.

Ďakujem Ti!“

Homília pápeža Františka v Šaštíne

Šaštín, 15. septembra 2021

V Jeruzalemskom chráme sa Máriine ruky vystreli k rukám starého Simeona, ktorý mohol vziať Ježiša a spoznať ho ako Mesiáša poslaného pre spásu Izraela. V tejto scéne rozjímame o tom, kto je Mária: je Matkou, ktorá nám daruje Syna Ježiša. Preto ju milujeme a uctievame si ju. V tejto Šaštínskej národnej svätyni sa s vierou a úctou schádza slovenský národ, pretože vie že práve ona nám daruje Ježiša. V „logu“ tejto apoštolskej cesty je vyobrazená cesta vo vnútri srdca, nad ktorým sa týči Kríž. Mária je cestou, ktorá nás vovádza do srdca Krista, ktorý z lásky k nám obetoval svoj život.

Vo svetle evanjeliovej state, ktorú sme si práve vypočuli, môžeme hľadieť na Máriu ako na vzor viery. Rozpoznávame tak tri vlastnosti viery: cestu, proroctvo, súcit.

Máriina viera je predovšetkým vierou, ktorá sa vydáva na cestu. Ihneď po Anjelovom zvestovaní sa nazaretské dievča „vydalo na cestu a ponáhľalo sa do istého judejského mesta v hornatom kraji“ (Lk 1,39). Mária išla navštíviť svoju sesternicu Alžbetu. Nepovažovala za výsadu svoje povolanie stať sa Matkou Spasiteľa; nestratila jednoduchú radosť zo svojej poníženosti po tom, ako ju Anjel navštívil; nezostala stáť a nečinne kontemplovať samú seba medzi štyrmi stenami svojho príbytku. Naopak, žila svoj dar ako poslanie; cítila potrebu otvoriť dvere a vyjsť z domu; stala sa živým stelesnením tej netrpezlivosti, s akou Boh túži prísť k všetkým ľuďom a spasiť ich svojou láskou. Preto sa Mária vydáva na cestu: namiesto pohodlnosti zvykov si vyberá neznáme cesty; namiesto stability domácnosti namáhavú chôdzu; namiesto bezpečnosti pokojnej religióznosti riziko viery, ktorá sa otvára novým výzvam a tak sa stáva darom z lásky k blížnemu.

Aj dnešné evanjelium nám ukazuje Máriu na ceste: smerom k Jeruzalemu, kde spolu s Jozefom, svojím ženíchom, obetuje Ježiša v Chráme. Celý jej život bude cestou za jej Synom, ako jeho prvej učeníčky, až do cieľa, na Kalváriu, pod jeho kríž. Mária neustále kráča.

Takto je Panna Mária vzorom viery pre tento slovenský národ: viery, ktorá sa vydáva na cestu, vždy pobádaná jednoduchou a úprimnou zbožnosťou, vždy na púti, v hľadaní Pána. Kráčaním premáhate pokušenie statickej viery, ktorá sa uspokojí s nejakým obradom alebo starou tradíciou, vychádzate zo svojho vnútra, nesiete v batohu svoje radosti a bolesti a robíte zo svojho života púť lásky k Bohu a k bratom a sestrám. Ďakujem za toto svedectvo! A prosím vás, zostaňte na ceste, stále! Nezastavte sa!

Ešte chcem dodať jedno. Povedal som: „Nezastavte sa!“, lebo keď sa Cirkev zastaví, ochorie; keď sa biskupi zastavia, ochorie Cirkev; keď sa kňazi zastavia, ochorie Boží ľud.

Máriina viera je zároveň prorockou vierou. Svojím životom je mladé nazaretské dievča proroctvom Božieho diela v dejinách, Jeho milosrdného konania, ktoré vyvracia logiky sveta, povyšuje ponížených a rozptyľuje tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú (porov. Lk 1,52). Ona reprezentuje všetkých „chudobných Jahveho“, ktorí volajú k Bohu a očakávajú príchod Mesiáša. Mária je Dcérou Sionskou, ktorú zvestovali Izraelskí proroci (porov. Sof 3,14-18), Pannou, ktorá počala Emanuela, ktorý je Boh s nami (porov. Iz 7,14). Ako Nepoškrvnená Panna, Mária je ikonou nášho povolania: ako ona, aj my sme povolaní byť svätými a nepoškvrnenými v láske (porov. Ef 1,4), stávajúc sa obrazom Krista.

Proroctvo pre Izrael vrcholí v Márii, pretože ona v lone nosila Slovo, ktoré sa stalo telom – Ježiša. Ježišom sa úplne a definitívne zavŕšil Boží plán. Simeon o ňom povedal jeho matke: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať“ (Lk 2,34).

Nezabudnime na to, že nesmieme redukovať vieru na cukor, ktorý osladzuje život. To nesmieme. Ježiš je znamením, ktorému budú odporovať. Prišiel, aby priniesol svetlo tam, kde bola tma, čím sa temnota dostala na svetlo a musela ustúpiť. Preto proti nemu temnoty stále bojujú. Kto prijíma Krista a otvorí sa mu, vstane z mŕtvych; kto ho odmieta, uzatvára sa do tmy a je príčinou vlastnej skazy. Svojim učeníkom Ježiš vysvetlil, že nepriniesol pokoj na svet, ale meč (porov. Mt 10,34): totiž jeho Slovo je ako dvojsečný meč; vniká do našich životov, oddeľuje svetlo od temnoty a vyzýva nás si vybrať si: hovorí: „Vyber si!“ Pred Ježišom nik nemôže zostať vlažný alebo „sedieť naraz na dvoch stoličkách“. Nie, to sa nedá. Prijať ho znamená súhlasiť s tým, aby u mňa odhalil protirečenia, modly, vnuknutia zla, a aby sa pre mňa stal vzkriesením, lebo On ma dvíha, podáva mi ruku a pomáha mi znovu začať. Vždy znova ma dvíha.

A práve takýchto prorokov potrebuje aj dnešné Slovensko. Nejde o to, aby sme boli k svetu nepriateľskí, ale aby sme boli vo svete znamením, „ktorému budú odporovať“, kresťanmi, ktorí vedia svojím životom ukázať krásu Evanjelia, ľuďmi, ktorí nastoľujú dialóg, kde sú odlišné postoje, ktorí zjavujú bratský život, kde v spoločnosti panuje rozdelenie a nesvornosť, ktorí šíria príjemnú vôňu prijatia a solidárnosti tam, kde často prevládajú osobné a kolektívne formy sebectva, ktorí chránia a zachovávajú život tam, kde sa uplatňuje logika smrti.

A Mária, Matka putovania, sa vydáva na cestu; Mária Matka prorokovania; napokon Mária je Matkou súcitu. Jej viera je súcitná. Žena, ktorá samá seba nazývala „služobnicou Pána“ (porov. Lk 1,38) a ktorá sa s materinskou starostlivosťou postarala o to, aby nechýbalo víno na svadbe v Káne (porov. Jn 2,1-12), sa spolu so Synom podieľala na spásonosnom poslaní a išla s ním až pod kríž. V tej chvíli, v mučivej bolesti, ktorú zažila na Kalvárii, pochopila Simeonovo proroctvo: „A tvoju vlastnú dušu prenikne meč“ (Lk 2,35). Utrpenie umierajúceho Syna, ktorý na seba vzal hriechy a bôle celého ľudstva, preniklo aj ju. Ježiš s rozkmásaným telom, muž bolestí, ktorého zohyzdila zloba (porov. Iz 53,3); Mária, s rozdrásanou dušou; súcitná Matka, ktorá zbiera naše slzy a zároveň nás utešuje a pripomína nám, že v Kristovi je konečné víťazstvo.

Mária, Bolestná Matka, jednoducho zostáva pod krížom. Stojí pod krížom. Neutečie preč; nesnaží sa zachrániť si život; nepoužíva ľudskú lesť ani duchovné anestetiká, aby sa vyhla bolesti. Toto je dôkaz súcitu: zostať pod krížom. Zostať s tvárou plnou slzí, ale s vierou človeka, ktorý vie, že vo svojom Synovi Boh premieňa bolesť na radosť a víťazí nad smrťou.

Aj my, so zrakom upretým na Bolestnú Pannu Máriu, sa otvárame viere, ktorá sa stáva súcitnou a vedie nás zdieľať svoj život s tými, ktorí sú zranení, trpia alebo sú nútení niesť na pleciach ťažké kríže. Bratia a sestry, viera, ktorá nie je abstraktná, ale pobáda nás vcítiť sa a byť solidárnymi s núdznymi. Táto viera, podľa Božieho štýlu, pokorne a bez rozruchu odstraňuje bolesť sveta a zavlažuje spásou brázdy dejín.

Drahí bratia a sestry, nech vám Pán navždy zachová úžas, nech vám zachová vďačnosť za dar viery! A nech vám Preblahoslavená Panna Mária vyprosuje potrebnú milosť, aby vaša viera bola vždy na ceste, aby mala nádych proroctva a bola vierou bohatou na súcit.

Rozlúčkový pozdrav Svätého Otca na záver svätej omše

Drahí bratia a sestry! Nastal čas rozlúčky s vašou krajinou. Pri tejto Eucharistii som vzdával Bohu vďaky za to, že mi umožnil prísť sem medzi vás, ako aj za to, že som mohol ukončiť svoju púť v nábožnom objatí vášho ľudu spoločným slávením dôležitého náboženského a štátneho sviatku vašej Patrónky, Sedembolestnej Panny Márie.

Zo srdca ďakujem všetkým vám, drahí bratia biskupi, za celú prípravu a za prijatie. Ešte raz vyjadrujem svoju vďačnosť pani prezidentke republiky a civilným autoritám. Ďakujem aj všetkým, ktorí rozličným spôsobom spolupracovali, najmä modlitbou. A s radosťou opätovne pozdravujem členov a pozorovateľov Ekumenickej rady cirkví, ktorí nás poctili svojou prítomnosťou.

Nosím vás všetkých v srdci. Ďakujem všetkým! [po slovensky].

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na utorok 03.08. 2021.

„Deti mnohokrát vykríknu: “To nie je fér!”. Keď si toto spravil pre môjho súrodenca, musíš to isté urobiť aj pre mňa! Keď boli naše deti malé, staršie dieťa sme vychovávali podľa prísnejších pravidiel. Stalo sa, že mladšie dieťa niečo dostalo v mladšom veku len preto, že sme sa naučili robiť danú vec inak. Určite sa to mohlo javiť ako nespravodlivosť. Súrodenecká rivalita je bežná vec.

Dnes to pozorujeme medzi Mojžišom, Áronom a Máriou. Áron a Mária sledovali, ako bol Mojžiš vychovávaný na faraónovom dvore ako princ. Možno to porovnávali s ťažkosťami, ktoré museli sami prekonať. Teraz sa nachádzali na púšti a Mojžiš si zjavne myslel, že má špeciálny vzťah s Bohom. Nehovoril Boh aj cez Árona a Máriu? Veď to bol Áron, kto hovoril za Mojžiša v Egypte! Nemohol Boh opäť hovoriť cez neho? Nech už zmýšľali akokoľvek, bola v tom súrodenecká rivalita.

Boh komunikoval s Máriou a Áronom, ale nie takým spôsobom, ako si priali. Boh im to vysvetlil: proroci dostávajú sny a videnia, ale Mojžiš mal úžasné privilégium hovoriť s Bohom tvárou v tvár a zreteľne ho počuť. Keď Boh odišiel, Máriu pokrylo malomocenstvo a Áron spoznal svoj omyl a činil pokánie. Mojžiš sa následne prihováral za svoju sestru a ona bola uzdravená.

Keď robíme chyby, keď hrešíme, keď kričíme „To nie je fér!“, keď spochybňujeme Božie činy a plány, môžeme tiež volať k Bohu, aby vymazal náš priestupok, umyl nás a očistil. Keď to urobíme, Boh rýchlo odpovie: očistí naše srdce a obnoví nášho ducha. Je odpúšťajúcim Otcom. Ak spoznáš, že si spochybňoval Boha alebo si sa sťažoval na zvýhodňovanie súrodenca, odporúčam ti, aby si to vyznal a nechal sa oslobodiť.

Pri čítaní Matúšovho evanjelia si môžeme predstaviť samých seba v príbehu s Ježišom. Pošle nás do člna a my vyrážame na vzdialený breh. Ako by si reagoval, keď príde búrka? Ako by si sa cítil, keby k tebe Ježiš kráčal po vode? Chcel by si prijať pozvanie, ktoré dal Ježiš Petrovi, a vystúpiť z člna? Čo pre teba v tejto chvíli znamená vystúpiť z člna?“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na pondelok 29.03. 2021.

Čo by si robil, keby si mal k dispozícii 20 000 eur? Kúpil by si si auto, alebo by si investoval do prerábky bývania? Zaplatil by si si dovolenku, o ktorej si vždy sníval, alebo by si peniaze venoval na dobročinné účely?

Nardový olej, uchovávaný v alabastrovej nádobe, mal asi takúto hodnotu. Mária neurobila nič z vyššie spomenutých vecí, ale vyliala celý obsah nádoby na Ježišove nohy a potom ich utrela vlasmi, ako skutok vďačnosti a úcty, poklony a poníženosti.

Učeníci, najmä Judáš, boli rozhorčení. Judáš vyslovil svoj nesúhlas s plytvaním námietkou, že parfém sa mohol predať a peniaze rozdať chudobným. To bola síce pravda, ale jeho skutočným motívom bolo vlastné obohatenie. Navonok sa prejavoval ako starostlivý človek, ale motívom jeho srdca bola chamtivosť.

Ježiš vnímal Máriin skutok ako symbol jeho pohrebu. Pripravovala naň jeho telo ešte pred ukrižovaním. Príležitostí pomôcť chudobným bude ešte mnoho, pretože tí tu budú vždy, ale Ježiš je s nimi iba na obmedzený čas.

Máriin skutok je pre mňa výzvou. Myslím si, že by som reagovala podobne ako učeníci, pretože na plytvanie peniazmi som veľmi citlivá. Ježiš však videl do srdca Márie a Judáša. Nevidel plytvanie, ale láskyplnú úctu a utvrdil ju v tom, čo robila. Mária utratila svojich „20 000 eur“ na toho, ktorého milovala, kým sa ešte dalo.


Keby si bol na tejto hostine, aký dar by si priniesol Ježišovi? V mysli sa mi vynára vianočná pieseň: „Čo mu môžem dať, ja chudobný? …dám mu svoje srdce.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 08.09. 2020.

Utorok 8.9.2020

Boli sme na dovolenke v Škótsku, navštívili sme starobylé hrady a čítali sme o kráľoch a ich kráľovstvách. Králi hľadali moc, slávu a veľkosť. Väčšina z nich sa narodila ako privilegované osoby, ktoré svojich poddaných používali na to, aby dosiahli vytúženú moc a prestíž. Bojovali sa početné bitky, vyhasínali mnohé životy. Micheáš, spolu s mnohými ďalšími starozákonnými prorokmi, predpovedal príchod Ježiša, ktorý bude iným typom kráľa. Hovorí nám tri veci: Po prvé, vládca celého Izraela bude pochádzať z bezvýznamného miesta. Po druhé, tento vládca, tento kráľ, bude ako pastier, ktorý sa stará o svoje ovce a chráni ich. Po tretie, jeho veľkosť bude známa všade a prinesie pokoj. Aký kontrast s bojujúcimi kráľmi v Škótsku a inými ľuďmi, ktorí v dnešnej dobe hľadajú moc a veľkosť!

Matúš používa svoje evanjelium na to, aby opísal, kým Ježiš je a aká je jeho úloha. Začína jeho históriou. Je potomkom Dávida a Abraháma a ako taký plní sľuby dané obom týmto mužom. Je potomkom Dávida, ktorý bude sedieť na izraelskom tróne a vládnuť. Je potomkom Abraháma, semena, prostredníctvom ktorého bude požehnaná celá ľudská rasa. Ukazujú to štyri ženy patriace k jeho predkom: tri boli pohanky a jedna bola vydatá za pohana. Tri z nich cudzoložili, len jedna bola bezúhonná. Možno tým Matúš chcel ukázať, že ľudské zlyhania a chyby nebránia spojeniu s Ježišom. Jeho narodenie bolo nadprirodzené, keď panna otehotnela. Boh sa stal človekom a prišiel, aby bol s nami. Emanuel – Boh je s nami. Aký rozdiel oproti pozemským kráľom, ktorí sú iba ľuďmi, vzdialenými a nedostupnými!

Nakoniec nám Matúš hovorí o Jozefovi, spravodlivom mužovi. Opísal ho ako syna Dávida, človeka podľa Božieho srdca. Muža so slúžiacim srdcom, plného starostlivosti a súcitu, ktorý sa dobre správal k tým, čo s ním zaobchádzali zle. Hoci mohol Máriu nechať ukameňovať za zjavnú zradu, uprednostnil milosrdenstvo pred zákonom.

Ako teda môžeme nasledovať Ježiša a Jozefa? Akokoľvek malé a nepodstatné sú naše začiatky a akokoľvek nedôležito sa cítime, s Pánovou pomocou sa môžeme dostať do úžasných duchovných výšok. Sme povolaní, aby sme mali slúžiace srdce a aby sme si uvedomovali, že vnesenie pokoja do určitej situácie je odrazom Ježišovej prítomnosti v nás. Taktiež, ak s nami niekto zle zaobchádza, môžeme sa – rovnako ako Jozef – rozhodnúť, že s touto osobou budeme zaobchádzať dobre. Žehnám vám, aby ste dokázali žiť svoje životy ako Ježiš a Jozef. Blahoslavení sú tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi – a tými skutočne sme.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca

21.12. 2019. Sobota

„V Starom zákone nie je veľa statí, kde sa hovorí o Bohu ako o Otcovi, ale táto stať z knihy proroka Sofoniáša je jednou z nich. Prorok Sofoniáš vidí Boha ako Otca, ktorý má nádhernú dcéru menom Sion. Vzťah medzi Izraelitmi a ich Bohom je ako vzťah medzi dcérou a Otcom; cieľom tohto vzťahu je priniesť bezpečie. Dcéra sa nemá čoho báť. Jej Otec ju už nesúdi a odvrátil od nej aj jej nepriateľov. Kráľ je so svojou dcérou a ona sa už nemusí báť žiadneho zla. Prorok hovorí o budúcich časoch, kedy Pán Boh bude so svojou dcérou. On bude všemohúcim Spasiteľom. On bude s radosťou spievať nad svojou dcérou a obnoví ju svojou láskou. 

Prorok vidí vzťah, ktorý ešte len príde. Je celkom iný ako vzťah, ktorý bol medzi Bohom a jeho ľudom v tom čase. V Starom Zákone je Boh často nahnevaný, žiarlivý, požadujúci a spôsobuje strach. Jeho ľud sa ho bojí. Ale toto obdobie sa končí.Tento vzťah sa zmení a bude plný lásky a radosti. Ako? Tak, že Boh zruší rozsudok nad svojimi deťmi a odvráti od nich aj ich nepriateľov. On zoberie ich bremeno a strach zo Zákona. 

Mária nemá strach zo Zákona, keď počne svojho Syna, pretože Boh je s ňou. Je chránená pred súdom, ktorý plynie zo Zákona. Stretáva sa so svojou príbuznou Alžbetou a rozpráva sa s ňou. V tom momente sa dieťa v Alžbetinom lone zachvie radosťou. Prichádza obdobie dobrých vzťahov, radosti a bezpečia, presne tak, ako to predpovedal prorok Sofoniáš. 

Ako je to s tebou a s tvojím životom? Bojíš sa alebo cítiš neistotu? Alebo spievaš od radosti? Vynášaš nad sebou súdy alebo počúvaš svojho milujúceho Otca a prijímaš jeho chválu?

Ktorú zmluvu si si vybral pre svoj život? Každé dieťa na začiatku svojho života porozumie spravodlivosti. Keď však dospievame, zisťujeme, že každý si myslí, že má pravdu. Spravodlivosť a súd nie sú základom silného a pevného vzťahu. Môžeš sa vzdať svojej potreby mať pravdu a namiesto toho investovať do svojich vzťahov? To je to, čo urobil s tebou tvoj milujúci Otec. Máš nejaký vzťah, ktorý je založený na posudzovaní? Čo by si mohol dnes urobiť alebo povedať, aby si ukázal, že dávaš prednosť milosrdenstvu a láske? Keď to urobíš, budeš ako dcéra, ktorá sa chce zapáčiť svojmu milujúcemu Otcovi tým, že bude ako On.“

„Jasaj, dcéra sionská, plesaj, Izrael! Raduj sa a veseľ z plného srdca, dcéra jeruzalemská! Pán zrušil tvoj rozsudok, odvrátil tvojich nepriateľov. Kráľ Izraela, Pán, je s tebou, neboj sa nijakého zla! V onen deň povedia Jeruzalemu: „Neboj sa, Sion, nech ti ruky nechabnú! Pán, tvoj Boh, je s tebou, on je mocný, on ťa zachráni. Teší sa a plesá nad tebou, obnovuje k tebe svoju lásku, plesá nad tebou a jasá; ako v deň zhromaždenia.““  Sof 3, 14-18a

„V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.““ Lk 1, 39-45