Archív značiek: Denná meditácia

Richard Rohr: Na prahu premeny 142.: Zvládanie hnevu

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň sto štyridsiaty druhý

„Ešte dávno pred tým, než sa hnev stane v akomkoľvek zmysle „hriechom“, je emóciou, ktorá nám toho veľa prezrádza a je nevyhnutná. Sila a intenzita nášho hnevu nás občas natoľko zaskočí, že ho radšej vôbec neprejavíme, ani keby bol skutočný a oprávnený. Mnoho z nás je presvedčených, že pokiaľ svoj hnev neprejavíme, hnev jednoducho zmizne. Iný naopak prepadli návyku na ustavičnú nahnevanosť a svoj hnev prejavujú neustále.

Na hneve ako takom nie je nič zlého. Svojej nahnevanosti by ste sa nemali zbavovať skôr, než porozumiete tomu, čo vás v skutočnosti rozčuľuje. Aby ste porozumeli svojmu hnevu a jeho príčine, musíte sa k nemu prihlásiť a prepracovať sa ním. Bezdôvodný hnev neprospieva nikomu, a najmenej zo všetkého tomu, kto ho prežíva.

Nový zákon nám múdro radí: „Ak sa hneváte, nehrešte. Nenechajte nad svojim hnevom zapadnúť slnko a nedoprajte miesto diablovi“ (Ef 4, 26 – 27). Tento Duchom inšpirovaný autor to zhŕňa dobre: hnev pocíťte, zistite, čo sa od neho môžete dozvedieť, ale neidentifikujte sa s ním, inak vás zahubí.

Ako zaobchádzam so svojim hnevom?
Ako poznám, kedy som nahnevaný?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 168.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Richard Rohr: Na prahu premeny 139.: Posudzovanie dobrého a zlého

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň sto tridsiaty deviaty

„Keď sa pozrieme na svet, vidíme, ako si dobrí ľudia užívajú svoj šťastný život, ale vidíme taktiež dobrých ľudí, ktorí majú život veľmi ťažký. Omnoho náročnejšie je však priať, že vidíme ľudí zlých, ktorí vypadajú šťastne a zrejme sa im darí veľmi dobre, ako sa žaloval už Jób. V skrytosti sami seba utešujeme, že proti všetkému zdaniu títo ľudia určite nemôžu byť skutočne šťastní. Možno nechceme, aby boli šťastní. Chceme dostať svoju odmenu v plnej výške už teraz, lenže teraz a tu sú odmeny čiastočné a vystačia tak na to, aby nám priniesli určitý pokoj. Ja však verím, že byť dobrým je odmenou samé o sebe a že to prináša hlboký pokoj a radosť, a som presvedčený, že zlo je trestom samé o sebe a že prináša bezdôvodnú úzkosť a nepokoj. S úplným vyriešením týchto otázok sa však, ako sa zdá, čaká na večnosť.

Ak prehlasujeme, že ateisti, zloduchovia a zlý ľudia sú nešťastní, dokazujeme tým svoju obmedzenosť a zášť. Všetci žijeme v medzipriestorách viery a nikdy by sme nemali očakávať dokonalú logiku, trestajúcu spravodlivosť ani konečný súd už na tomto svete.

Zvolil som si život, ktorý žijem, len pre to, že je ľahký?
Alebo žijem svoj život naplno pre plnosť života, krásy, pravdy a radosti?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 165.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Richard Rohr: Na prahu premeny 15.: Zmysel Symbolov

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň Pätnásty

„Meč má vo väčšine svetových mytológií v prvom rade kladný význam: symbolizuje schopnosť rozlišovať a jednať rozhodne. Meč pomáha mužovi odlíšiť pocity od problémov, ktoré má riešiť. Pomáha mu určiť zodpovedajúce hranice a držať za v nich. Muž s mečom vie, kým je a kým nie je a čo je hodné ochrany.

Meč má i negatívny význam: zabíjanie a smrť. V duchovnom zmysle to však znamená nevyhnutnosť zabiť, či prinajmenšom poznať svoju temnú stránku, ono ničotné egocentrické ja. Okrem toho, ak sa má zrodiť muž, je potrebné, aby zomrelo chlapčenstvo a snaha „uchovávať si všetky možnosti otvorené“, čo bolí, a v kultúre, ktorá podporuje večnú adolescenciu, to bolí ešte viac. Meč teda môže symbolizovať zdravého bojovníka a jeho duchovné stránky i vo svojom negatívnom význame. Meč nemusí vždycky znamenať len násilie alebo hnev.

Kedy som poznal, že niečo v mojom živote skončilo?
Kde som našiel silu túto skutočnosť prijať?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 37.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Denná meditácia Richarda Rohra z Centra pre akciu a rozjímanie v utorok 03.08. 2021.: Všetci smútia – dar sĺz

„Ľudský inštinkt je blokovať utrpenie a bolesť. To platí najmä na Západe, kde sme boli ovplyvnení „racionalizmom“ osvietenstva. Ako môže potvrdiť každý, kto zažil smútok, nie je to racionálne. Naozaj nevieme, ako preciťovať bolesť! (to hurt) Jednoducho nevieme, čo robiť so svojou bolesťou.

Tradície veľkej múdrosti sa nás pokúšajú naučiť, že smútok nie je niečo, z čoho by sa dalo utiecť. Je to minimálny priestor, čas transformácie. V skutočnosti nemôžeme riskovať, že sa zbavíme bolesti, pokiaľ sa nenaučíme, čo nás musí naučiť a ona – smútok, utrpenie, strata, bolesť – nás vždy má čo naučiť! Väčšina z nás, obzvlášť muži, bola bohužiaľ poučená, že strata a smútok je niečo, čo je potrebné potlačiť, poprieť alebo sa im vyhnúť. Oveľa radšej by sme boli nahnevaní ako smutní.

Asi najjednoduchšia a najobsiahlejšia definícia smútku je „nedokončené zranenie“. Pripadá nám to ako démon, ktorý sa točí okolo nás a príliš to bolí, takže okamžite hľadáme niekoho iného, ​​koho by sme mohli viniť. Musíme sa naučiť zostať otvorení svojmu smútku, čakať v trpezlivom očakávaní, čo nás môže naučiť. Keď sa príliš tesne uzavrieme okolo svojho smútku alebo svojho zármutku, keď sa to pokúšame napraviť, ovládať to alebo tomu porozumieť, popierame len jeho lekcie.

Svätý Ephrem Sýrsky (303–373), učiteľ Cirkvi, považoval slzy za sviatostné znaky božieho milosrdenstva. Prikazuje: „Daj Bohu plač a rozmnož slzy v očiach; cez tvoje slzy a [Božiu] dobrotu bude duša, ktorá bola mŕtva, obnovená. “ Aký iný typ ľudského bytia ako väčšina z nás! V charizmatických kruhoch, v ktorých som sa zúčastnil svojich prvých rokov služby, boli sväté slzy bežnou skúsenosťou. Svätí František a Klára z Assisi údajne plakali stále – celé dni!

„Režim plaču“ je skutočne iný spôsob bytia na svete. Je to iné ako režim fixovania, vysvetľovania alebo ovládania. Konečne môžeme slobodne cítiť tragédiu vecí, smútok z nich. Slzy čistia šošovky očí, aby sme mohli začať vidieť jasnejšie. Niekedy musíme plakať veľmi dlho, pretože naše oči sú tak špinavé, že vôbec nevidíme pravdivo alebo dobre. Slzy prichádzajú len vtedy, keď si uvedomíme, že to nemôžeme napraviť a nemôžeme to zmeniť. Situácia je absurdná, je nespravodlivá, je nesprávna, je nemožná. Nemala zomrieť; nemal zomrieť. Ako sa to mohlo stať? Až keď sme vedení k okrajom vlastných zdrojov, môžeme sa konečne dostať do plačúceho režimu.

Môžeme povedať, že naše slzy nás očistili, že potom nemusíme viniť nikoho, dokonca ani seba. Je to úplná transformácia a očistenie duše a vieme, že to prišlo od Boha. Je to tak a nejako je v tom Boh.“