Archív značiek: Daniel

Dnešná meditácia nad Božím slovom

„Obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život“ Ježiš Kristus nemyslí na pôst. Dnešné čítanie je o nádeji.

Všimnime si, na čo v skutočnosti dáva Ježiš dôraz: Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi. Bdejte celý čas. Modlite sa, aby ste mohli uniknúť pred tým, čo má prísť a postaviť sa pred Syna Človeka (Lk 21, 34 – 36). Ježiš pokračuje v svojej dvojakej reči: Na jednej strane hovorí učeníkom o spustošení Jeruzalema (Lk 21, 5 – 28); na strane druhej je to Ježišova eschatologická reč (Lk 21, 5 – 36) – hovorí o posledných veciach, o konci života každého jedného kresťana, aj o konci sveta. To nám napovedá prvé čítanie, ktoré tiež hovorí o posledných veciach (Dan 7, 15 – 27). Prorokovi Danielovi sa hovorí vysvetlenie jeho videnia nasledovne: „Vláda moc a sláva všetkých kráľovstiev pod nebom bude odovzdaná ľudu svätých Najvyššieho.“ (Dan 7, 27a) Apoštoli, svätopisci i prví kresťania spolu s nimi sami seba nazývali svätými Najvyššieho (1 Pt 2, 9) (Kol 3, 12). Aj my kresťania dnešných čias, ak máme osobný vzťah s Kristom a v Ňom s Bohom Otcom prostredníctvom Ducha Svätého (Ef 2, 18), úplne oprávnene môžeme o sebe hovoriť ako o svätých Najvyššieho. Prichádzame do spoločenstva Cirkvi, aby sme slávili vykupiteľské dielo nášho Pána Ježiša a prijali Jeho samého – Živého Boha. Stávame sa Boho-stánkami Živého Boha (1 Kor 3, 16 – 17) a teda sme svätými Najvyššieho. Znamená to, že nehrešíme? Nie. Znamená to, že môžeme slobodne hrešiť? Nie. Ježiš nám hovorí bdejte. To hovorí aj apoštolom v Ghetsemanskej záhrade: „Bdejte so mnou a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia, lebo Satan si vás vypýtal, aby vás skúšal.“ (Lk 22, 40. 31.) Modlite sa, aby ste mohli predstúpiť pred Syna Človeka.“ (Lk 21, 36) Synom Človeka sa myslí Ježiš sám. Takže, čo znamená to Ježišovo varovanie pred obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, s ktorými máme bezo sporu skúsenosť, či už priamo alebo nepriamo? Kristus hovorí, aby nám neoťaželo srdce.
Ak nám totiž oťažie srdce starosťami, potom nemôžeme bdieť (Mt 26, 43) .
Ak nemôžeme bdieť, nemôžeme sa ani modliť (Lk 22, 45) (Mt 26, 40 – 41).
Ak sa nemôžeme modliť, ako môžeme očakávať stretnutie s Ježišom?
Na začiatku som hovoril, že toto čítanie je o nádeji. Boh je Pánom a Kráľom môjho života, môj stvoriteľ, je v mojom srdci a vie úplne presne, čo potrebujem. Smiem Mu dôverovať tak, ako verí malé dieťa svojej mame. (Ž 131, 2) (Oz 11, 1. 3- 4 8e – 9) Dokonca ma k tomu sám vyzýva! (Mt 18, 3) (Lk 18, 17) A preto sa pýtam slovami samotného Ježiša: „Môžeš si pridať starosťami čo i len jediný deň života?“ (Mt 6, 27) „Azda sa milujúci Boh nepostará o svoje deti?“(Mt 7, 9 – 11) (Lk 11, 11 – 13) Zaraz sa postará (Lk 18, 7 – 8), ba už sa stará (Ž 40, 18) (1 Pt 5, 7). Veríme tomu? Verme tomu! Amen. 

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na pondelok 22. 03. 2021.

„V Kristovi Ježišovi niet odsúdenia.
V Kristovi Ježišovi niet odsúdenia.
V Kristovi Ježišovi niet odsúdenia.

Vo svete je však mnoho odsúdenia. 

Zuzanu dvaja starší falošne obvinili. Ako sudcom im ľudia verili, a tak Zuzanu odsúdili na smrť. Zuzana sa rozhodla zostať čistá a radšej riskovať smrť, ako by sa mala poddať ich žiadostivosti. Boh vypočul jej volanie – mladý chlapec Daniel reagoval na Ducha Svätého, a tak bola nakoniec dokázaná jej nevina. Jej žalobcovia boli odsúdení a usmrtení.

Tí dvaja muži, ktorí videli Zuzanu, dovolili žiadostivosti, aby v ich srdciach nekontrolovateľne rástla. Nepočúvali Boha a nepripomenuli si spravodlivé rozsudky. Ich myšlienky a činy poháňala ich žiadostivosť.
Zuzanin príbeh mi pripomína svätú Máriu Goretti. V jedenástich rokoch ju chcel zneuctiť mladý muž, ktorý sa poddal vlastnej žiadostivosti. Ale pretože ho Mária kategoricky odmietla, zaútočil na ňu a zabil ju. Mária utrpela fyzické zranenia a zomrela. Obete zneužívania však neutrpia len fyzickú, ale aj emocionálnu ujmu.

„Väčšina obetí sexuálneho zneužívania… je vnútorne rozorvaná. Sú odsúdené na pomalú smrť – dlhé krvácanie ducha – kvôli vnútornému zmrzačeniu spôsobenému zneužívaním. Obeť je zmrzačená vo vlastných očiach. Iní v nej môžu vidieť krásneho a nadaného človeka, ale zneužitá osoba sa na seba pozerá s intenzívnym a často násilným odporom. Duch plače a duša krváca… Mnoho týraných detí nemalo silu ani schopnosť odolávať násilníkovi. No je dôležité si uvedomiť, že teraz, keď sú staršie a silnejšie, môžu sa voči týraniu brániť. Môžu zatvoriť uši pred strašnými klamstvami o nich samých, ktoré im násilník nahováral. Môžu sa na seba začať pozerať v pravde – ako na osoby veľmi milované Bohom.“ (CatholicIreland.net Saints July 6)

Žena pristihnutá pri cudzoložstve bola tiež milovaným Božím dieťaťom. Vedela, že konala zle, a že je vinná. Odsudzovala seba samú rovnako, ako ju odsúdili ostatní. Ich kritika bola oprávnená. Nie sme však povolaní súdiť, ale odpúšťať. Takto sa sv. Mária Goretti zachovala k mužovi, ktorý ju chcel zneužiť a ktorý ju zabil. Bála sa, že muž, ktorý ju napadol, pôjde do pekla. Nesmierne sa jej uľavilo, keď mu mohla z celého srdca odpustiť.

V dnešných čítaniach vidíme štyri rôzne situácie: osoba je nevinná, ale odsúdená ostatnými; osoba je vinná a žije s odsúdením druhých; osoba je vinná a aj sama sa odsudzuje; osoba bojuje proti žiadostivosti tela.

Ak si nevinnou obeťou, odporúčam ti nájsť si dôveryhodnú osobu, ktorej budeš môcť rozpovedať svoj príbeh. Ak patríš k vinníkom alebo bojuješ vo vnútri, uvedom si, že môžeš byť slobodný. Ak sa chceš zmeniť, bež k Ježišovi po pomoc a porozprávaj sa s ním. Oslobodí ťa od odsúdenia, ako to urobil pre ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Ako ďaleko je východ od západu, tak vzďaľuje od nás našu neprávosť (Žalm 103, 12). Zahodil všetky naše viny do morských hlbín (Mich 7,19). Odpúšťa všetko, čo sme urobili zle a na naše hriechy si už nespomenie (Jer 31,34). Svätá Mária sa za teba modlí, stará sa o zneužívaných aj o tyranov. Ježiš zaplatil cenu za každý hriech. Keď vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý, odpustí nám naše hriechy a očistí nás od každej neprávosti (1 Jn 1,9). Ak sa teda cítiš vinný, povzbudzujem ťa, aby si vyznal svoj hriech a vedel, že ti je odpustené.“

Richard Rohr: Vyhnanstvo ako liminálny priestor – Exhaust as liminal space

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto devätnásty

„Veľká časť práce, ktorú Biblia pripisuje Bohu, smeruje k tomu, aby zaviedla ľudí do liminálneho priestoru, udržala ich tam dosť dlho, aby pochopili niečo nového, a nakoniec ich zase vyviedla späť. Dramatickými symbolmi tohto procesu môžu byť Izraeliti v Egypte, Daniel v jame levovej, falošne obvinená Zuzana, Eliáš v jaskyni, Peter a Pavol vo väzení. Liminálny priestor je oným veľkým miestom učenia, základným momentom premeny.

Mnoho duchovných velikánov usiluje o to, prežiť celý život „na prahu“. Snažia sa žiť na okraji a na periférii systému, aby ich systém nevtiahol do svojich ilúzií a bonusov. Zámerne žijú „v nerovnováhe“ vzhľadom k tomu, čo väčšina z nás považuje sa normálny a zdravý rozum. Spomente si na radikálnu chudobu svätého Františka, dobročinnosť Dorothy Day, na životy takmer všetkých misionárov. Vedia, že nejaká forma vyhnanstva zo zabehnutého poriadku je jediným spôsobom, ako získať hlbšiu múdrosť a širší súcit.

Kto z tých, ktorých poznám, trávi mnoho času v premieňajúcom priestore?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 245.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov