Archív kategorií: Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na pondelok 05.05. 2022.

Netvrdím, že zo všetkým plne súhlasím, no na zamyslenie to považujem za vhodné:

“V dnešnom čítaní Pavol rieši dilemu, ktorá vyvstala v korintskej cirkvi. Aj dnes sa vyskytuje v mnohých kresťanských komunitách. Ide o tento problém:

Keď ľudia veria, že všetky ich hriechy sú odpustené, môžu byť v pokušení pokračovať v páchaní hriechov. A tak sa stalo, že Božie odpustenie mohlo povzbudiť istého muža, aby žil v nemravnom vzťahu s manželkou svojho otca. Z toho vyplýva, že dotknutá žena nie je jeho matkou a tiež, že žena je stále vydatá za jeho otca, keďže sa nazýva manželkou jeho otca. Pre Pavla je šokujúce, že cirkev v súvislosti s touto situáciou prejavovala skôr postoj hrdosti, než zármutok. Možno boli hrdí na to, že sú takou tolerantnou a inkluzívnou komunitou. Pavol však vysvetľuje kľúčový princíp, ktorý by sa dal vyjadriť takto: Je nám odpustené, pretože prijímame Ježiša za svojho Pána. No ak je Ježiš naším Pánom, potom sa nemôžeme správať spôsobom, aký by náš Pán nedovolil. Ak sa takto správame zo zvyku a dobrovoľne, potom to naznačuje, že Ježiš predsa len nie je naším Pánom. V dôsledku toho nám nemusí byť odpustené, a tak môžeme byť postavení pred súd.

Ako vo všetkom, aj tu sú koreňom problému pohnútky srdca. Jedna vec je byť pokúšaný a vo chvíli slabosti zhrešiť. Toto je úplne odpustiteľné, akonáhle to oľutujeme. Ale iná vec je zvykovo hrešiť v rámci dobrovoľne zvoleného životného štýlu a nemať z toho žiadne výčitky svedomia, ba naopak, byť na to hrdý. Pavol hovorí, že v takomto prípade je nutné danú osobu úplne odmietnuť. Netvrdí, že ten hriech je neodpustiteľný – duša tejto osoby teda môže byť spasená. Ale Pavol hovorí, že nemôže byť súčasťou komunity. Prečo? Pretože zlé správanie, ktoré je tolerované, môže povzbudiť ostatných, aby sa tiež správali zle. Takáto komunita by sa za veľmi krátky čas rozpadla v zmätku hriechu a sebectva. To by bol opak nebeského kráľovstva. Takže jedným z dôvodov na vylúčenie danej osoby je ochrana komunity.

Existuje však aj iný a oveľa lepší dôvod na vylúčenie takéhoto človeka. Myslím si, že tento akt odmietnutia zo strany komunity, z nebeského kráľovstva, má Pavol na mysli, keď hovorí: „…vydať satanovi na záhubu tela.“ Každý, kto opustí nebeské kráľovstvo a vráti sa do sveta, podlieha zničeniu svojho tela, pretože stratil večný život. V tejto situácii však stále existuje nádej. Možno sa človek v dôsledku tohto vylúčenia posunie od pýchy k smútku. Možno sa potom bude kajať, zanechá svoj predchádzajúci spôsob života, bude mu odpustené a jeho „…duch bude zachránený v deň Pána“. Lepším dôvodom na vylúčenie takého človeka teda je, že by to mohlo viesť k spáse jeho duše, ktorá je momentálne v ohrození kvôli nesprávne zvolenému životnému štýlu.

Takže poučenie pre nás je nasledovné: Ak je niekto vylúčený z nášho spoločenstva, mali by sme sa zaňho naďalej modliť, zostať v kontakte a nechať dvere otvorené pre prípad, že by sa chcel vrátiť. Treba mu povedať, aký je vzácny a ako veľmi komunita túži po jeho návrate, akonáhle sa rozhodne žiť v podriadenosti Ježišovej vôli, alebo sa aspoň bude chcieť podriadiť a pokúsi sa o to. Na druhej strane, ak človek zostáva v spoločenstve v otvorenom odpore voči Ježišovej vôli, všetci by sme mali nesúhlasiť so skutkami, ktoré koná. No nemáme ho súdiť. Čokoľvek viac než toto je zodpovednosťou vedenia spoločenstva. Následne by sme mali podporovať vedenie spoločenstva bez ohľadu na to, ako sa rozhodne. Dúfam, že Korinťania sa rozhodli podporiť Pavla, hoci nám nie je povedané, čo sa s tým človekom stalo. Vieme však, že nech sa mu stalo čokoľvek, sme povzbudení, aby sme sa ako spoločenstvo spojili nie so zlom a hriešnosťou, ale s čestnosťou a pravdou.”

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na piatok 24.06. 2022.

Dnes je veľmi špeciálny deň pre všetkých, ktorí chcú byť premenení, aby boli ako Ježiš; pre všetkých, ktorí chcú byť malými deťmi v očiach milujúceho nebeského Otca (Mt 11,25). Je to preto, že dnes oslavujeme Najsvätejšie srdce Ježišovo. Ak chceme rásť, aby sme boli ako Ježiš, musíme tiež prijať sväté srdce výmenou za naše svetské alebo pohanské srdce. A cieľom seminárov Otcovo srdce je pomôcť každému, kto chce túto cestu absolvovať. Nie že by to niekto z nás už dosiahol, ale teraz sme bližšie, ako keď sme začali; a každým ďalším dňom sa môžeme k tomu približovať, ak je to naším cieľom.

Postoje svätého srdca sú sväté, požehnané, posvätené a zasvätené Bohu. Zatiaľ čo sekulárne postoje sú oddelené od náboženských záležitostí a pohanské postoje sú nerešpektujúce duchovné veci.

V dnešnom čítaní objavíme niečo o svätých postojoch. Aký je váš postoj k strate? Mnoho ľudí sa buď bojí stratiť to, čo majú, alebo ľahko nahradia to, čo sa stratilo, akoby to ani nebolo veľmi dôležité. Tento mesiac sa nám pokazil kotol ústredného kúrenia, pretože bol plný hrdze. Jednoducho sme kúpili identický náhradný kotol aj s filtrom hrdze, aby sa ten problém už nezopakoval. Fyzické veci sa dajú ľahko nahradiť, ak máme na to zdroje, ale vzťahy nie. Sväté srdce si cení každý individuálny vzťah ako nenahraditeľný poklad. Je pravda, že môžeme nadviazať nové vzťahy, ale sú odlišné od toho, ktorý sme stratili. A preto „Tak aj v nebi bude väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými.” Toto je úžasné učenie. Ty a ja, a každý veriaci, máme moc urobiť nebo radostným. Ako? Tým, že budeme veľmi veľmi dobrí? Vôbec nie! Ale tým, že si uvedomíme nejaký postoj v našom srdci, ktorý je svetský alebo pohanský, a rozhodneme sa nechať ho posvätiť Duchom Svätým. A nič nemá taký potenciál, aby sa nebo rozveselilo, ako obnovené alebo zlepšené vzťahy. Prečo? Pretože všetky sú to nenahraditeľné a jedinečné poklady. Našou výzvou je vážiť si to, čo si váži Ježiš, teda vzťahy; namiesto toho, aby sme si vážili to, čo si cení svetské srdce, teda mať alebo získať veci ako zdravie, bohatstvo alebo moc. Sväté srdce si váži vzťahy, má radosť z porozumenia a v spoločenstve. Avšak svetské srdce si cení osobné postoje a názory; teší sa zo súťaže s ostatnými.Zamyslite sa nad týmito Ježišovými myšlienkami. Chceli by ste mať väčšiu radosť z jedného strateného a obnoveného vzťahu, ako z deväťdesiatich deviatich, ktoré zostali? Ak áno, požiadajte Ducha Svätého, aby odhalil narušený vzťah, ktorý by sa dal napraviť, a požiadajte o radu, ako ho napraviť spôsobom, ktorý rešpektuje a ctí obe strany vzťahu. Niektorí ľudia majú v srdci postoj: ‚Ja som v poriadku, ale ty nie.‘ Iní si myslia: ‚Ty si v poriadku, ale ja nie.‘ Ďalší si myslia, že ‚ja som v poriadku a ty tiež.‘ Ale Ježiš si myslí: ‚Ja som jedinečný a nenahraditeľný poklad v očiach môjho Otca. A ty si rovnaký poklad v jeho aj v mojich očiach.‘ Koho dnes takto oceníš?

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Utorok 07.06. 2022.

„Vy ste soľ zeme.“

“Keď sme boli naposledy v Prešove, navštívili sme soľnú baňu Solivar. Bolo to fascinujúce. Videli sme, ako sa soľ naberala z veľkých podzemných nádrží, sušila sa a uskladňovala predtým, ako ju prepravovali na rôzne predajné miesta. Soľ bola cenná a vzácna komodita. Nákladné vozy často sprevádzali stráže, aby náklad počas cesty chránili pred lúpežnými prepadmi. Niekedy boli muži platení soľou, taká bola cenná! 

Keďže sme soľou zeme, aj my sme vzácni a cenní. Cítiš sa vzácny a cenný? To je to, čím si! Soľ sa používa na zvýraznenie chuti jedla. Ako teda môžeme vniesť „chuť“ do nášho prostredia? Napadajú mi dva spôsoby, ako to môžeme urobiť. Prvým je povzbudzovať a druhým je prinášať ľuďom okolo nás nádej. Nádej znamená pevné očakávanie, že prichádza dobro. Dokážeš sa pozrieť na situácie okolo seba, vidieť ich možné dobré výsledky a vysloviť ich nahlas? Keď povzbudzujeme ostatných, všímame si dobré a správne veci, ktoré robia. Potom tieto veci vyslovíme nahlas tak, že konkrétnej osobe povieme, čo si na nej ceníme. Koho dnes môžeš povzbudiť?

Ježiš, ktorý je Svetlom sveta, vyhlasuje: „My sme svetlo sveta.“ Na pobreží Britských ostrovov máme všade majáky. Každú noc vysielajú svoje svetlo, aby chránili lode pred stroskotaním na skalách. Svetlo svieti v tme a tmy už niet. Ako teda môžeme byť svetlom? Dobré skutky, ktoré konáme, prinášajú svetlo do temných situácií. Čelíš temnej alebo zložitej situácii? Pomôcť môžu slová povzbudenia, malé skutky lásky, gestá, ktoré nesú odkaz: „Všímam si ťa“ alebo „Vážim si ťa“. Možno spoločná šálka kávy, alebo len jednoduché počúvanie. Budeš dnes pre niekoho svetlom a predídeš jeho stroskotaniu na skalnatom pobreží?”

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Pondelok 06.06. 2022.

“Dnes si pripomíname, že Mária je Matkou Cirkvi. Mnohí katolíci ju vnímajú ako svoju duchovnú matku. Každé dieťa potrebuje fyzickú matku, aby ho utešovala, sýtila a povzbudzovala, aby ho milovala a pomohla mu prejsť z detského na zrelší spôsob myslenia. Rovnako, aj každé Božie dieťa potrebuje duchovnú matku. Niektorí očakávajú od Ducha Svätého, že naplní túto potrebu. Iní zisťujú, že príklad Márie im pomáha duchovne rásť. Avšak dávno predtým, ako sa narodila Mária, bola iná žena – úplne prvá žena, ktorej dal Adam meno Eva, pretože sa stala matkou všetkých žijúcich. Toto je veľmi zaujímavé tvrdenie a stojí za to sa nad ním zamyslieť. Čo znamená dnešné čítanie? Na fyzickej úrovni to zrejme znamená, že Eva sa stala matkou všetkých ľudských bytostí. Adam však bol tiež človekom a patril do kategórie všetkých žijúcich. Eva nemohla byť Adamovou fyzickou matkou, pretože bola stvorená až po ňom a z jeho tela. V čítaní sa však jednoznačne uvádza, že Eva sa stala matkou všetkých žijúcich. Možno teda existuje duchovný pohľad, podľa ktorého sa Eva stala duchovnou matkou celého ľudského rodu, vrátane jej manžela!

Tento pohľad dáva oveľa väčší zmysel, pretože Eva nikdy neprestúpila žiadne z prikázaní, ktoré jej Boh dal. (Keď Boh dával prikázanie Adamovi, ešte neexistovala.) Na rozdiel od Adama, nesnažila sa poprieť vinu za to, čo sa stalo. Jednoducho vysvetlila, že bola podvedená. Vidíme, že vo vzťahu k Bohu bola duchovne ďalej, než Adam. Zatiaľ čo sa Adam skrýval a odmietal vzťah, Eva ho vítala. A kúsok ďalej v Knihe Genezis čítame, že Eva ďakovala Bohu, keď boli počaté jej deti. Adamov vzťah s Bohom bol založený na strachu, Evin na vďačnosti. Vďačné srdce prináša útechu, vyživuje, miluje a je dobrým príkladom duchovného rastu.

Cirkev je založená na vzťahu s Ježišom, ako aj s Bohom Otcom. Preto môže byť Eva duchovnou matkou všetkých žijúcich, teda všetkých, ktorí majú vzťah s Bohom. Niekto iný však bol vybraný, aby sa stal matkou všetkých, ktorí majú vzťah s Ježišom. Bola to Mária, ktorá ako prvá uverila v Ježiša, keď prijala pozvanie sprostredkované anjelom Gabrielom. Bola to Mária, ktorá mala s Ježišom najbližší možný vzťah, keď bol ešte dieťaťom. Bola to Mária, ktorá podporovala a povzbudzovala Ježiša počas celého jeho života. Mária je teda naozaj prvou členkou Cirkvi, a preto ju katolíci uctievajú ako Matku celej Cirkvi.
Toto všetko je minulosť. Ale čo náš každodenný kresťanský život? Považujem za veľmi užitočné žiadať Máriu, aby sa za mňa modlila, keď zhreším. Viem, že matka je často prvou osobou, ktorá fyzicky utešuje, zoceľuje a povzbudzuje dieťa, ktoré spadlo. Mária robí presne to isté pre mňa, keď verím, že sa za mňa modlí. Vieme, že Ježiš ju počúva a vieme, že Ježiš môže každému človeku odpustiť a obnoviť ho. Samozrejme, viem, že Duch Svätý sa za mňa prihovára. No vždy mi prináša útechu, keď si pomyslím, že to robí aj Mária. Podporovateľov nikdy nie je dosť – najmä vtedy, keď som ja sám zo seba sklamaný.

Zdravas Mária, milosti plná, Pán s tebou.
Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, ​​Ježiš.
Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych, teraz i v hodinu smrti našej.

Ďakujem Ti!”

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Nedeľu 05.06. 2022. Turíce

“Pri poslednej večeri Ježiš začal pripravovať svojich učeníkov na prijatie Ducha Svätého. Hovoril o Zástancovi, Tešiteľovi, Radcovi, Pomocníkovi, Príhovorcovi, Posilňovateľovi alebo Učiteľovi. On od nich odchádza, ale Duch Svätý zostane s nimi navždy. S radosťou vítaš alebo potrebuješ niektoré z týchto darov, ktoré prináša Duch Svätý? 

Po svojom vzkriesení sa Ježiš stretol so svojimi učeníkmi keď sa skrývali v hornej sieni. Dýchol na nich a oni dostali Ducha Svätého. Mohli povedať, že na nich zostúpil Duch Svätý? Zdalo sa, že tam neboli žiadne očividné znamenia. Až do Turíc na nich nezostúpila sila Ducha Svätého. Prijali ste Ducha Svätého? Možno neregistrujete žiadne očividné znamenie. Ale existuje spôsob ako vám povedať, či máte Ducha Svätého. Je to jednoduché. Môžete povedať z celého srdca ‘Ježiš je môj Pán’? Raz som sa rozprávala s jednou ženou o uzdravovaní. Chcela priniesť svoju metódu uzdravovania do hotela, ktorý sme prevádzkovali. Mala som pochybnosti o jej duchovnom pozadí a tak som ju požiadala, či by mohla vysloviť: ‘Ježiš je Pán’. Nemohla. Bola som prekvapená; Písmo malo pravdu!

Iným spôsobom ako to potvrdiť, je ak dokážeme vysloviť ‘Abba Otče’, pretože Duch nás prijíma do Rodiny. Sme Božími deťmi s nádherným dedičstvom, ale radosť z tohto dedičstva je v tom, že ho dostávame práve tu a práve teraz. Svetské dedičstvo prichádza so smrťou nejakej osoby. Ale Ježiš už zomrel a tak to dedičstvo už máme. Sme posadení v nebeských sférach so všetkým nebeským duchovným požehnaním  (Efezanom 1,3). Aké dobré je byť Božím dieťaťom.

Duch Svätý prichádza s darmi. Prvým očividným darom bolo hovorenie v jazykoch. To sa deje aj dnes. Robert raz hovoril perfektnou češtinou (aj keď nevedel, čo povedal). Možno tvoj dar jazykov by mohol byť Otcovou špeciálnou správou pre niekoho v inom jazyku. Môj dar jazykov je jazyk lásky, ktorý používam pri modlitbe, rozhovore s Bohom a pri jeho uctievaní. Pri čítaní Skutkov sme počas týchto posledných mesiacov videli aj iné dary; dary uvedené Prvom liste Korinťanom 12: dar uzdravovania, múdrosti, poznania, viery, schopnosti robiť zázraky a rozlišovania duchov. Tieto dary rozdeľuje, aktivuje a riadi Duch Svätý. Rozliční ľudia dostávajú rozličné dary pre spoločné dobro. Takže nemá zmysel porovnávať svoj dar s darmi druhých, môžeme ho iba s vďačnosťou prijať.

A napokon, ovocie Ducha Svätého je vymenované v Liste Galaťanom 5,22-23: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť a zdržanlivosť.  Duch Svätý je jemný a dobrý. A tak ťa povzbudzujem, aby si ho pozval hlbšie do svojho života. ‘Príď, Duchu Svätý, naplň moje srdce a zapáľ vo mne oheň svojej lásky’.”

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Sobotu 04.06. 2022.

“Toto čítanie ukazuje ďalší rozdiel medzi svetom a kráľovstvom neba. Vo svete má každý svoj vlastný názor na to, čo sa momentálne deje. Mnohí radi pozerajú správy a čítajú noviny.  Kedysi som sa aj ja snažil mať prehľad aj niekoľko krát do dňa, Ale už to viac nerobím. Dôvodom, prečo som prestal, bolo, že mi to neprinášalo pokoj. Správy boli väčšinou o iných, ktorí robili zlé veci, alebo o ľuďoch, ktorí trpeli kvôli tomu, že sa im niečo zlé stalo. Samozrejme, nič z toho nie je novinkou pre Ježiša. On vie, akí sú ľudia. On sa netrápi tým, akí sú ľudia teraz, viac je motivovaný tým, akými sa môžu stať. A toto je nebeská perspektíva. 

Ak by si sa pozeral na ľudí z nebeskej perspektívy, tak ak by kedykoľvek niekto urobil niečo zlé, videl by si to inak. Skutky pochádzajú z myšlienok a myšlienky z toho, čomu veríme. Zlé skutky nám hovoria, že tam sú aj nejaké zlé presvedčenia. Ak by sa ale presvedčenia zmenili; ak by nebeská múdrosť nahradila svetské posudzovanie, potom by ten človek bol spojený s Kristom. Možno sa pýtaš, či je niečo, čo by si mohol urobiť alebo povedať, čo by ho zmenilo. Ale je toto tvoja starosť? Nie je! Si povzbudzovaný, aby si sa staral o jeho súčasné potreby, zatiaľ čo Ježiš sa stará o jeho potenciál. 

V dnešnom čítaní Ježiš hovorí s Petrom, zatiaľ čo Ján kráča za nimi. Ježiš povedal Petrovi, že zomrie za svoju vieru. A Peter sa opýtal Ježiša, “A čo bude s ním?” Možnože chcel Peter vedieť, či Ján tiež zomrie. Ale potom Ježiš povedal Petrovi, “Čo teba do toho? Ty poď za mnou!” 

Predstav si, že by si veril, že Otec urobil takýto plán v živote každého človeka. Každý jeden plán by bol rozdielny, aby dosiahol ten istý cieľ. Aký je teda dôvod súdiť iných iba preto, že robia zlé veci? Čo očakávaš, že budú robiť Siroty? Ježiš sa stará o ich potenciál. Tvojou starosťou je nasledovať Ježiša, aby si využil svoj potenciál. Toto dosiahneš, ak budeš milovať seba, druhých a Boha. Ak toto budeš robiť, môžeš pomôcť aj iným. Táto nebeská perspektíva buduje milujúce a duchovne zrelé vzťahy. 

Nabudúce, keď sa pristihneš, ako si zameraný na niekoho zlé správanie, len sa zamysli nad týmto čítaním. Možno budeš počuť Ducha, ako šepká do tvojich myšlienok. “Čo ma do toho? Ja budem nasledovať Ježiša.””

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Piatok 03.06. 2022.

“Pred mnohými rokmi Robert videl pôvodný film Krotitelia duchov, keď pracoval v New Yorku. Keď sme sa potom dostali do nejakých ťažkostí, jeden z nás povedal: ‚Koho zavoláš? Krotiteľov duchov“. Nie že by Krotitelia duchov vyriešili nejaký z našich problémov, ale bola to chytľavá fráza.

Keď som pracovala ako lekárka, boli chvíle, keď som si nebola istá, čo je pre pacienta najlepšie. Niekedy som diskutovala o pacientovi s ostatnými kolegami na pracovisku, zatiaľ čo inokedy som pacienta poslala ku špecialistovi v miestnej nemocnici. Potrebovala som radu a odbornosť iných ľudí.

Festus mal problém. Vo svojej práci bol nový, a tak navštívil Jeruzalem, aby sa stretol so židovskými vodcami. Žiadali o láskavosť, totiž aby bol Pavol prevezený do Jeruzalema a ‚dostavil sa na súd‘. Ich cieľom bolo prepadnúť ich a zabiť ho pri prevoze. Pavol bol v Cézarei, a tak sa Festus rozhodol vypočuť ich sťažnosti v Cézarei. Ich sťažnosti však nedávali zmysel a Pavol, ktorý nechcel byť zabitý na ceste do Jeruzalema, sa odvolal k cisárovi. Takže Festus mal poslať Pavla do Ríma, ale aké bolo jeho obvinenie? O niekoľko dní neskôr Festa navštívil kráľ Agrippa. Rozumel židovským záležitostiam a tak sa s ním Festus rozprával o Pavlovi.

Hovoríme s druhými ľuďmi, ale Ježiš má inú perspektívu; „Duch Svätý vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.“ Mohli by sme teda pristupovať k svojim ťažkým situáciám inak? Zaujíma sa Duch Svätý o naše problémy? Verím, že odpoveď na obe tieto otázky je „áno“. Počula som svedectvo muža, ktorý mal v práci problémy s počítačom. Programátori povedali, že neexistuje žiadne riešenie jeho problému. Nemal východisko. Ale potom raz v noci zacítil, že k nemu Boh hovorí, a zapísal si, čo bolo povedané. Bol to kód. Keď jeho žena vložila ten kód do počítača, jeho problém bol vyriešený. Wau!

Takže bez ohľadu na našu situáciu, akýmkoľvek ťažkostiam čelíme, môžeme hovoriť s Otcom a prosiť Ducha Svätého o múdrosť. Môžeme nájsť odpoveď v našich myšlienkach, v slovách z Písma, prostredníctvom priateľa, ktorý hovorí do nášho života, alebo môžeme zažiť nadprirodzené stretnutie s Duchom Svätým. Modlím sa, aby vo vašich ťažkostiach bol Duch Svätý vašou múdrosťou a vodcom.”

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovo Srdca na Štvrtok 02.06. 2022.

“Dnešné čítanie ukazuje jasný rozdiel medzi nebeským kráľovstvom a svetom. Nebeské kráľovstvo je založené na jednote; zatiaľ čo ľudia vo svete medzi sebou súťažia, aby vyhrali. Ježiš opísal túto jednotu ducha, keď povedal: „Ja a Otec sme jedno,“ a znova, keď svojim nasledovníkom povedal: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo; a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok.“ Táto jednota opisuje spoločenstvo s jedným srdcom a mysľou. Biblia opísala nejednotnosť sveta: „V tých dňoch nebolo v Izraeli kráľa. Každý si robil, čo sa mu páčilo“ (Sudcov 21,25). To je jeden z dôvodov, prečo si s Vicki tak vysoko ceníme jednotu. Radšej budeme postupovať v jednote medzi sebou a s ostatnými, ako by sme trvali na svojej vôli.

Pavol chápal nejednotnosť svojich žalobcov a hovoril múdro. Vyhlásil, že je farizej a je obvinený, pretože uveril vo vzkriesenie z mŕtvych. Jeho žalobcovia sa okamžite  rozdelili na dva tábory a vášnivo sa medzi sebou hádali, presne ako Pavol predpokladal. (Farizeji uvažovali v duchovných pojmoch, keď verili v život po smrti, v anjelov a duchov, zatiaľ čo saduceji mysleli vo fyzickejších pojmoch, keď všetky tieto veci zavrhli.) Boli to dve strany, ktoré súperili o srdcia a mysle národa. Človek môže patriť do jednej alebo druhej skupiny, ale nie do oboch. Obe strany chceli vyhrať, čo nevyhnutne znamenalo víťazstvo nad protistranou. Pavla pred rozruchom zachránil veliteľ, ktorý sa obával, že by mohol byť roztrhaný na kusy.

Čo sa z toho môžeme naučiť? Ak chceme žiť v jednote a mieri, potom budú mnohí proti nám. Ale budú nám odporovať z rôznych dôvodov. Napríklad kresťanskej viere odporujú rôzni ľudia; niektorí sú proti našej viere, pretože sa hlásia k inej viere, iní preto, že uvažujú čisto svetsky. Súperov dokážeme veľmi ľahko frustrovať. Ak budeme jednoducho konať dobro v reakcii na ich zlé slová a činy a zároveň budeme mlčať, potom zvíťazíme. „Duchovná skupina“ nebude počuť nič, s čím by sa mohla hádať, a sekulárna skupina nebude vidieť nič zlé na našich činoch. Môžu sa medzi sebou hádať o tom, čo je zlé na našej viere, ale my sa nenecháme vtiahnuť do žiadnej konfrontácie, pretože naše činy sú bez viny a nič nebudeme hovoriť. A zvíťazíme, pretože zatiaľ čo niektorí sa hádajú, iní boli požehnaní našimi dobrými činmi a budú s nami chcieť mať vzťah. Keď budeme mať vzťah založený na dôvere, otvorenosti a komunikácii, môžeme sa o svoju vieru podeliť s tými, ktorí budú počúvať.

Zamyslite sa nad týmto princípom a uvidíte, kde ho môžete uplatniť vo svojom živote. Tam, kde sú ľudia, ktorí sú proti vám, existuje istá cesta k pokojnému a víťaznému výsledku. Vďaka za dobrý príklad veliteľa, ktorý sa nepridal na žiadnu stranu, a vďaka za múdrosť Pavla.”

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Stredu 01.06. 2022.

“Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si mi dal, aby boli jedno, ako sme my jedno.”

“Pamätáte si, keď anjel Pánov vo sne prehovoril k Jozefovi: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.” Meno, ktoré dal Otec Boh, bolo Ježiš. Koho zachránil? Svoj ľud, teda tých, ktorí v neho veria. A pred čím nás zachránil? Pred následkami nášho hriechu. A ako sa to podarilo? Jednotou! “…aby boli jedno, ako my sme jedno.” Otec a Ježiš sú zjednotení. Sú jedno. Táto modlitba vás a mňa pozýva do duchovnej jednoty s nimi. S Ježišom a Otcom sme zjednotení duchovne tak, ako s ním bola Mária fyzicky zjednotená počas tehotenstva. Nie je to tak, že sa vo všetkom zhodneme. My asi nie a učeníci tiež nie. Ale napriek našim rozdielom sme duchovne zjednotení. Ak tomu uveríte, zmení to, ako zmýšľate o Bohu, ako zmýšľate o sebe a ako o druhých, s ktorými ste zjednotení.

Dnes náš zať James priniesol novú kolóniu včiel, aby žili v úli na záhrade. Včely sú dokonalým príkladom niečoho. Celok je väčší ako súčet častí. Všetky včely sú jednotlivci, ale správajú sa tak, že celá kolónia je väčšia ako všetky včely spolu. Celá kolónia má odlišný účel a život, ktorý nemôžu splniť jednotlivé včely. Keď sme zjednotení s Otcom a Ježišom, sme schopní mať odlišný cieľ a život, ktorý by inak nemohol nastať. Naším cieľom je byť súčasťou nebeského kráľovstva tu na zemi. Náš život je duchovný život, v ktorom nie sme pod kontrolou. Každý, kto je ochotný, sa podriaďuje Božej vôli, aby celé spoločenstvo mohlo dosiahnuť Otcov zámer pre celé spoločenstvo; teda cirkev.

Keď budete nabudúce chcieť vedieť, aká je Otcova vôľa pre váš život, spomeňte si na včely. Jeho vôľa je pre niečo väčšie ako vy alebo ja osobitne. Jeho vôľou je, aby sme boli s ním zjednotení, aby mohol uskutočniť svoju vôľu cez nás všetkých. Už nepatríme do sveta, kde je každý jednotlivo. Patríme Ježišovi. A Ježiš hovorí, že nás bude strážiť a ani jeden z nás sa nestratí. Náš duchovný život v jednote s Otcom a Ježišom pokračuje aj po skončení nášho fyzického života. A Ježiš sa postará o to, aby sme sa vy ani ja nestratili. Ako to môže byť? Sme s ním zjednotení.”

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Utorok 31.05. 2022.

“Zvítania a rozlúčky sú dôležité – odrážajú, nakoľko si ľudí vážime. Pavol sa lúčil so svojimi priateľmi z Efezu s vedomím, že má poslednú príležitosť s nimi hovoriť. Najprv im pripomenul čas, ktorý spolu strávili a potom hovoril o zmysle svojho života, ktorým bolo oznamovať radostnú zvesť o Božej milosti. Čo je však milosť? Je to nezaslúžená priazeň, čo znamená, že Boh s nami zaobchádza lepšie, než si zaslúžime. Zaslúžime si byť odsúdení, uznaní za vinných, pretože sme zhrešili, ale Ježiš nás oslobodzuje (Rim 3, 23-24). Ďalej, jeho milosť je mocná a umožňuje nám žiť svoj život lepším spôsobom. Pozri napr. 1 Kor 15,10 alebo 2 Kor 9,8 a 12,9. Možno poznáš ďalšie príklady. Mne je blízka Božia milosť ako sila, ktorá mi pomáha v mojej slabosti. Pamätám si tú úzkosť a neistotu, keď som sa cítila slabá, neistá a bezmocná. Ale jeho milosť mi pomohla dôverovať Bohu, prekonať svoju slabosť a vzdať sa potreby ovládať každú situáciu. Jeho milosť nám tiež pomáha odpúšťať neodpustiteľné: V roku 1987 v Severnom Írsku odpálili teroristi bombu, ktorá zabila mladú zdravotnú sestru. Jej otec Gordon Wilson tiež uviazol v troskách, ale prežil. O svojej strate hovoril: „Stratil som svoju dcéru a bude nám chýbať. Ale neživím v sebe horkosť. Necítim nenávisť.“ Tento otec odpustil vrahom svojej dcéry (prevzaté z Consolatio.com). Vojna vyplavuje v ľuďoch na povrch to najlepšie aj najhoršie.

A napokon, keď sa Ježiš lúči, počujeme jeho slová úžasnej pravdy. Máme večný život, pretože poznáme Ježiša a poznáme Otca. Aká radosť!”