Archív kategorií: Meditácie

Centrum pre akciu a kontempláciu – Richard Rohr: Život so zážitkom Grálu

“Silný duchovný zážitok nás, podobne ako Parsifala v jeho pátraní po Grále, vyzýva, aby sme našli spôsob, ako udržať paradox života v každodennom svete a zároveň vedeli, že je niečo za ním. Richard vysvetľuje:

Keď Parsifalovi skončí skúsenosť s Grálom, ocitne sa späť v lese, späť vo svete, ako ho pozná. Boh sa ho dotkol takým spôsobom, že iba Boh to odteraz urobí pre neho. Zažil Absolútno a relatívne ho už nikdy úplne neuspokojí. Túži po Bohu a bolesť sa teraz stáva hľadaním.

Po našej vlastnej skúsenosti s Grálom sú naše životy charakterizované určitou mierou neustálej nespokojnosti. Nič nespĺňa naše normy: ani cirkev, ani my sami, ani naša krajina. Je tu radikálna, bolestivá túžba: Obyčajný život už nikdy nebude dosť dobrý, no nie je ani nezmyselný.

Po zážitku Grálu sa obyčajné navždy stane neobyčajným. Boh je vo všetkom dokonale skrytý aj dokonale zjavený. Akonáhle sa papierový pohár stane Grálom, aj keď sa všetkým ostatným zdá ako papierový pohár, vieme, že je to tiež zlatý pohár. Čo nás frustruje je, že to nemôžeme nikomu povedať. Všetci si myslia, že je to len papier!

Vrcholná skúsenosť môže byť znepokojujúca. Niekedy sme za to možno aj nevďační. Už sa k sebe nehodíme. Zvyšok života žijeme v napätí, blúdime ako Parsifal. Môžeme sa cítiť trochu mimo stredu. Nemôžeme sa nadchnúť pre veci, z ktorých je nadšená väčšina ľudí. Len už neveríme, že sú dôležité.

Život nie je o tom byť dokonalý. Ide o zapojenie sa do tohto skvelého wrestlingového zápasu. Zraníme sa v bedrovom kĺbe ako Jakub (Gen 32, 26) a po zvyšok života krívame, ale ranou sa neznepokojujeme. Sme úplne zmätení, ale nie sme zmätení naším zmätkom. Teraz môžeme žiť s naším zmätkom, pretože za tým všetkým, my vieme.

Znie to ako protiklad? Keď sa človek dostane do jazyka Grálu, je to všetko paradox. Každý nás chce vrátiť k prvému jazyku logiky, zákona a budovania veže ega. Ale s tým nemôžeme nikam ísť. Skočili sme z veže ega. Keď Parsifal uvidí Grál – aj keď sa vráti do sveta – je radikálne odlišný až do smrti.

Akonáhle sme zažili Grál – našu dušu, naše Pravé Ja, Boha v nás – stále zaostávame – padáme. Zrádzame iných aj seba. Nedarí sa nám žiť svoju vlastnú pravdu. Konáme v rozpore s našimi hodnotami a presvedčeniami. Sme pokrytci, leniví, žiadostiví a všetko ostatné. Ale aj my sme uväznení v pravde. Ako hovorí Jeremiáš, horí v nás (20, 9). Vieme, že je to pravda, aj keď nikdy nedokážeme žiť podľa toho. Odteraz by jediným hriechom bolo popierať, že je to pravda. Snaha dodržať to je zvyšok cesty Grálu.

Teraz je hľadanie skutočné, pretože Grál je skutočný. Boh je skutočný.”

Myšlienky z centra pre akciu a kontempláciu – Richard Rohr: Hrdinská cesta

“— Hlavnou postavou je hrdina alebo hrdinka, ktorá našla alebo urobila niečo, čo presahuje bežný rozsah úspechov a skúseností. Hrdina je niekto, kto dal svoj život niečomu väčšiemu, ako je on sám. —Joseph Campbell, Sila mýtu

V meditáciách tohto týždňa sa obraciame na Hľadanie grálu na základe predchádzajúcej práce otca Richarda s mužmi a spiritualitou. Sila mýtov a legiend nám môže pomôcť rásť vo vedomí a zrelosti a legendy o gráli obsahujú veľa takýchto archetypálnych vzorov. Všetci sú pozvaní, aby sa vydali na hrdinskú cestu:

Bolo mi povedané, že európske legendy o hľadaní sa objavili v rôznych formách okolo roku 1180 až 1350. Pochádzali z rôznych úrovní spoločnosti, presne v čase, keď bol veľký príbeh Evanjelia v zatmení a už sa nedostával do uší a nezasahoval do duší kresťanov. Dalo by sa povedať, že príbehy Grálu boli laickými spôsobmi, ako zmapovať a opísať potrebnú a dobrú duchovnú cestu.

Mýtus vyjadroval hlbokú múdrosť kresťanského kolektívneho nevedomia štýlom, ktorý nebol ani cirkevný, ani klerikálny. Namiesto toho sa tieto príbehy sebavedomo presunuli do sveta mystérií a metafor. Mohli to urobiť, pretože hľadanie bolo skutočné a mýty boli ukotvené v realite.

Verím, že žijeme v dobe, keď hľadanie už nie je skutočné. Ľudia si nie sú istí cieľom, sú neistí pri hľadaní zmysluplných vzorov a dokonca nie sú presvedčení o nejakom božskom pôvode. Je to veľká kríza významu pre Západ; na najhlbšej úrovni je to strata nádeje. Úzkosť a riešenia tejto krízy nemožno riešiť len na povrchu alebo na úrovni riešenia problémov. Iba posvätná psychológia alebo mytológia sú dostatočne hlboké a pravdivé na to, aby riešili otázky zmyslu a nádeje.

To, čo pravé náboženstvo vždy robilo, bolo otváranie dverí do tohto symbolického vesmíru, do sveta duše, ktorý je primárnym prístupovým bodom pre duchovný svet. Zdravé náboženstvo nás učí, ako vidieť, ako vidieť jasnejšie a ako vidieť veci úplne.

Hľadanie grálu je domácim príbehom muža menom Parsifal, ktorý vyrastá a učí sa správne otázky prostredníctvom skúšok a pokušení, zatiaľ čo kráča k Bohu. Počas hľadania Boh hovorí a vedie cez rodinu, zlyhanie, násilie, návštevy, zradu, sexualitu, prírodu, tieň a víziu. Každá osoba a každá udalosť, s ktorou sa človek stretne, je nevyhnutnou a milosťou naplnenou príležitosťou. Neexistujú žiadne slepé uličky, aj keď sa zdá, že ich je veľa. Neexistuje žiadny stratený čas, žiadne zbytočné postavy, žiadne náhodné udalosti. Všetko má zmysel. Je to úplne začarovaný vesmír; Boh vo všetkom čaká, aby prehovoril a dokonca aj požehnal.

Príbeh grálu sa dá vyrozprávať a prerozprávať, no napokon je to hľadanie – úloha – , po ktorom treba kráčať. Vždy je to zostup, vždy teror a pre tých, ktorí poznajú väčší príbeh, vždy účasť na zázraku.”

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na pondelok 05.05. 2022.

Netvrdím, že zo všetkým plne súhlasím, no na zamyslenie to považujem za vhodné:

“V dnešnom čítaní Pavol rieši dilemu, ktorá vyvstala v korintskej cirkvi. Aj dnes sa vyskytuje v mnohých kresťanských komunitách. Ide o tento problém:

Keď ľudia veria, že všetky ich hriechy sú odpustené, môžu byť v pokušení pokračovať v páchaní hriechov. A tak sa stalo, že Božie odpustenie mohlo povzbudiť istého muža, aby žil v nemravnom vzťahu s manželkou svojho otca. Z toho vyplýva, že dotknutá žena nie je jeho matkou a tiež, že žena je stále vydatá za jeho otca, keďže sa nazýva manželkou jeho otca. Pre Pavla je šokujúce, že cirkev v súvislosti s touto situáciou prejavovala skôr postoj hrdosti, než zármutok. Možno boli hrdí na to, že sú takou tolerantnou a inkluzívnou komunitou. Pavol však vysvetľuje kľúčový princíp, ktorý by sa dal vyjadriť takto: Je nám odpustené, pretože prijímame Ježiša za svojho Pána. No ak je Ježiš naším Pánom, potom sa nemôžeme správať spôsobom, aký by náš Pán nedovolil. Ak sa takto správame zo zvyku a dobrovoľne, potom to naznačuje, že Ježiš predsa len nie je naším Pánom. V dôsledku toho nám nemusí byť odpustené, a tak môžeme byť postavení pred súd.

Ako vo všetkom, aj tu sú koreňom problému pohnútky srdca. Jedna vec je byť pokúšaný a vo chvíli slabosti zhrešiť. Toto je úplne odpustiteľné, akonáhle to oľutujeme. Ale iná vec je zvykovo hrešiť v rámci dobrovoľne zvoleného životného štýlu a nemať z toho žiadne výčitky svedomia, ba naopak, byť na to hrdý. Pavol hovorí, že v takomto prípade je nutné danú osobu úplne odmietnuť. Netvrdí, že ten hriech je neodpustiteľný – duša tejto osoby teda môže byť spasená. Ale Pavol hovorí, že nemôže byť súčasťou komunity. Prečo? Pretože zlé správanie, ktoré je tolerované, môže povzbudiť ostatných, aby sa tiež správali zle. Takáto komunita by sa za veľmi krátky čas rozpadla v zmätku hriechu a sebectva. To by bol opak nebeského kráľovstva. Takže jedným z dôvodov na vylúčenie danej osoby je ochrana komunity.

Existuje však aj iný a oveľa lepší dôvod na vylúčenie takéhoto človeka. Myslím si, že tento akt odmietnutia zo strany komunity, z nebeského kráľovstva, má Pavol na mysli, keď hovorí: „…vydať satanovi na záhubu tela.“ Každý, kto opustí nebeské kráľovstvo a vráti sa do sveta, podlieha zničeniu svojho tela, pretože stratil večný život. V tejto situácii však stále existuje nádej. Možno sa človek v dôsledku tohto vylúčenia posunie od pýchy k smútku. Možno sa potom bude kajať, zanechá svoj predchádzajúci spôsob života, bude mu odpustené a jeho „…duch bude zachránený v deň Pána“. Lepším dôvodom na vylúčenie takého človeka teda je, že by to mohlo viesť k spáse jeho duše, ktorá je momentálne v ohrození kvôli nesprávne zvolenému životnému štýlu.

Takže poučenie pre nás je nasledovné: Ak je niekto vylúčený z nášho spoločenstva, mali by sme sa zaňho naďalej modliť, zostať v kontakte a nechať dvere otvorené pre prípad, že by sa chcel vrátiť. Treba mu povedať, aký je vzácny a ako veľmi komunita túži po jeho návrate, akonáhle sa rozhodne žiť v podriadenosti Ježišovej vôli, alebo sa aspoň bude chcieť podriadiť a pokúsi sa o to. Na druhej strane, ak človek zostáva v spoločenstve v otvorenom odpore voči Ježišovej vôli, všetci by sme mali nesúhlasiť so skutkami, ktoré koná. No nemáme ho súdiť. Čokoľvek viac než toto je zodpovednosťou vedenia spoločenstva. Následne by sme mali podporovať vedenie spoločenstva bez ohľadu na to, ako sa rozhodne. Dúfam, že Korinťania sa rozhodli podporiť Pavla, hoci nám nie je povedané, čo sa s tým človekom stalo. Vieme však, že nech sa mu stalo čokoľvek, sme povzbudení, aby sme sa ako spoločenstvo spojili nie so zlom a hriešnosťou, ale s čestnosťou a pravdou.”

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na piatok 24.06. 2022.

Dnes je veľmi špeciálny deň pre všetkých, ktorí chcú byť premenení, aby boli ako Ježiš; pre všetkých, ktorí chcú byť malými deťmi v očiach milujúceho nebeského Otca (Mt 11,25). Je to preto, že dnes oslavujeme Najsvätejšie srdce Ježišovo. Ak chceme rásť, aby sme boli ako Ježiš, musíme tiež prijať sväté srdce výmenou za naše svetské alebo pohanské srdce. A cieľom seminárov Otcovo srdce je pomôcť každému, kto chce túto cestu absolvovať. Nie že by to niekto z nás už dosiahol, ale teraz sme bližšie, ako keď sme začali; a každým ďalším dňom sa môžeme k tomu približovať, ak je to naším cieľom.

Postoje svätého srdca sú sväté, požehnané, posvätené a zasvätené Bohu. Zatiaľ čo sekulárne postoje sú oddelené od náboženských záležitostí a pohanské postoje sú nerešpektujúce duchovné veci.

V dnešnom čítaní objavíme niečo o svätých postojoch. Aký je váš postoj k strate? Mnoho ľudí sa buď bojí stratiť to, čo majú, alebo ľahko nahradia to, čo sa stratilo, akoby to ani nebolo veľmi dôležité. Tento mesiac sa nám pokazil kotol ústredného kúrenia, pretože bol plný hrdze. Jednoducho sme kúpili identický náhradný kotol aj s filtrom hrdze, aby sa ten problém už nezopakoval. Fyzické veci sa dajú ľahko nahradiť, ak máme na to zdroje, ale vzťahy nie. Sväté srdce si cení každý individuálny vzťah ako nenahraditeľný poklad. Je pravda, že môžeme nadviazať nové vzťahy, ale sú odlišné od toho, ktorý sme stratili. A preto „Tak aj v nebi bude väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými.” Toto je úžasné učenie. Ty a ja, a každý veriaci, máme moc urobiť nebo radostným. Ako? Tým, že budeme veľmi veľmi dobrí? Vôbec nie! Ale tým, že si uvedomíme nejaký postoj v našom srdci, ktorý je svetský alebo pohanský, a rozhodneme sa nechať ho posvätiť Duchom Svätým. A nič nemá taký potenciál, aby sa nebo rozveselilo, ako obnovené alebo zlepšené vzťahy. Prečo? Pretože všetky sú to nenahraditeľné a jedinečné poklady. Našou výzvou je vážiť si to, čo si váži Ježiš, teda vzťahy; namiesto toho, aby sme si vážili to, čo si cení svetské srdce, teda mať alebo získať veci ako zdravie, bohatstvo alebo moc. Sväté srdce si váži vzťahy, má radosť z porozumenia a v spoločenstve. Avšak svetské srdce si cení osobné postoje a názory; teší sa zo súťaže s ostatnými.Zamyslite sa nad týmito Ježišovými myšlienkami. Chceli by ste mať väčšiu radosť z jedného strateného a obnoveného vzťahu, ako z deväťdesiatich deviatich, ktoré zostali? Ak áno, požiadajte Ducha Svätého, aby odhalil narušený vzťah, ktorý by sa dal napraviť, a požiadajte o radu, ako ho napraviť spôsobom, ktorý rešpektuje a ctí obe strany vzťahu. Niektorí ľudia majú v srdci postoj: ‚Ja som v poriadku, ale ty nie.‘ Iní si myslia: ‚Ty si v poriadku, ale ja nie.‘ Ďalší si myslia, že ‚ja som v poriadku a ty tiež.‘ Ale Ježiš si myslí: ‚Ja som jedinečný a nenahraditeľný poklad v očiach môjho Otca. A ty si rovnaký poklad v jeho aj v mojich očiach.‘ Koho dnes takto oceníš?

Richard Rohr: Na prahu premeny 142.: Zvládanie hnevu

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
http://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň sto štyridsiaty druhý

“Ešte dávno pred tým, než sa hnev stane v akomkoľvek zmysle “hriechom”, je emóciou, ktorá nám toho veľa prezrádza a je nevyhnutná. Sila a intenzita nášho hnevu nás občas natoľko zaskočí, že ho radšej vôbec neprejavíme, ani keby bol skutočný a oprávnený. Mnoho z nás je presvedčených, že pokiaľ svoj hnev neprejavíme, hnev jednoducho zmizne. Iný naopak prepadli návyku na ustavičnú nahnevanosť a svoj hnev prejavujú neustále.

Na hneve ako takom nie je nič zlého. Svojej nahnevanosti by ste sa nemali zbavovať skôr, než porozumiete tomu, čo vás v skutočnosti rozčuľuje. Aby ste porozumeli svojmu hnevu a jeho príčine, musíte sa k nemu prihlásiť a prepracovať sa ním. Bezdôvodný hnev neprospieva nikomu, a najmenej zo všetkého tomu, kto ho prežíva.

Nový zákon nám múdro radí: “Ak sa hneváte, nehrešte. Nenechajte nad svojim hnevom zapadnúť slnko a nedoprajte miesto diablovi” (Ef 4, 26 – 27). Tento Duchom inšpirovaný autor to zhŕňa dobre: hnev pocíťte, zistite, čo sa od neho môžete dozvedieť, ale neidentifikujte sa s ním, inak vás zahubí.

Ako zaobchádzam so svojim hnevom?
Ako poznám, kedy som nahnevaný?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 168.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Utorok 07.06. 2022.

„Vy ste soľ zeme.“

“Keď sme boli naposledy v Prešove, navštívili sme soľnú baňu Solivar. Bolo to fascinujúce. Videli sme, ako sa soľ naberala z veľkých podzemných nádrží, sušila sa a uskladňovala predtým, ako ju prepravovali na rôzne predajné miesta. Soľ bola cenná a vzácna komodita. Nákladné vozy často sprevádzali stráže, aby náklad počas cesty chránili pred lúpežnými prepadmi. Niekedy boli muži platení soľou, taká bola cenná! 

Keďže sme soľou zeme, aj my sme vzácni a cenní. Cítiš sa vzácny a cenný? To je to, čím si! Soľ sa používa na zvýraznenie chuti jedla. Ako teda môžeme vniesť „chuť“ do nášho prostredia? Napadajú mi dva spôsoby, ako to môžeme urobiť. Prvým je povzbudzovať a druhým je prinášať ľuďom okolo nás nádej. Nádej znamená pevné očakávanie, že prichádza dobro. Dokážeš sa pozrieť na situácie okolo seba, vidieť ich možné dobré výsledky a vysloviť ich nahlas? Keď povzbudzujeme ostatných, všímame si dobré a správne veci, ktoré robia. Potom tieto veci vyslovíme nahlas tak, že konkrétnej osobe povieme, čo si na nej ceníme. Koho dnes môžeš povzbudiť?

Ježiš, ktorý je Svetlom sveta, vyhlasuje: „My sme svetlo sveta.“ Na pobreží Britských ostrovov máme všade majáky. Každú noc vysielajú svoje svetlo, aby chránili lode pred stroskotaním na skalách. Svetlo svieti v tme a tmy už niet. Ako teda môžeme byť svetlom? Dobré skutky, ktoré konáme, prinášajú svetlo do temných situácií. Čelíš temnej alebo zložitej situácii? Pomôcť môžu slová povzbudenia, malé skutky lásky, gestá, ktoré nesú odkaz: „Všímam si ťa“ alebo „Vážim si ťa“. Možno spoločná šálka kávy, alebo len jednoduché počúvanie. Budeš dnes pre niekoho svetlom a predídeš jeho stroskotaniu na skalnatom pobreží?”

Richard Rohr: Na prahu premeny 139.: Posudzovanie dobrého a zlého

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
http://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň sto tridsiaty deviaty

“Keď sa pozrieme na svet, vidíme, ako si dobrí ľudia užívajú svoj šťastný život, ale vidíme taktiež dobrých ľudí, ktorí majú život veľmi ťažký. Omnoho náročnejšie je však priať, že vidíme ľudí zlých, ktorí vypadajú šťastne a zrejme sa im darí veľmi dobre, ako sa žaloval už Jób. V skrytosti sami seba utešujeme, že proti všetkému zdaniu títo ľudia určite nemôžu byť skutočne šťastní. Možno nechceme, aby boli šťastní. Chceme dostať svoju odmenu v plnej výške už teraz, lenže teraz a tu sú odmeny čiastočné a vystačia tak na to, aby nám priniesli určitý pokoj. Ja však verím, že byť dobrým je odmenou samé o sebe a že to prináša hlboký pokoj a radosť, a som presvedčený, že zlo je trestom samé o sebe a že prináša bezdôvodnú úzkosť a nepokoj. S úplným vyriešením týchto otázok sa však, ako sa zdá, čaká na večnosť.

Ak prehlasujeme, že ateisti, zloduchovia a zlý ľudia sú nešťastní, dokazujeme tým svoju obmedzenosť a zášť. Všetci žijeme v medzipriestorách viery a nikdy by sme nemali očakávať dokonalú logiku, trestajúcu spravodlivosť ani konečný súd už na tomto svete.

Zvolil som si život, ktorý žijem, len pre to, že je ľahký?
Alebo žijem svoj život naplno pre plnosť života, krásy, pravdy a radosti?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 165.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Pondelok 06.06. 2022.

“Dnes si pripomíname, že Mária je Matkou Cirkvi. Mnohí katolíci ju vnímajú ako svoju duchovnú matku. Každé dieťa potrebuje fyzickú matku, aby ho utešovala, sýtila a povzbudzovala, aby ho milovala a pomohla mu prejsť z detského na zrelší spôsob myslenia. Rovnako, aj každé Božie dieťa potrebuje duchovnú matku. Niektorí očakávajú od Ducha Svätého, že naplní túto potrebu. Iní zisťujú, že príklad Márie im pomáha duchovne rásť. Avšak dávno predtým, ako sa narodila Mária, bola iná žena – úplne prvá žena, ktorej dal Adam meno Eva, pretože sa stala matkou všetkých žijúcich. Toto je veľmi zaujímavé tvrdenie a stojí za to sa nad ním zamyslieť. Čo znamená dnešné čítanie? Na fyzickej úrovni to zrejme znamená, že Eva sa stala matkou všetkých ľudských bytostí. Adam však bol tiež človekom a patril do kategórie všetkých žijúcich. Eva nemohla byť Adamovou fyzickou matkou, pretože bola stvorená až po ňom a z jeho tela. V čítaní sa však jednoznačne uvádza, že Eva sa stala matkou všetkých žijúcich. Možno teda existuje duchovný pohľad, podľa ktorého sa Eva stala duchovnou matkou celého ľudského rodu, vrátane jej manžela!

Tento pohľad dáva oveľa väčší zmysel, pretože Eva nikdy neprestúpila žiadne z prikázaní, ktoré jej Boh dal. (Keď Boh dával prikázanie Adamovi, ešte neexistovala.) Na rozdiel od Adama, nesnažila sa poprieť vinu za to, čo sa stalo. Jednoducho vysvetlila, že bola podvedená. Vidíme, že vo vzťahu k Bohu bola duchovne ďalej, než Adam. Zatiaľ čo sa Adam skrýval a odmietal vzťah, Eva ho vítala. A kúsok ďalej v Knihe Genezis čítame, že Eva ďakovala Bohu, keď boli počaté jej deti. Adamov vzťah s Bohom bol založený na strachu, Evin na vďačnosti. Vďačné srdce prináša útechu, vyživuje, miluje a je dobrým príkladom duchovného rastu.

Cirkev je založená na vzťahu s Ježišom, ako aj s Bohom Otcom. Preto môže byť Eva duchovnou matkou všetkých žijúcich, teda všetkých, ktorí majú vzťah s Bohom. Niekto iný však bol vybraný, aby sa stal matkou všetkých, ktorí majú vzťah s Ježišom. Bola to Mária, ktorá ako prvá uverila v Ježiša, keď prijala pozvanie sprostredkované anjelom Gabrielom. Bola to Mária, ktorá mala s Ježišom najbližší možný vzťah, keď bol ešte dieťaťom. Bola to Mária, ktorá podporovala a povzbudzovala Ježiša počas celého jeho života. Mária je teda naozaj prvou členkou Cirkvi, a preto ju katolíci uctievajú ako Matku celej Cirkvi.
Toto všetko je minulosť. Ale čo náš každodenný kresťanský život? Považujem za veľmi užitočné žiadať Máriu, aby sa za mňa modlila, keď zhreším. Viem, že matka je často prvou osobou, ktorá fyzicky utešuje, zoceľuje a povzbudzuje dieťa, ktoré spadlo. Mária robí presne to isté pre mňa, keď verím, že sa za mňa modlí. Vieme, že Ježiš ju počúva a vieme, že Ježiš môže každému človeku odpustiť a obnoviť ho. Samozrejme, viem, že Duch Svätý sa za mňa prihovára. No vždy mi prináša útechu, keď si pomyslím, že to robí aj Mária. Podporovateľov nikdy nie je dosť – najmä vtedy, keď som ja sám zo seba sklamaný.

Zdravas Mária, milosti plná, Pán s tebou.
Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, ​​Ježiš.
Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych, teraz i v hodinu smrti našej.

Ďakujem Ti!”

Richard Rohr: Na prahu premeny 136.: Môžeme hovoriť len “je to ako”

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
http://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň sto tridsiaty šiesty

“Pri akejkoľvek diskusii o náboženstve je užitočné pochopiť, že všetok náboženský jazyk je metafora. To neznamená, že náboženstvo nie je pravdivé či skutočné, ale že to jediné, čo môžeme robiť, keď hovoríme o Bohu alebo o nekonečne, je povedať “je to ako”, tak, ako to robil Ježiš v podobenstvách o kráľovstve (“nebeské kráľovstvo je ako…”)

Heinrich Zimmer povedal: “O najlepších veciach nie je možné hovoriť a u druhých najlepších vecí vzniká skoro vždycky nedorozumenie.” Druhé najlepšie veci – ako sú metafory, symboly, obrazy, príbehy, mýty – sú tie, ktoré ukazujú k prvým najlepším veciam. Všetky obrazy Boha sú metafory, približné obrazy, prsty ukazujúce na Mesiac. My sa však bohužiaľ omnoho častejšie hádame o prstoch, než sa pozeráme na Mesiac.

Každý chce mať ten jediný, svätý, katolícky, apoštolský prst ukazujúci na ten správny Mesiac. Takže sa priem, kto má ten pravý prst. Spasí nás tvoj prst, alebo ten môj? Ani jeden. Len Boh nás spasí, nie naše popisy Boha.

Ako môžem vo svojom živote hovoriť o niečom tak dôležitom, ako je Boh, bez toho aby som sa dostal do problémov alebo sa vystavil nedorozumeniu?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 162.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Nedeľu 05.06. 2022. Turíce

“Pri poslednej večeri Ježiš začal pripravovať svojich učeníkov na prijatie Ducha Svätého. Hovoril o Zástancovi, Tešiteľovi, Radcovi, Pomocníkovi, Príhovorcovi, Posilňovateľovi alebo Učiteľovi. On od nich odchádza, ale Duch Svätý zostane s nimi navždy. S radosťou vítaš alebo potrebuješ niektoré z týchto darov, ktoré prináša Duch Svätý? 

Po svojom vzkriesení sa Ježiš stretol so svojimi učeníkmi keď sa skrývali v hornej sieni. Dýchol na nich a oni dostali Ducha Svätého. Mohli povedať, že na nich zostúpil Duch Svätý? Zdalo sa, že tam neboli žiadne očividné znamenia. Až do Turíc na nich nezostúpila sila Ducha Svätého. Prijali ste Ducha Svätého? Možno neregistrujete žiadne očividné znamenie. Ale existuje spôsob ako vám povedať, či máte Ducha Svätého. Je to jednoduché. Môžete povedať z celého srdca ‘Ježiš je môj Pán’? Raz som sa rozprávala s jednou ženou o uzdravovaní. Chcela priniesť svoju metódu uzdravovania do hotela, ktorý sme prevádzkovali. Mala som pochybnosti o jej duchovnom pozadí a tak som ju požiadala, či by mohla vysloviť: ‘Ježiš je Pán’. Nemohla. Bola som prekvapená; Písmo malo pravdu!

Iným spôsobom ako to potvrdiť, je ak dokážeme vysloviť ‘Abba Otče’, pretože Duch nás prijíma do Rodiny. Sme Božími deťmi s nádherným dedičstvom, ale radosť z tohto dedičstva je v tom, že ho dostávame práve tu a práve teraz. Svetské dedičstvo prichádza so smrťou nejakej osoby. Ale Ježiš už zomrel a tak to dedičstvo už máme. Sme posadení v nebeských sférach so všetkým nebeským duchovným požehnaním  (Efezanom 1,3). Aké dobré je byť Božím dieťaťom.

Duch Svätý prichádza s darmi. Prvým očividným darom bolo hovorenie v jazykoch. To sa deje aj dnes. Robert raz hovoril perfektnou češtinou (aj keď nevedel, čo povedal). Možno tvoj dar jazykov by mohol byť Otcovou špeciálnou správou pre niekoho v inom jazyku. Môj dar jazykov je jazyk lásky, ktorý používam pri modlitbe, rozhovore s Bohom a pri jeho uctievaní. Pri čítaní Skutkov sme počas týchto posledných mesiacov videli aj iné dary; dary uvedené Prvom liste Korinťanom 12: dar uzdravovania, múdrosti, poznania, viery, schopnosti robiť zázraky a rozlišovania duchov. Tieto dary rozdeľuje, aktivuje a riadi Duch Svätý. Rozliční ľudia dostávajú rozličné dary pre spoločné dobro. Takže nemá zmysel porovnávať svoj dar s darmi druhých, môžeme ho iba s vďačnosťou prijať.

A napokon, ovocie Ducha Svätého je vymenované v Liste Galaťanom 5,22-23: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť a zdržanlivosť.  Duch Svätý je jemný a dobrý. A tak ťa povzbudzujem, aby si ho pozval hlbšie do svojho života. ‘Príď, Duchu Svätý, naplň moje srdce a zapáľ vo mne oheň svojej lásky’.”