Archív kategorií: Meditácie

Day to daily little thought v. 1.01 (Denné premýšľania)

Rozjímanie – Meditácia – Úvaha – Zamyslenie – Modlitba

TAKÉ NIEČO

Premýšľania / Mesiac / Týždeň / Téma

12. 01. 2023 – Úvaha

Brúzdal som si tak instagramom a natrafil na profil, niečo ako “úspešný a úspešný”. Slogan hlásal: “Život ma naučil, že sa môžem spoliehať len na seba.” Vravím si: To je ale hovadina. Život ma naučil, že sa NESMIEM spoliehať len sám na seba. Že keď potrebujem pomôcť, tak si tú pomoc mám sakra vypýtať a netváriť sa ako hrdina trpiteľ. Že často výsledok závisí od okolností, druhých ľudí, či počasia a ja sa môžem aj hodiť o zem a kopať nožičkami a nič s tým nespravím. Že moja zodpovednosť nespočíva vo výsledku, ale v tom, či som spravil všetko, čo som mohol. Že skutočný úspech sa hodnotí podľa východzej pozície.

Day to daily little thought v. 1.00 (Dennodenné premýšľania)

Rozjímanie – Meditácia – Úvaha – Zamyslenie – Modlitba

TAKÉ NIEČO

Premýšľania / Mesiac / Týždeň / Téma

10. 01. 2023 – Úvaha

Začínam niečo nové. Nový rok so sebou samým. Nezačiatkový začiatok starého mladého človeka v jednom z ďalších a ďalších po sebe plynúcich dní. Deň po dni, dennodenne. Zavŕtaný hlboko v sebe samom. Hlavou i srdcom, zavŕtaný kúsok po kúsku menej v hlave a viacej v srdci. Viacej v srdci zavŕtaný a menej v sebe samom. Dnešok nie je začiatkom ničoho! Alebo áno? Azda… ÁNO! Teraz sa to začína, nebadáte? Už klíči. Nikým nevidené. Vyháňa korene a stonku a listy. Ešte biele. Nedotknuté svetlom.

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Pondelok 12. 12. 2022.

“Včera sme sa pozreli na neustály strach v starovekej spoločnosti. Dnes na to získame ďalší pohľad. Izraeliti požiadali Boha o ochranu a na oplátku prisľúbili, že úplne zničia mestá, ktoré pred nimi ležali. Taká bola ich povaha. A tak bojovní Izraeliti postupovali vpred a spustošili každé mesto, ktoré im stálo v ceste. Najprv mestá Kanaánčanov, ďalej Amorejcov a potom mestá Bášanu. Museli pôsobiť ako pohroma kobyliek, ktoré pohltia všetko, čo im stojí v ceste. Prišli k Moabu a jeho obyvatelia boli vystrašení. Kráľ, ktorý sa volal Balak, poslal po slávneho „mudrca“, aby prišiel z ďalekej Mezopotámie. Myslel si, že mudrc presvedčí Boha, aby preklial Izraelitov.

„Mudrcom“ bol Balám, syn Beora. Skutočne videl, čo Boh zamýšľa. Boh chcel požehnať izraelskú hordu a nie jej zlorečiť. Ale Balak mu zaplatil, aby preklial Izraelitov a zachránil Moabčanov. Balám videl spasiteľa, poslaného Bohom. Predpovedal Ježišov príchod, aj keď až za dlhú dobu a nie na tomto mieste.

V Matúšovom evanjeliu veľkňazi a starší tiež mali strach. Žiadna bojovná horda neohrozovala ich hranice, ale ľudia sa odvracali od ich autority, keď počuli Ježiša. Keby stratili kontrolu nad ľuďmi, prišli by Rimania, zbavili by ich moci a možno by ich zabili. Verejne položili otázku, ktorá mala zabrániť ľuďom počúvať Ježiša. Dúfali, že ich táto otázka zachráni pred záhubou, ktorej sa obávali. „Akou mocou robíš tieto veci?“ Keby Ježiš odpovedal, že koná Božou mocou, zvolali by: „Rúhanie!“ a ukameňovali by ho. Keby povedal, že koná svojou vlastnou mocou, ľudia by ho už viac nenasledovali, pretože verili, že je prorok. Boh nedovolil, aby ich otázka Ježišovi uškodila, rovnako ako nedovolil Balámovi prorokovať proti Izraelitom. Ježiš sa k nim obrátil a zneškodnil ich argument, rovnako ako Izraeliti zničili všetkých, ktorí sa proti nim postavili. „Bol krst Jána Krstiteľa od Boha alebo od človeka?“ Ak by povedali, že od Boha, Ježiš by sa opýtal, prečo mu neverili. Keby povedali, že od človeka, ľud by ich kameňoval, pretože veril, že Ján bol prorok.

O čo tu ide? Možno sme v pokušení kritizovať kresťanského brata alebo sestru, oponovať im alebo dokonca zničiť ich službu. Možno veríme, že Boh je na našej strane. Boh však nedovolí, aby sa jeho deťom ubližovalo len preto, že si to želáme. Videl som kresťanov, ako sa navzájom odsudzovali a kritizovali. S Vicki sme boli odsúdení a odmietnutí inými kresťanmi a robili sme to aj my sami. Nikdy to neprináša dobré ovocie. Tak sa učme od Baláma a od Ježiša. Žehnaj a nepreklínaj svojich bratov a sestry a prinesieš veľa dobrého ovocia.

Rozprávali sme sa s priateľom. Pamätal si, ako si ho vo veku desať rokov vzali stranou. Jedna pani sa na neho pozrela, prihovorila sa mu, usmiala sa a povedala mu: „Si dobrý chlapec, jedného dňa bude z teba dobrý otec.“ Tieto slová ho povzbudili, upevnili a pomohli mu vo chvíľach pochybností.

Balak veril v moc požehnania a kliatby. Veríš aj ty? Spomínaš si na slová požehnania, ktoré boli nad tebou vyslovené?

Mohol by si dnes vysloviť slová požehnania nad niekým z tvojej rodiny, v práci, v cirkvi, alebo v spoločenskom živote?”

Je Univerzum (Vesmír, Všehomír) na našej strane?

Je Univerzum (Vesmír, Všehomír) na našej strane?

“Otec Richard Rohr opisuje tri rôzne svetonázory, ku ktorým sa ľudia prikláňajú:

Pod náboženskými systémami alebo systémami viery, ktoré zastávame, často existujú tri možné svetonázory:
– Vesmír je proti nám,
– Vesmír je pre nás alebo
– Vesmír je neutrálny.

Ten posledný hovorí, že realita je ľahostajná. Niet Boha proti nám ani pre nás; v podstate sme vo vesmíre sami. K tomuto svetonázoru sa hlási veľa dobrých, ba aj veriacich ľudí. Život ich smutne presvedčil, že Boh pravdepodobne existuje a Boh môže byť dokonca spravodlivý a dobrý, ale tento Boh nie je aktívne zapojený do našich životov a dejín. Môžeme prejsť všetkými obradmi a bohoslužbami, dodržiavať všetky pravidlá, ale ak sa nás Božia milosť hlboko nedotkla – čo je plný význam obrátenia – nebudeme mať žiadne zmysluplné uvedomenie si božstva.

To je neduh veľkej časti dnešného západného kresťanstva. Mnoho ľudí naďalej zachováva vonkajšie dodržiavanie spoliehania sa (Navonok sa spolieha) na Boha, ale pod tým sú odkázaní len na seba samých. „Nič sa nestane, pokiaľ to neurobím,“ hovoria si takíto ľudia. Neexistuje žiadna aktívna dôvera v prítomnosť alebo realitu Boha, alebo že Boh robí nejaký skutočný rozdiel. Táto forma sekularizmu je zákerná, pretože sa k nej nevieme dostať. Sú tam všetky správne slová a myšlienky, ale je tu základný zmysel pre ľahostajný vesmír a ľahostajného, vzdialeného Boha.

Ak niekto zostane v indiferentnom vesmíre dlho, zvyčajne prejde k druhému svetonázoru, kde je realita vnímaná ako nepriateľská, deštruktívna alebo odsudzujúca. Boh nielenže nie je zapojený, ale Boh musí byť upokojený (musí mu byť zadostiučinené). Pre takýchto ľudí je Boh nejakým spôsobom aktívne proti ľudstvu: sleduje nás, súdi nás, kritizuje nás a rozhodne nie je na našej strane. Mnohí kresťania tvrdia, že tomu neveria, ale zo spôsobu, akým žijú, je jasné, že práve tomuto veria.

Tretí svetonázor môže byť daný iba milosťou, hoci má veľký náskok s láskavým a milosrdným rodinným systémom. V tejto skupine vesmír nie je proti nám, ani nie je ľahostajný. Nejako je na našej strane! Realite sa dá veriť. Nepotrebujeme ťahať za všetky správne šnúrky ani stláčať všetky správne tlačidlá. Milosť je všade. Je dobré tu byť (Je dobré, že žijem). Život je možno ťažký, ale v jadre je stále dobrý a dôveryhodný.

Kým nestretneme dobrotivého Boha a dobrotivý vesmír, kým si neuvedomíme, že základom všetkého je láska, nebudeme na tomto svete doma. Toto stretnutie s Bohom, táto skúsenosť s pochopením sa nedá vyjadriť slovami. Je to dar daný stretnutím s Duchom. Jeho prirodzenú povahu najlepšie vystihujú tri prekrývajúce sa charakteristiky: viera, nádej a láska. Keď tieto cnosti zakúsime, dovolíme im, aby nás premenili a sme schopní ich odovzdať, zúčastňujeme sa na samom živote Boha.”

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Nedeľu 11. 12. 2022.

“Izaiáš žil v čase neustáleho strachu. Bojovní Židia, ktorí štyridsať rokov putovali púšťou, sa zmenili na mestských obyvateľov, ktorí sa chránili za múrmi. Mesto bolo vždy atraktívne pre bojovných kočovníkov. Púšť a step boli strašné miesta, odkiaľ ľudia prichádzali kradnúť, zabíjať a ničiť obyvateľov miest.

Izaiáš však prorokoval, že púšť a step sa stanú rovnako plodné ako Karmel a Saron. To znamená, že neustále nebezpečenstvo ničenia ustane. Obyvatelia mesta budú zachránení, pretože sa vylieči koreň problému.
V dňoch Jána Krstiteľa bol koreňom nadchádzajúcej skazy ľudí hriech. Preto prosil alebo žiadal, aby sa ľudia odvrátili od svojho hriechu, aby sa vyhli záhube, ktorá má prísť. Prichádza nebeské kráľovstvo! Ján vedel, že Ježiš je Mesiáš. Ale Ježiš neprišiel zničiť hriešnikov, čo spôsobilo, že sa Ján opýtal: „Si ten, na koho čakáme?“

Ježiš povedal Jánovi, aby sa pozrel na zázraky, ktoré sa stali. Skutky svedčili o tom, že Ježiš je ten pravý. Potom Ježiš poslal Jánovi odkaz. “Nepohoršuj sa, prosím, ak sa nebudem správať tak, ako si očakával, potom budeš šťastný. “Ježiš si verejne uctil Jána. Neprišiel, aby zničil zákon a prorokov, ktorých Ján ohlasoval, ale aby ich naplnil. Ján bol najlepším zo všetkých, ktorí sa narodili zo ženy, to znamená zo všetkých tých, ktorí žili pod zákonom a prorokmi od pádu v raji. Ale tým, ktorí sú v nebeskom kráľovstve, dáva Duch Svätý nový začiatok. Alebo inak povedané, narodia sa znova.

Púšť a step sú zobrazením srdca sirôt. Prinášajú skazu do svojich vzťahov. Zranení sú ako obyvatelia mesta, ktorí sa schovávajú za ochrannými múrmi, ktoré postavili. Aj dnes staviame múry. Ježiš preto ide ku koreňu problému. Premieňa ich kamenné srdce na srdce z mäsa a kostí. Dáva im nový a plodný život. Milosrdenstvo víťazí nad súdom.

Vnímaš seba samého ako obyvateľa púšte, ktorý často útočí, alebo skôr ako obyvateľa mesta, ktorý sa skrýva za múrmi, ktoré si si postavil, aby si sa chránil? Pozvi Otca, aby prišiel do tvojho vnútra a namiesto srdca z kameňa ti dal srdce z mäsa a kostí. Pozvi ho, aby bol tvojim ochrancom a živiteľom.”

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na sobotu 19. 11. 2022.

“Ježiš sa rozpráva so saducejmi, ktorí neveria vo vzkriesenie kvôli svojej viere v zákony a tradície Židov. Hovorí o tradícii, ktorá bola napísaná na ochranu dedičstva rodiny v prípade, že muž zomrel bez detí. V takomto prípade bolo ďalšie manželstvo nevyhnutné, aby prišli deti, ktoré by získali a zabezpečili dedičstvo. Ale čo ak ľudia nezomrú? Potom nie je žiadne dedičstvo, ktoré by bolo možné odovzdať.

Ježiš vysvetľuje, že po zmŕtvychvstaní nie je žiadna ďalšia smrť, a preto tu nie je ani potreba manželstva alebo dedičstva. Každý dostane svoje vlastné dary priamo od samotného Boha. Boh Otec hovorí, že túži po tom, aby sme ho volali Otcom, poznali ho ako svojho Otca. Potom On bude ten, kto nám dá „rozkošnú krajinu a najskvostnejšie dedičstvo“ (Jeremiáš 3:19).

Filozofia saducejov je beznádejná. Pre nich neexistuje žiadna dlhodobá budúcnosť. Ale ak majú ľudia nádej na vzkriesenie, nemôžu byť bez nádeje. Ak nie je zmŕtvychvstanie, potom nás môžu iní ľutovať ako najúbohejších zo všetkých ľudí,  pretože veríme v klamstvo.



Sme nesmrteľnými duchovnými bytosťami s dočasnou fyzickou skúsenosťou na zemi. Naša budúcnosť je zabezpečená a to je dobré. Nebudú už žiadne slzy, bolesť, choroba alebo smrť. Musíme dovoliť Otcovi zmeniť naše srdcia, aby sme uverili tejto pravde. Potom dokážeme čeliť všetkým ťažkostiam s nádejou. Druhí ľudia  budú vidieť, že sme zdrvení, ale nie premožení. Nič nás nemôže zničiť. A potom budú aj oni chcieť vedieť, čo my máme a oni nemajú.”

V jednej farnosti…

V jednej farnosti…

…Oznámil som, že sa (ako farnosť) zaväzujeme k cieľu: Chceme počas najbližšieho roku vidieť, ako sto ľudí po prvý raz povie Bohu áno…

Našim veľkým plánom bolo, aby všetci napísali mená priateľov alebo rodín, s ktorými sa podelia o svoj príbeh a za ktorých by sa chceli modliť.

Spoločne sme sa modlili a pozývali Boha, aby zmenil životy ľudí. Tak sme sa teda modlili a čakali.

Na naše veľké prekvapenie o pár dní neskôr prvý človek odovzdal svoj život Bohu. O príbeh sme sa podelili nasledujúcu nedeľu. O pár týždňov neskôr sa to stalo znova. Pocit energie a posunu začínal byť citeľný.

Viac ľudí prinieslo svojich priateľov, ktorí priniesli svojich priateľov a začali otvárať svoje životy Bohu. Niečo sa posúvalo. Namiesto toho, aby sme sa každú nedeľu zhromažďovali s cieľom vypočuť si príbeh na tento týždeň, sme sa zhromaždili, aby sme zdieľali naše príbehy z týždňa. Do konca toho roku uverilo 104 ľudí. Dosiahli sme skvelý pokrok, nasledovali sme veľkorysú Božiu dobrotu a postupne sme sa učili vnášať život di našej komunity.

…v jednej farnosti…

A ako je to v tej tvojej?

Centrum pre akciu a kontempláciu – Richard Rohr: Život so zážitkom Grálu

“Silný duchovný zážitok nás, podobne ako Parsifala v jeho pátraní po Grále, vyzýva, aby sme našli spôsob, ako udržať paradox života v každodennom svete a zároveň vedeli, že je niečo za ním. Richard vysvetľuje:

Keď Parsifalovi skončí skúsenosť s Grálom, ocitne sa späť v lese, späť vo svete, ako ho pozná. Boh sa ho dotkol takým spôsobom, že iba Boh to odteraz urobí pre neho. Zažil Absolútno a relatívne ho už nikdy úplne neuspokojí. Túži po Bohu a bolesť sa teraz stáva hľadaním.

Po našej vlastnej skúsenosti s Grálom sú naše životy charakterizované určitou mierou neustálej nespokojnosti. Nič nespĺňa naše normy: ani cirkev, ani my sami, ani naša krajina. Je tu radikálna, bolestivá túžba: Obyčajný život už nikdy nebude dosť dobrý, no nie je ani nezmyselný.

Po zážitku Grálu sa obyčajné navždy stane neobyčajným. Boh je vo všetkom dokonale skrytý aj dokonale zjavený. Akonáhle sa papierový pohár stane Grálom, aj keď sa všetkým ostatným zdá ako papierový pohár, vieme, že je to tiež zlatý pohár. Čo nás frustruje je, že to nemôžeme nikomu povedať. Všetci si myslia, že je to len papier!

Vrcholná skúsenosť môže byť znepokojujúca. Niekedy sme za to možno aj nevďační. Už sa k sebe nehodíme. Zvyšok života žijeme v napätí, blúdime ako Parsifal. Môžeme sa cítiť trochu mimo stredu. Nemôžeme sa nadchnúť pre veci, z ktorých je nadšená väčšina ľudí. Len už neveríme, že sú dôležité.

Život nie je o tom byť dokonalý. Ide o zapojenie sa do tohto skvelého wrestlingového zápasu. Zraníme sa v bedrovom kĺbe ako Jakub (Gen 32, 26) a po zvyšok života krívame, ale ranou sa neznepokojujeme. Sme úplne zmätení, ale nie sme zmätení naším zmätkom. Teraz môžeme žiť s naším zmätkom, pretože za tým všetkým, my vieme.

Znie to ako protiklad? Keď sa človek dostane do jazyka Grálu, je to všetko paradox. Každý nás chce vrátiť k prvému jazyku logiky, zákona a budovania veže ega. Ale s tým nemôžeme nikam ísť. Skočili sme z veže ega. Keď Parsifal uvidí Grál – aj keď sa vráti do sveta – je radikálne odlišný až do smrti.

Akonáhle sme zažili Grál – našu dušu, naše Pravé Ja, Boha v nás – stále zaostávame – padáme. Zrádzame iných aj seba. Nedarí sa nám žiť svoju vlastnú pravdu. Konáme v rozpore s našimi hodnotami a presvedčeniami. Sme pokrytci, leniví, žiadostiví a všetko ostatné. Ale aj my sme uväznení v pravde. Ako hovorí Jeremiáš, horí v nás (20, 9). Vieme, že je to pravda, aj keď nikdy nedokážeme žiť podľa toho. Odteraz by jediným hriechom bolo popierať, že je to pravda. Snaha dodržať to je zvyšok cesty Grálu.

Teraz je hľadanie skutočné, pretože Grál je skutočný. Boh je skutočný.”

Myšlienky z centra pre akciu a kontempláciu – Richard Rohr: Hrdinská cesta

“— Hlavnou postavou je hrdina alebo hrdinka, ktorá našla alebo urobila niečo, čo presahuje bežný rozsah úspechov a skúseností. Hrdina je niekto, kto dal svoj život niečomu väčšiemu, ako je on sám. —Joseph Campbell, Sila mýtu

V meditáciách tohto týždňa sa obraciame na Hľadanie grálu na základe predchádzajúcej práce otca Richarda s mužmi a spiritualitou. Sila mýtov a legiend nám môže pomôcť rásť vo vedomí a zrelosti a legendy o gráli obsahujú veľa takýchto archetypálnych vzorov. Všetci sú pozvaní, aby sa vydali na hrdinskú cestu:

Bolo mi povedané, že európske legendy o hľadaní sa objavili v rôznych formách okolo roku 1180 až 1350. Pochádzali z rôznych úrovní spoločnosti, presne v čase, keď bol veľký príbeh Evanjelia v zatmení a už sa nedostával do uší a nezasahoval do duší kresťanov. Dalo by sa povedať, že príbehy Grálu boli laickými spôsobmi, ako zmapovať a opísať potrebnú a dobrú duchovnú cestu.

Mýtus vyjadroval hlbokú múdrosť kresťanského kolektívneho nevedomia štýlom, ktorý nebol ani cirkevný, ani klerikálny. Namiesto toho sa tieto príbehy sebavedomo presunuli do sveta mystérií a metafor. Mohli to urobiť, pretože hľadanie bolo skutočné a mýty boli ukotvené v realite.

Verím, že žijeme v dobe, keď hľadanie už nie je skutočné. Ľudia si nie sú istí cieľom, sú neistí pri hľadaní zmysluplných vzorov a dokonca nie sú presvedčení o nejakom božskom pôvode. Je to veľká kríza významu pre Západ; na najhlbšej úrovni je to strata nádeje. Úzkosť a riešenia tejto krízy nemožno riešiť len na povrchu alebo na úrovni riešenia problémov. Iba posvätná psychológia alebo mytológia sú dostatočne hlboké a pravdivé na to, aby riešili otázky zmyslu a nádeje.

To, čo pravé náboženstvo vždy robilo, bolo otváranie dverí do tohto symbolického vesmíru, do sveta duše, ktorý je primárnym prístupovým bodom pre duchovný svet. Zdravé náboženstvo nás učí, ako vidieť, ako vidieť jasnejšie a ako vidieť veci úplne.

Hľadanie grálu je domácim príbehom muža menom Parsifal, ktorý vyrastá a učí sa správne otázky prostredníctvom skúšok a pokušení, zatiaľ čo kráča k Bohu. Počas hľadania Boh hovorí a vedie cez rodinu, zlyhanie, násilie, návštevy, zradu, sexualitu, prírodu, tieň a víziu. Každá osoba a každá udalosť, s ktorou sa človek stretne, je nevyhnutnou a milosťou naplnenou príležitosťou. Neexistujú žiadne slepé uličky, aj keď sa zdá, že ich je veľa. Neexistuje žiadny stratený čas, žiadne zbytočné postavy, žiadne náhodné udalosti. Všetko má zmysel. Je to úplne začarovaný vesmír; Boh vo všetkom čaká, aby prehovoril a dokonca aj požehnal.

Príbeh grálu sa dá vyrozprávať a prerozprávať, no napokon je to hľadanie – úloha – , po ktorom treba kráčať. Vždy je to zostup, vždy teror a pre tých, ktorí poznajú väčší príbeh, vždy účasť na zázraku.”

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na pondelok 05.05. 2022.

Netvrdím, že zo všetkým plne súhlasím, no na zamyslenie to považujem za vhodné:

“V dnešnom čítaní Pavol rieši dilemu, ktorá vyvstala v korintskej cirkvi. Aj dnes sa vyskytuje v mnohých kresťanských komunitách. Ide o tento problém:

Keď ľudia veria, že všetky ich hriechy sú odpustené, môžu byť v pokušení pokračovať v páchaní hriechov. A tak sa stalo, že Božie odpustenie mohlo povzbudiť istého muža, aby žil v nemravnom vzťahu s manželkou svojho otca. Z toho vyplýva, že dotknutá žena nie je jeho matkou a tiež, že žena je stále vydatá za jeho otca, keďže sa nazýva manželkou jeho otca. Pre Pavla je šokujúce, že cirkev v súvislosti s touto situáciou prejavovala skôr postoj hrdosti, než zármutok. Možno boli hrdí na to, že sú takou tolerantnou a inkluzívnou komunitou. Pavol však vysvetľuje kľúčový princíp, ktorý by sa dal vyjadriť takto: Je nám odpustené, pretože prijímame Ježiša za svojho Pána. No ak je Ježiš naším Pánom, potom sa nemôžeme správať spôsobom, aký by náš Pán nedovolil. Ak sa takto správame zo zvyku a dobrovoľne, potom to naznačuje, že Ježiš predsa len nie je naším Pánom. V dôsledku toho nám nemusí byť odpustené, a tak môžeme byť postavení pred súd.

Ako vo všetkom, aj tu sú koreňom problému pohnútky srdca. Jedna vec je byť pokúšaný a vo chvíli slabosti zhrešiť. Toto je úplne odpustiteľné, akonáhle to oľutujeme. Ale iná vec je zvykovo hrešiť v rámci dobrovoľne zvoleného životného štýlu a nemať z toho žiadne výčitky svedomia, ba naopak, byť na to hrdý. Pavol hovorí, že v takomto prípade je nutné danú osobu úplne odmietnuť. Netvrdí, že ten hriech je neodpustiteľný – duša tejto osoby teda môže byť spasená. Ale Pavol hovorí, že nemôže byť súčasťou komunity. Prečo? Pretože zlé správanie, ktoré je tolerované, môže povzbudiť ostatných, aby sa tiež správali zle. Takáto komunita by sa za veľmi krátky čas rozpadla v zmätku hriechu a sebectva. To by bol opak nebeského kráľovstva. Takže jedným z dôvodov na vylúčenie danej osoby je ochrana komunity.

Existuje však aj iný a oveľa lepší dôvod na vylúčenie takéhoto človeka. Myslím si, že tento akt odmietnutia zo strany komunity, z nebeského kráľovstva, má Pavol na mysli, keď hovorí: „…vydať satanovi na záhubu tela.“ Každý, kto opustí nebeské kráľovstvo a vráti sa do sveta, podlieha zničeniu svojho tela, pretože stratil večný život. V tejto situácii však stále existuje nádej. Možno sa človek v dôsledku tohto vylúčenia posunie od pýchy k smútku. Možno sa potom bude kajať, zanechá svoj predchádzajúci spôsob života, bude mu odpustené a jeho „…duch bude zachránený v deň Pána“. Lepším dôvodom na vylúčenie takého človeka teda je, že by to mohlo viesť k spáse jeho duše, ktorá je momentálne v ohrození kvôli nesprávne zvolenému životnému štýlu.

Takže poučenie pre nás je nasledovné: Ak je niekto vylúčený z nášho spoločenstva, mali by sme sa zaňho naďalej modliť, zostať v kontakte a nechať dvere otvorené pre prípad, že by sa chcel vrátiť. Treba mu povedať, aký je vzácny a ako veľmi komunita túži po jeho návrate, akonáhle sa rozhodne žiť v podriadenosti Ježišovej vôli, alebo sa aspoň bude chcieť podriadiť a pokúsi sa o to. Na druhej strane, ak človek zostáva v spoločenstve v otvorenom odpore voči Ježišovej vôli, všetci by sme mali nesúhlasiť so skutkami, ktoré koná. No nemáme ho súdiť. Čokoľvek viac než toto je zodpovednosťou vedenia spoločenstva. Následne by sme mali podporovať vedenie spoločenstva bez ohľadu na to, ako sa rozhodne. Dúfam, že Korinťania sa rozhodli podporiť Pavla, hoci nám nie je povedané, čo sa s tým človekom stalo. Vieme však, že nech sa mu stalo čokoľvek, sme povzbudení, aby sme sa ako spoločenstvo spojili nie so zlom a hriešnosťou, ale s čestnosťou a pravdou.”