Centrum pre akciu a kontempláciu – Richard Rohr: Život so zážitkom Grálu

„Silný duchovný zážitok nás, podobne ako Parsifala v jeho pátraní po Grále, vyzýva, aby sme našli spôsob, ako udržať paradox života v každodennom svete a zároveň vedeli, že je niečo za ním. Richard vysvetľuje:

Keď Parsifalovi skončí skúsenosť s Grálom, ocitne sa späť v lese, späť vo svete, ako ho pozná. Boh sa ho dotkol takým spôsobom, že iba Boh to odteraz urobí pre neho. Zažil Absolútno a relatívne ho už nikdy úplne neuspokojí. Túži po Bohu a bolesť sa teraz stáva hľadaním.

Po našej vlastnej skúsenosti s Grálom sú naše životy charakterizované určitou mierou neustálej nespokojnosti. Nič nespĺňa naše normy: ani cirkev, ani my sami, ani naša krajina. Je tu radikálna, bolestivá túžba: Obyčajný život už nikdy nebude dosť dobrý, no nie je ani nezmyselný.

Po zážitku Grálu sa obyčajné navždy stane neobyčajným. Boh je vo všetkom dokonale skrytý aj dokonale zjavený. Akonáhle sa papierový pohár stane Grálom, aj keď sa všetkým ostatným zdá ako papierový pohár, vieme, že je to tiež zlatý pohár. Čo nás frustruje je, že to nemôžeme nikomu povedať. Všetci si myslia, že je to len papier!

Vrcholná skúsenosť môže byť znepokojujúca. Niekedy sme za to možno aj nevďační. Už sa k sebe nehodíme. Zvyšok života žijeme v napätí, blúdime ako Parsifal. Môžeme sa cítiť trochu mimo stredu. Nemôžeme sa nadchnúť pre veci, z ktorých je nadšená väčšina ľudí. Len už neveríme, že sú dôležité.

Život nie je o tom byť dokonalý. Ide o zapojenie sa do tohto skvelého wrestlingového zápasu. Zraníme sa v bedrovom kĺbe ako Jakub (Gen 32, 26) a po zvyšok života krívame, ale ranou sa neznepokojujeme. Sme úplne zmätení, ale nie sme zmätení naším zmätkom. Teraz môžeme žiť s naším zmätkom, pretože za tým všetkým, my vieme.

Znie to ako protiklad? Keď sa človek dostane do jazyka Grálu, je to všetko paradox. Každý nás chce vrátiť k prvému jazyku logiky, zákona a budovania veže ega. Ale s tým nemôžeme nikam ísť. Skočili sme z veže ega. Keď Parsifal uvidí Grál – aj keď sa vráti do sveta – je radikálne odlišný až do smrti.

Akonáhle sme zažili Grál – našu dušu, naše Pravé Ja, Boha v nás – stále zaostávame – padáme. Zrádzame iných aj seba. Nedarí sa nám žiť svoju vlastnú pravdu. Konáme v rozpore s našimi hodnotami a presvedčeniami. Sme pokrytci, leniví, žiadostiví a všetko ostatné. Ale aj my sme uväznení v pravde. Ako hovorí Jeremiáš, horí v nás (20, 9). Vieme, že je to pravda, aj keď nikdy nedokážeme žiť podľa toho. Odteraz by jediným hriechom bolo popierať, že je to pravda. Snaha dodržať to je zvyšok cesty Grálu.

Teraz je hľadanie skutočné, pretože Grál je skutočný. Boh je skutočný.“

Pridaj komentár