Kristus za nás už priniesol obeť. Pýtať sa, akú obeť som ochotný priniesť pre Krista je zle položená otázka. Čo by som mohol Kristovi dať, čo ešte nemá? Skúsme sa pozrieť na kontext Krista. V Ježišovom Božstve nič nechýba pre vykúpenie a spásu každého jedného človeka. Vôbec nič. Čo teda mám dať? Čo som povinný dať Kristovi? Čo chce Kristus, aby som mu dal? Ak už má všetko, lebo On je všetkým vo všetkom?… 

Pre Ježiša Krista a Jeho božstvo a Jeho dielo spásy nemám, čo by som bol povinný dať, lebo môj dlh už bol splatený, moje putá a okovy rozlámané, som vykúpený, ospravodlivený a spasený Ježišovým dielom spásy… 

Tak akú obeť to mám dať? A pre koho? 

Ak Kristus je vo mne a ja v Kristovi, potom aj ten človek vedľa mňa má v sebe Krista a je v Kristovi. A čo to znamená byť v Kristovi ak nie to, že som Jeho telom, Jeho súčasťou. Takže ak sa obetujem za Krista, obetujem sa sám za seba? Takže ak som dobrý a láskavý a nežný a pozorný k sebe som dobrý, láskavý, nežný a pozorný ku Kristovi? 

Človek vedľa mňa… je pre mňa Kristom? Vidím v ňom Krista? Dotýkam sa v ňom Krista? Hovorím v ňom s Kristom? A keď mu slúžim, som k nemu pozorný, starám sa o jeho trápenia a pomáham mu niesť jeho bremená… to nesiem Kristov kríž? To obetujem svoj život za život druhého, hriešneho, slabého, padajúceho…? 

Teda akú obeť som ochotný priniesť pre Krista, ktorý je vo mne? A akú obeť za Krista, ktorý je vedľa mňa?

Do tretice, čo môžem priniesť a obetovať samotnému Ježišovi Kristovi, hlave Cirkvi? Akú inú , ak len nie prijať vykúpenie a spásu, odpustenie a lásku, milosrdenstvo a silu v odovzdaní seba samého?

Amen.