Kde je Boh?

Deň deväťdesiaty tretí

Nám neprislúcha rozhodovať, kde Boh je a kde Boh nie je. Naše veľké duchovné tradície prehlasujú, že Boh je všadeprítomný. Prečo sa snažíme túto všadeprítomnú prítomnosť Božiu dávkovať na prídel? A vôbec – ako by niečo také bolo možné?

Svätá Terézia z Lisieux, oficiálna učiteľka cirkvi, nachádzala Boha predovšetkým vo svojich nedostatkoch, vo svojich slabostiach a obmedzeniach – z ktorých sa v skutočnosti tešila, pretože ju udržiavali Bohu nablízku. Terézia síce nazývala túto spiritualitu „malou cestou“, nešlo však o nič menšie než o dlho očakávané znovuobjavenie evanjelia.

Kresťanstvo hlavného prúdu sa snaží prístup k Bohu po stáročia obmedzovať a kontrolovať za pomoci rôznych dogmatických a morálnych filtrov. Je to ako snažiť sa Bohu stvoriteľovi určovať, kde byť môže a kde nie, koho Boh môže milovať a koho nie. Kvôli tomuto zvrátenému uvažovaniu majú mnohí pocit, že nie sú hodní Boha poznať. Je iróniou, že je to práve naopak: Boh chce len rozdávať svoje Božské ja – vždycky a všade!


Kde som poslednou dobou zbadal Boha?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 117.

#MužskáSpiritualita#NaPrahuPremeny#DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr#Maskulinita#Meditácia#DuchovnáLiteratúra #MaláCesta #KdeJeBoh

Moja úvaha

V hĺbke srdca. V tlkote srdca. V ohni Slnka. V plameni ohňa. V bolesti duše. V radosti duše. V smrti. V živote. V priateľstve. V hovorení. V počúvaní. V pomoci i pomáhaní. V bezmocnosti. V úsmeve. V darovaní. V pohľade. V dieťati. V speve vtáka. V kráse kvetu. V pohybe. V nehybnosti. V tichu. V svedectve. V pochopení. V pokoji. V rodine. V dotyku. V dare. V chlebe. V obeti. V pôste. V únave. V spánku.

Pridaj komentár