Deň päťdesiaty piaty

„Skutočne šťastný ľudia – ktorí si užívajú svoju slobodu a sú obdarovaný zdravou mierou sebavedomia – sú tí, ktorým sa dostalo prvého dovolenia, dovolenia existovať. V akomsi bode ich života ich maminka alebo tatínko alebo niekto veľmi blízky, ako napríklad prarodič, uistil, že svet je teraz lepší, pretože sú v ňom oni.

Zvyčajne ale potrebujeme takýchto dovolení dostať viac, čo je jedným z možných prínosov priateľstiev, kamarátstiev a manželstva. Bez nich o sebe samotných pochybujeme. Zdá sa teda, že si nemôžeme vystačiť sami – vždycky potrebujeme druhých ako akési zrkadlo. Všetci títo ľudia nás pripravujú na finálne všetkoprijímajúce zrkadlenie, ktorého sa nám dostáva od Boha.

Až keď zažijeme, že niekto tu na zemi má radosť z našej existencie, až potom si trúfneme predstaviť si a pripustiť onú nepodmienenú lásku radikálne dobrotivého Boha. Ako smutné je, pokiaľ my sami tento prvotný dar nevenujeme aspoň jednému človeku, alebo pokiaľ ho sami nikdy nedostaneme.

V kom sa zrkadlila láska radikálne dobrotivého Boha v mojom živote?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.