Prvé dovolenie

Deň päťdesiaty štvrtý

„Stretli ste niekedy muža, u ktorého sa zdalo, že sa sám v sebe necíti vo svojej koži? Trebárs sa zdal byť skľúčený nejakým nevysloviteľným smútkom, alebo sa neustále ospravedlňoval, či bol naopak nevrlý a hrubý. Predstavte si možnosť, že sa mu ako dieťaťu, keď sa po prvý krát ocitol na svete, nedostalo onoho prvého dovolenia – dovolenia existovať.

Veľa ľudí toto základné dovolenie – či už vyslovené, alebo nevyslovené – nikdy nedostalo. Ich tvár nikto nevzal do dlaní, nepozrel sa im do očí a nepovedal: „Vitaj na svete, prcok. Som šťastný,  že si tu. Mám ťa rád.“ Toto je zásadná a nenahraditeľná rola oboch rodičov, matky i otca.

Dostal som toto prvé dovolenie?
Dávam toto prvé dovolenie svojim blízkym?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Pridaj komentár