Deň tridsiaty deviaty

„Ak sa máme rozvíjať, potrebujeme lásku nepodmienenú aj podmienenú. Pokiaľ sme mali šťastie, dostalo sa nám kombinácie oboch typov lásky od rodičov. Zakúsiť nepodmienenú lásku v detstve dáva človeku pevný základ – zdravý, priestranný pocit vlastného ja. Napriek tomu však je nutné, aby sme počúvali aj zákaz posvätného nie – aby sme mali niečo, do čoho môžeme naraziť, čo vytvára situácie s hranicami –, inak nikdy nepôjdeme do hĺbky a neobjavíme v sebe to najlepšie. Potrebujeme oboje, úplné prijatie i podmienené požiadavky, ktoré pôsobia proti našej prirodzenej egocentrickosti.

Otcova láska je v tom najlepšom prípade i podmienená, pretože vďaka nej sa syn učí vnútornej disciplíne, poznáva rozumné hranice svojho ega a pri snahe naplniť otcove nároky dostáva možnosť okúsiť vlastnú silu a schopnosti. Bez týchto skúseností si v sebe vypestujeme onen mäkký a k sebe samému zhovievavý postoj, ktorý je pre mnohých z nás tak typický, totiž že máme na všetko samozrejmý nárok.

Kedy mi najlepšie prospieva nepodmienená láska?

Kedy mi najlepšie prospieva láska podmienená?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.