Veľká reťaz bytia

Deň dvadsiaty štvrtý

„Svoj život na tejto zemi berieme príliš na ľahkú váhu. Dovoľujeme ničenie Božieho stvorenia a spolupodieľame sa na ňom, napriek tomu, že zaň nesieme ako jeho správcovia zodpovednosť. K desivejším aspektom dnešného sveta patrí to, ako ľahko sa zmierujeme so zabíjaním ľudí, zvierat a všetkého, čo rastie, i Zeme samotnej. Čo to vypovedá o úrovni našej duchovnej vyspelosti? Ničíme, a pritom istotne intuitívne tušíme, že zabíjanie je opakom lásky a úcty k Bohu, ktorý je Bohom života.

Vieme, že božskosť sa prejavuje vo všetkej stvorenej kráse a múdrosti, ktorá nás obklopuje. Napriek tomu práve my, ktorí by sme mali v rámci veľkej reťaze bytia predstavovať vyšší článok, ním nie vždy sme a často jednáme dosť sebestredne. Život je koniec-koncov jeden a náš postoj ku ktorejkoľvek z jeho častí má dopad na naše postoje všeobecne. Sv. Pavol hovorí, že slabším častiam tela by sme mali preukazovať „zvláštnu česť“ (1 Kor 12, 23). Pokiaľ sa však k takémuto článku veľkej reťaze života chováme s neúctou a ničíme ho, pretrhne sa celá reťaz a posvätno sa vytratí všade.

Akú osobnú skúsenosť mám so stvorením ako s posvätným?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov.

Pridaj komentár